Vydanie: 15/2004
Vylo: 8. aprla 2004
Motto: "Mdry lovek nedva vetky vajka do jednho koka."

Z obsahu:

1/ Editoril
udsk charakter
O komplexe menejcennosti
2/ Nali sme na internete
3/ Impressum

Amrop Jenewein Group sa op stal generlnym partnerom pecializovanej publikcie - Career Guide 2004

Navtvte www.ajg.sk informan portl venovan udskm zdrojom, manamentu  a eurpskym zleitostiam.

Vyuite bezplatn sluby karirovho portlu AskForJob.sk pre registrciu Vho e-CV v integrovanej databze kandidtov poradenskej skupiny AJG.

Navtvte nov portl EUjobs.sk venovan zujemcom o kariru v eurpskych intitcich a oblasti eurpskej integrcie.

Navtvte nov portl speedrecruitment.sk, ktor vyuva vysoko profesionlne sluby AJG, ktor umonia obsadi poadovan pracovn pozciu v kratom ase ako pri klasickom spsobe realizcie objednvky..

Eurokarira
Oakvan vstup Slovenska do Eurpskej nie  Slovkom okrem inch vhod prinesie aj monos  zamestna sa kdekovek v Eurpe. Hoci poas  prvch rokov po vstupe bud v niektorch lenskch krajinch plati urit obmedzenia, pre obyvateov Slovenska sa v mji budceho roku zane otvra obrovsk pracovn trh, na ktorom bud ma rovnak prva ako ostatn obania nie. Preto za podpory poradenskej skupiny AJG vznikol euro-informan portl www.euroKariera.sk, ktor sa venuje jednotlivm krajinm, profesim, zkladnm legislatvnym normm, informcim, kontaktom a konkrtnym krokom, ktor mu by uiton pri budovan Vaej eurokariry.

EuroAkademia
Od 1. mja 2004 sa Slovensk republika stane plnoprvnym lenom E. Jednm z praktickch aspektov lenstva bude presunutie rozhodovacch mechanizmov v niektorch oblastiach na intitcie E a potreba podrobnej analzy politk so zreteom na intitcie, ktor v tejto problematike rozhoduj. Zven konkurencia a nov prostredie spsob, e firmy bud musie do vej miery prehodnocova a analyzova svoje aktivity nielen na eurpskom ale aj loklnom trhu. Poradensk skupina Amrop Jenewein Group, ktor je ldrom na slovenskom trhu v oblasti poradenstva v eurpskych zleitostiach roziruje svoje aktivity s cieom napomc podnikateskmu sektoru pri prprave na lenstvo v E. Jednou z aktivt je sria odbornch informci pre podnikatesk verejnos pod nzvom euroAkadmia uverejovan v asopise Business Slovakia. Tieto lnky spolu s ami informciami a aktivitami njdete na pecializovanej webovej strnke www.euroAkademia.sk.

udsk kapitl (Sprva o stave podnikateskho prostredia v SR 2003)

Investcie do udskho kapitlu a podpora podnikania s zko prepojen a spolone tvoria predpoklad na zabezpeenie dlhodobho rozvoja krajiny. Kapitola venovan udskm zdrojom je zrove hodnotenm potencilu rozvoja Slovenska v tejto oblasti v dlhodobom horizonte. Analza pribliuje sasn stav na trhu prce, reformu politiky zamestnanosti pripravovan Ministerstvom prce, socilnych vec a rodiny SR a vvoj nezamestnanosti poda viacerch kategri. Prina pohad na zmeny, ktorm slovensk trh prce el alebo ktor ho v blzkej budcnosti ete len akaj.
Podrobne si o tom mete preta v Sprve o stave podnikateskho prostredia v SR 2003 - kapitola udsk kapitl

1/ Editoril

Nosn tma aktulneho vydania: Myslenie
Na strnkach magaznu HRweb.sk njdete tento tde dva nov lnky:

• udsk charakter
• O komplexe menejcennosti
  
  Mte zaujmav sksenosti s aktulnou tmou? Pracujete v spolonosti, ktor vyuva princpy uiacej sa organizcie? Vemi radi by sme privtali vae prspevky a reakcie na nae lnky.

V budcnosti na tomto mieste vytvorme priestor pre vae nzory. Chceme tak prispie k efektvnej vmene vedomost naich itateov, odbornkov a zujemcov o oblas karirovho rozvoja, udskch zdrojov a manamentu.

Redakcia HRweb.sk

Nov lnok: udsk charakter

o je to charakter loveka? Ako sa del, o je dleit a ak maj jeho jednotliv zloky vplyv? V nasledujcich riadkoch si pretajte o nzoroch odbornkov.

 

rty charakteru loveka.

Zkladn rty charakteru s: - morlna vychovanos
- rka
- jednoliatos
- vyhranenos
- sila
- vyrovnanos

K zkladnm prejavom morlnej vychovanosti, ktor pokladme za hlavn a socilne najcennejiu rtu charakteru, patria napr. pozorn vzah k uom, ohaduplnos pri styku s umi, humanizmus, svedomitos, taktnos, at.
rka ako rta charakteru umouje rozmanitos potrieb a zujmov, tob a zanietenia, rozmanitos innosti loveka.
Jednoliatos ako rta charakteru predstavuje koordinovanos vzahov loveka k rozlinm strnkam skutonosti.
Vyhranenos ako rta charakteru vemi zko svis s osvojenm presvedenm, so zameranosou a s morlno-politickmi postojmi.
Sila ako rta charakteru reprezentuje energiu, s ktorou lovek realizuje ciele, no aj zanietenie a silie zdolva akosti a prekky.
Pre vyrovnanos ako rtu charakteru je prznan vzjomn pomer medzi aktivitou a zdranlivosou, ktor je pre optimlny styk s umi najoptimlnej a najpriaznivej.

Psychologick podstata charakteru.

Podstata charakteru je rznymi psycholgmi interpretovan rzne:
A. Roback ju chpe ako zotrvvajcu psychofyzick dispozciu k tlmu intinktvnych impulzov v shlase s regulatvnym princpom, o v interpretcii H. J. Eysencka, ktor vid podstatu charakteru ako systm zbran prejavi pudov pohntky.
irie poatie charakteru m H. Remplein, ktor jej vymedzuje ako relatvnu kontantu osobnho ctenia a chcenia hodnt.
Ale zrejme najvstinejie vyjadruje podstatu osobnosti u spomnan Allport, ktor hovor, e je to "zhodnoten osobnos". To sasne znamen, e v charaktere je obsiahnut cel osobnos, vetky jej dielie zloky i systmy, ako s schopnosti, a teda aj inteligencia, temperament, motvy, postoje. Charakter je teda druh osobnosti, jej individulny tvar.
Poda R. tagnera charakter vypoved predovetkm o chovan loveka, do akej miery je schopn sa prispsobova kultrne pecifickm tandardom. To je teda normatvne poatie charakteru.

Charakter je degeneralizovan, integrovan truktra osobnosti, vyjadruje intern konzistenciu a integrciu, ktor je ovplyvnen nasledujcimi initemi socializcie:
- socilny tlak: adaptcia oakvania, prispsobenia sa tomu, za koho by bol rd
povaovan, teda jednanie v slade so tandardami
- osobn oakvania: adaptcia osobnho oakvania tomu, za koho sa sm
povauje, teda jednanie v slade so sebauspokojenm
- kontrola impulzov: trestanie impulzvnych aktov vedie k podmienenmu tlmu
percepn diferencia: integrita me by posilovan alebo zoslabovan vnmanm
situcie, o svis s dominanciou cieov a s tlmom vedajch podnetov.

Sila vle vyjadruje nielen schopnos tlmi urit impulzy, ale kls si i nron ciele, veobecne teda sebakontrola.
Aksi normatvne poatie charakteru nachdzame u u Platna, ktor zdrazoval tyri rty osobnosti: mdros, statonos, spravodlivos a umiernenos.

Vzah osobnosti a charakteru mono chpa: charakter ako hrn jeho vlh ako vvojovch monost, zatia o osobnos je produktom vvoja.

Charakter a osud: charakter je to, o lovek in a osud je chpan ako nieo nevyhnutn, o sa uskuton, nezvisle na rozhodovan subjektu. Mu to by napr. zitky z detstva,, ktor uruj al vvoj jedinca, napr. jeho neistotu i agresivitu.
Psychoanalytick poatie charakteru vychdza z fixcie vvoja libida na uritom stupni jeho ranho vvoja. Vvoj prechdza nasledujcimi tdiami: orlny, anlny, genitlny.

Formovanie charakteru: individulne rozdiely sa objavuj u u novorodencov, avak sa zvuj vekom vplyvom sksenost. Charakter teda podstatne formuj individulne sksenosti, o je empiricky dokzan njdenmi svislosami medzi uritmi rysmi charakteru a uritmi sksenosami.

Charakterologick systmy

Za najprepracovanejiu je povaovan zrejme Klagesova charakterolga, systm analzy stavby charakteru. Klages sa zaoberal tie grafolgiou a vytvoril vznamn ponmanie psychologickej interpretcie rukopisu. Charakter chpal ako individulne "ja", ktor je produktom protikladnch sl ivota a "ducha", nepriatea ivota, hbky osobnosti a ivotu cudzie racionality. V dynamike zdrazuje hlavne funkciu citov a chcenia.
Tomu vak odporuje in psycholg - W. Arnold: chovanie loveka je bezpochyby urovan predovetkm vzruivosou citov a snh.

Poda franczskeho charakterolga R. Le Senneho poznme osem typov charakteru:
- nervzny typ: vyznauje sa rchlym striedanm citov, potrebou silnch citovch
dojmov a citovosti vbec, vyhadva preto rd senzcie, ale jeho city s nestle; je
impulzvny, nladov, nepraktick, m nedostatok zmyslu pre chpanie druhch.
- sentimentlny typ: vyznauje sa silnou emotivitou, zlou adaptabilitou, tekmi do
strania, zvislosou na minulosti, pesimizmom, astou skleslosou.
- cholerick typ: tie m bohat city, ale obrten navonok, je vbun a ako
ovldaten, je zmyseln, eroticky zaloen, m rd spolonos, je rd populrny,
je praktick, obas pzuje a je mylienkovo a morlne dos povrchn.
- vniv typ: je exaltovan, ovldan vou, celkovo dynamick, energick,
obvykle tvrd a bezohadn, ale m niekoko variant.
- sangvinick typ: dobre sa ovlda, ale problmy reflektuje iba plytko.
- flegmatick typ: je v podstate aktvny, ale mlo emotvny, zle mu na minulosti,
je chladn, asto pochybovan.
- apatick typ: je stereotypn, konzervatvny, sklesl a ako sa presadzuje.
- amorfn typ: je vitlny a egoisticky zaloen, ale jeho city s slab. M pomal
reakcie a slab aktivitu.

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=491
Reakcia na lnok: .

 

Nov lnok: O komplexe menejcennosti

Asi tretina ud trp komplexom menejcennosti. U niektorch jednotlivcov vznik u v detstve. Ke sa ho tak lovek ete v detstve nezbav, udr sa a do dospelosti, narob mnoho neprjemnost, me zaprini nespechy v konan, sprvan i poas celho ivota, a to vo vetkch spoloenskch prostrediach.

Komplex menejcennosti sa prejavuje nedostatkom sebadvery, znenm sebavedomm, neistotou, zkosou, obavami a pevne zafixovanm presvedenm loveka, e nie je schopn vyrovna sa vrstovnkom, spoluiakom, spolupracovnkom, e ostatn udia s viac ako on, vetkch poklad za schopnejch, krajch scejch, a preto im priznva v nrok na spech, ako je schopn dosiahnu on sm.

Vskumy ukazuj a sksenos potvrdzuje, e komplex menejcennosti sa objavuje takmer u vetkch telesne postihnutch jednotlivcov, ktor si svoj telesn nedostatok uvedomuj, vo svoj neprospech sa porovnvaj so zdravmi umi a rozdiel, ich defekt, sa potom zafixva v ich podvedom tak, e sa prejavuje aj vtedy, ak o oblas, v ktorej je lovek naozaj menejcenn, vbec nejde.
Niekedy sa tento cit objavuje ako nsledok pokodenia centrlnej nervovej sstavy, ktor vzniklo ete poas matkinej archavosti, pri prode i prekonanm niektorej infeknej choroby v novorodeneckom a dojenskom veku dieaa.
Sksenos potvrdzuje, e komplex menejcennosti vznik aj vtedy, ke diea vychovvaj v nevhodnom prostred, v ktorom ho neuznvaj, hania, stle poniuj, detruktvne kraj, podceuj, zhadzuj, alebo in diea pred nm ustavine vychvauj a poukazuj, o o je lepie, dokonalejie, ikovnejie. Takto nesprvna vchova a nevhodn zaobchdzanie s dieaom vemi kodlivo a zhubne psobia na jeho psychiku, na vvin jeho predstv osebe, o svojich schopnostiach, hodnote a monostiach uplatni sa v budcnosti a v ivote. Fantzia poniovanho dieaa zane vytvra kodliv, niiv predstavy, ktor s potom prekkou pri sebarealizcii postihnutho dieaa. Postihnut diea ti po spolonosti vrstovnkov, ale sasne sa obva, e ho medzi seba neprijm, e sa im nevyrovn, e sa medzi nich nebude vedie vpravi, e ho nebud uznva ako seberovn. Preto sa kamartov radej strni, hoci po ich spolonosti ti- zo strachu, e sa mu bud vysmieva, alebo sa s nm nebud hra.

Hor stav nastane, ak sa diea ani do puberty nezbav kodlivho komplexu menejcennosti a prenesie si ho do dospelosti. Jednotlivec preva vntorn krzu, chce svoj komplex menejcennosti prekona a dokza, e je tak schopn ako in. Jeho akosti sa prejavuj na pracovisku, vo vzahu k druhmu pohlaviu, v rodine i v spolonosti.

Nsledkom detruktvnych predstv sa na pracovisku domnieva, e nie je schopn dokza to, o jeho spolupracovnci, poda toho kon, reaguje a vyjadruje sa. Je precitlivenej, preto kad kritiku, aj kontruktvnu, smerujcu k odstrneniu nedostatku, poklad za osobn tok proti svojej osobe, preva ju ako nezaslen krivdu a reaguje vzahovane. Okolie chce presvedi, e sa mu krivd, ponosuje sa, usiluje sa obhji si svoje prva, ktor vak nikto nijako neporuil. Stva sa z neho konfliktn osoba, schopn narobi v kolektve mnoho neprjemnost. V inch prpadoch sa jednotlivec trpiaci komplexom menejcennosti podklad, zaliea, podlizuje, preto nm spolupracovnci pohdaj, za ni ho nemaj, podceuj a vysmievaj sa mu. Tento vzah si zva zavinil sm svojim konanm, nesprvnym reagovanm a neadekvtnym sprvanm sa voi kolektvu, nadriadenm i podriadenm. Jeho schopnosti nie s dostatone vyuit, m spolonos utrp kodu a postihnut sa trpi. Vo vzahu k druhmu pohlaviu je bojazliv, utiahnut, boj sa dievat/chlapcov, hoci ti po ich uznan a aj lske.

Komplexom menejcennosti trpia obidve pohlavia, a to jednotlivci s vysokou, priemernou i podpriemernou inteligenciou i t, o si uvedomuj svoj skuton nedostatok. Horm prpadom je skuton duevn menejcennos, Jej uvedomenie vak takisto nie je plnohodnotn, preto aj nespech pri jej prekonvan (toto silie existuje aj v tchto prpadoch) nem tak nsledky ako v prpade duevne normlnych ud. T jednotlivci, ktor disponuj vyou inteligenciou, aie komplex menejcennosti, preto aj ich silie nejakm spsobom sa ho zbavi je pornejie, v om im pomha intelektov kapacita.

Osoby trpiace tmto komplexom mu ma prve tak ctiiadostivos ako osoby so zdravou sebadverou. m je postihnut osoba ctiiadostivejia, tm intenzvnejie a alostnejie na u tento komplex dolieha a tm vyvja vie silie svoj niiv cit nejako kompenzova, dosta sa dopredu, presadi sa, a nielen vyrovna sa ostatnm osobm, ale aj prekona ich. Kad jedinec uspokojuje svoje ambcie inak- poda konkrtnej situcie a pouva pritom in prostriedky. Prve u osb trpiacich kodlivm komplexom menejcennosti je nebezpeenstvo, e ke sa im to nepodar prekona primeranmi prostriedkami, s schopn uchli sa aj k prostriedkom nedovolenm, dopusti sa aj trestnho inu a narobi spolonosti kody.
Diea trpiace detruktvnym komplexom menejcennosti mva zva aj v rodine vnimon postavenie. Mdri rodiia by mali defekt dieaa vas zbada a dieau sprvnym prstupom m skr pomc. Ak s rodiia nevhodnm zaobchdzanm s dieaom za jeho komplex menejcennosti zodpovedn, najm ak ho svojou nesprvnou vchovou vyvolali, mali by si uvedomi, e dieau psychicky vemi ublili, pretoe nsledky ich nesprvneho zaobchdzania bude diea pociova ete mnoho rokov.
Ke si mladk alebo deva svoj komplex menejcennosti preniesli cez pubertu do veku adolescencie, vyhbaj sa spolonosti, s utiahnut, samotri, vyhadvaj spolonos mladch alebo takch, pri ktorch mu ukza svoju prevahu a uplatni svoju osobnos. Niektor si doma taj alebo sa venuj prcam v tichosti a osamote. Pri verejnch vystpeniach mvaj jedinci trpiaci komplexom menejcennosti trmu, zkos, neodvodnen strach, o sa niekedy prejav tm, e postihnut celkom strat re, nie je schopn poveda ani slovo, hoci prednes vie naspam, alebo nie je schopn preta napsan.
Komplex menejcennosti me znane ovplyvni aj manelsk spolunavanie. Ak niektor z manelskch partnerov trp tmto detruktvnym pocitom, obyajne je submisvny, podriauje sa vli druhho partnera, ale po ase sa uho mu objavi negatvne rty a vlastnosti, i kriepnos, zdrapivos, silie triumfova, nanti mu svoj spsob sprvania i konania, a aby mal istotu, e jeho manelsk prvo nebolo naruen, patologick iarlivos. Z niektorch takto postihnutch jednotlivcov sa stvaj dikttori, neznesiten tyrani a vemi neprjemn manelsk partneri.

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=492
Reakcia na lnok: .


2/ Nali sme na internete

tudenti zorganizovali konferenciu o cestovnom ruchu
Poda riaditea koly tefana Gamana vo vyuovacom procese sa snaia vyuva netradin formy, aby ju opali vestranne vzdelan a kvalifikovan odbornci. "Nai tudenti musia vedie, ako zorganizova takto konferenciu, o to vetko obsahuje, ale primrny je obsah a to je cestovn ruch.
tajte alej...

Zahranin manarske sksenosti na seminri v Dome techniky
Ktor z tchto rozhodnut prinaj spech a ako sa utvraj? To sa mete dozvedie na odbornch seminroch poradensko-rieiteskho charakteru pod nzvom "Retrukturalizcia, revitalizcia a modernizcia podniku a Krzov manament", ktor sa uskutonia v doch 14. 15. aprla 2004 v bratislavskom Dome techniky.
tajte alej...

Aj erstv absolvent me ma prax
Dnes u firmy oakvaj, e aj absolventi vysokch kl bud ma prax odbore. Idelnym spsobom na jej zskanie je st alebo prca na polovin vzok. "Pre tudentov je obrovsk vhoda, ke po skonen koly maj aj in informcie v odbore ako teoretick," hovor vedca odboru nborov a vberov Silvia Jelenkov. Prca na part time si nevyaduje a tak sksenosti. tudent zana s menmi lohami, a postupne dostane viac prce a zodpovednosti. Nau sa aj systm prce a zska pracovn nvyky.
tajte alej...

Besser mit Konflikten umgehen
Unser Leben ist oft voller Konflikte: Im Arbeitsleben, Zuhause, im Supermarkt - berall knnen wir mit Menschen aneinander geraten. Im Grunde streben die meisten von uns eigentlich nach einem harmonischen Miteinander. Aber Harmonie ist eben nicht immer Realitt.
Lesen Sie weiter...

Umgang mit verbalen Angriffen bzw. mit "schwierigen" Leuten
Sicher kennen Sie das auch - da gibt es Personen, mit denen ist das Auskommen ganz schn schwer. Sie attackieren uns verbal aus den unterschiedlichsten Grnden und schnell sind wir mitten im Konflikt.
Lesen Sie weiter...

3/ Impressum

Newsletter HRweb.sk

Kad tde vm zasielame aktulne informcie o novinkch na strnke www.hrweb.sk a o novch lnkoch, tipy pre v osobn rozvoj od medzinrodne uznvanch odbornkov, novinky zo sveta udskch zdrojov, zaujmav linky, to najlepie z monitoringu mdi a podnety na zamyslenie.

Ak chcete Newsletter dostva bezplatne priamo do vaej e-mailovej schrnky, kliknite sem. Kontaktn adresa: .