o je to charakter loveka? Ako sa del, o je dleit a ak maj jeho jednotliv zloky vplyv? V nasledujcich riadkoch si pretajte o nzoroch odbornkov.

 

rty charakteru loveka.

Zkladn rty charakteru s: - morlna vychovanos
- rka
- jednoliatos
- vyhranenos
- sila
- vyrovnanos

K zkladnm prejavom morlnej vychovanosti, ktor pokladme za hlavn a socilne najcennejiu rtu charakteru, patria napr. pozorn vzah k uom, ohaduplnos pri styku s umi, humanizmus, svedomitos, taktnos, at.
rka ako rta charakteru umouje rozmanitos potrieb a zujmov, tob a zanietenia, rozmanitos innosti loveka.
Jednoliatos ako rta charakteru predstavuje koordinovanos vzahov loveka k rozlinm strnkam skutonosti.
Vyhranenos ako rta charakteru vemi zko svis s osvojenm presvedenm, so zameranosou a s morlno-politickmi postojmi.
Sila ako rta charakteru reprezentuje energiu, s ktorou lovek realizuje ciele, no aj zanietenie a silie zdolva akosti a prekky.
Pre vyrovnanos ako rtu charakteru je prznan vzjomn pomer medzi aktivitou a zdranlivosou, ktor je pre optimlny styk s umi najoptimlnej a najpriaznivej.

Psychologick podstata charakteru.

Podstata charakteru je rznymi psycholgmi interpretovan rzne:
A. Roback ju chpe ako zotrvvajcu psychofyzick dispozciu k tlmu intinktvnych impulzov v shlase s regulatvnym princpom, o v interpretcii H. J. Eysencka, ktor vid podstatu charakteru ako systm zbran prejavi pudov pohntky.
irie poatie charakteru m H. Remplein, ktor jej vymedzuje ako relatvnu kontantu osobnho ctenia a chcenia hodnt.
Ale zrejme najvstinejie vyjadruje podstatu osobnosti u spomnan Allport, ktor hovor, e je to "zhodnoten osobnos". To sasne znamen, e v charaktere je obsiahnut cel osobnos, vetky jej dielie zloky i systmy, ako s schopnosti, a teda aj inteligencia, temperament, motvy, postoje. Charakter je teda druh osobnosti, jej individulny tvar.
Poda R. tagnera charakter vypoved predovetkm o chovan loveka, do akej miery je schopn sa prispsobova kultrne pecifickm tandardom. To je teda normatvne poatie charakteru.

Charakter je degeneralizovan, integrovan truktra osobnosti, vyjadruje intern konzistenciu a integrciu, ktor je ovplyvnen nasledujcimi initemi socializcie:
- socilny tlak: adaptcia oakvania, prispsobenia sa tomu, za koho by bol rd
povaovan, teda jednanie v slade so tandardami
- osobn oakvania: adaptcia osobnho oakvania tomu, za koho sa sm
povauje, teda jednanie v slade so sebauspokojenm
- kontrola impulzov: trestanie impulzvnych aktov vedie k podmienenmu tlmu
percepn diferencia: integrita me by posilovan alebo zoslabovan vnmanm
situcie, o svis s dominanciou cieov a s tlmom vedajch podnetov.

Sila vle vyjadruje nielen schopnos tlmi urit impulzy, ale kls si i nron ciele, veobecne teda sebakontrola.
Aksi normatvne poatie charakteru nachdzame u u Platna, ktor zdrazoval tyri rty osobnosti: mdros, statonos, spravodlivos a umiernenos.

Vzah osobnosti a charakteru mono chpa: charakter ako hrn jeho vlh ako vvojovch monost, zatia o osobnos je produktom vvoja.

Charakter a osud: charakter je to, o lovek in a osud je chpan ako nieo nevyhnutn, o sa uskuton, nezvisle na rozhodovan subjektu. Mu to by napr. zitky z detstva,, ktor uruj al vvoj jedinca, napr. jeho neistotu i agresivitu.
Psychoanalytick poatie charakteru vychdza z fixcie vvoja libida na uritom stupni jeho ranho vvoja. Vvoj prechdza nasledujcimi tdiami: orlny, anlny, genitlny.

Formovanie charakteru: individulne rozdiely sa objavuj u u novorodencov, avak sa zvuj vekom vplyvom sksenost. Charakter teda podstatne formuj individulne sksenosti, o je empiricky dokzan njdenmi svislosami medzi uritmi rysmi charakteru a uritmi sksenosami.

Charakterologick systmy

Za najprepracovanejiu je povaovan zrejme Klagesova charakterolga, systm analzy stavby charakteru. Klages sa zaoberal tie grafolgiou a vytvoril vznamn ponmanie psychologickej interpretcie rukopisu. Charakter chpal ako individulne "ja", ktor je produktom protikladnch sl ivota a "ducha", nepriatea ivota, hbky osobnosti a ivotu cudzie racionality. V dynamike zdrazuje hlavne funkciu citov a chcenia.
Tomu vak odporuje in psycholg - W. Arnold: chovanie loveka je bezpochyby urovan predovetkm vzruivosou citov a snh.

Poda franczskeho charakterolga R. Le Senneho poznme osem typov charakteru:
- nervzny typ: vyznauje sa rchlym striedanm citov, potrebou silnch citovch
dojmov a citovosti vbec, vyhadva preto rd senzcie, ale jeho city s nestle; je
impulzvny, nladov, nepraktick, m nedostatok zmyslu pre chpanie druhch.
- sentimentlny typ: vyznauje sa silnou emotivitou, zlou adaptabilitou, tekmi do
strania, zvislosou na minulosti, pesimizmom, astou skleslosou.
- cholerick typ: tie m bohat city, ale obrten navonok, je vbun a ako
ovldaten, je zmyseln, eroticky zaloen, m rd spolonos, je rd populrny,
je praktick, obas pzuje a je mylienkovo a morlne dos povrchn.
- vniv typ: je exaltovan, ovldan vou, celkovo dynamick, energick,
obvykle tvrd a bezohadn, ale m niekoko variant.
- sangvinick typ: dobre sa ovlda, ale problmy reflektuje iba plytko.
- flegmatick typ: je v podstate aktvny, ale mlo emotvny, zle mu na minulosti,
je chladn, asto pochybovan.
- apatick typ: je stereotypn, konzervatvny, sklesl a ako sa presadzuje.
- amorfn typ: je vitlny a egoisticky zaloen, ale jeho city s slab. M pomal
reakcie a slab aktivitu.