Vydanie: 48/2003
Vylo: 27. novembra 2003
Motto: "spech je nieo, o ti priatelia nikdy neodpustia."

Z obsahu:

1/ Editoril
Monitoring projektov E
Slovensko na ceste do nie
2/ Nali sme na internete
3/ Impressum

Navtvte www.ajg.sk informan portl venovan udskm zdrojom, manamentu  a eurpskym zleitostiam.

Vyuite bezplatn sluby karirovho portlu AskForJob.sk pre registrciu Vho e-CV v integrovanej databze kandidtov poradenskej skupiny AJG.

Navtvte nov portl EUjobs.sk venovan zujemcom o kariru v eurpskych intitcich a oblasti eurpskej integrcie.

Eurokarira

V spoluprci s dennkom Nrodn obroda budeme v pravidelnch intervaloch (kad pondelok) uverejova v samostatnej prlohe "eUROKARIRA" lnky, ktor Vm pomu zorientova sa na trhu prce v rmci E a napomu Vm pri budovan Vaej eurokariry. Dozviete sa naprklad informcie o monostiach a podmienkach hadania prce v jednotlivch krajinch E, mzdovch podmienkach pri jednotlivch profesich a mnoh alie pre Vs uiton informcie a rady.

1/ Editoril

Nosn tma aktulneho vydania: Rozvojov projekty v Eurpskej nii
Na strnkach magaznu HRweb.sk njdete tento tde dva nov lnky:

• Monitoring projektov E
  
• Slovensko na ceste do nie
  
  Mte zaujmav sksenosti s aktulnou tmou? Pracujete v spolonosti, ktor vyuva princpy uiacej sa organizcie? Vemi radi by sme privtali vae prspevky a reakcie na nae lnky.

V budcnosti na tomto mieste vytvorme priestor pre vae nzory. Chceme tak prispie k efektvnej vmene vedomost naich itateov, odbornkov a zujemcov o oblas karirovho rozvoja, udskch zdrojov a manamentu.

Redakcia HRweb.sk

Nov lnok: Monitoring projektov E

U nejak as na Slovensku beia projekty, ktor svisia, s iastone financovan a pod dozorom truktr E. Aby vetko fungovalo tak ako m vznikli u ns organizcie, ktor sa zaoberaj monitoringom tchto projektov. Ide o rozsiahlu klu modernizci v ponohospodrskej oblasti, s ktormi sa zaober naprklad agentra SAPARD a mnoh in, ktor maj za cie Slovensko nasmerova eurpskou cestou.

 

Implementcia Partnerstva pre vstup sa monitoruje v rmci Eurpskej dohody. Ako zdraznila Eurpska rada v Luxemburgu, je dleit, aby intitcie Eurpskej dohody aj naalej tvorili rmec na preskmanie acquis communautaire poda rovnakej metodiky bez ohadu na to, i sa zaali alebo nezaali rokovania o vstupe. O jednotlivch astiach Partnerstva pre vstup rokuj prslun asocian podvbory. Asocian vbor diskutuje o celkovom vvoji, pokroku a problmoch pri plnen jeho priort a postupnch cieov, ako aj o konkrtnejch otzkach, ktor mu postpia podvbory. Riadiaci vbor Phare zabezpeuje vzjomn kompatibilita rozhodnut o financovan prijatch v rmci vetkch troch predvstupovch nstrojov, Phare, ISPA a SAPARD, ako aj ich kompatibilita s Partnerstvom pre vstup, ako to ustanovuje Koordinan nariadenie (Nariadenie Rady ES . 1266/99; OJ L 161 z 26.6.99). Partnerstvo pre vstup sa bude aj naalej aktualizova v slade s lnkom 2 nariadenia (ES) . 622/98.

Nvrh ROZHODNUTIA RADY z .. o princpoch, prioritch, postupnch cieoch a podmienkach obsiahnutch v Partnerstve pre vstup so Slovenskou republikou. RADA EURPSKEJ NIE, majc na zreteli Zmluvu o zaloen Eurpskeho spoloenstva, maj na zreteli Nariadenie Rady (EC) . 622/98 zo 16. marca 1998 o pomoci kandidtskym krajinm v rmci predvstupovej stratgie a najm o vytvoren partnerstiev pre vstup, predovetkm jeho lnok 2, majc na zreteli nvrh Komisie, kee Eurpska rada v Luxemburgu vyhlsila, e Partnerstvo pre vstup je novm nstrojom a zkladnm prvkom Posilnenej predvstupovej stratgie, kee Nariadenie (EC) . 622/98 ustanovuje, e o princpoch, prioritch, postupnch cieoch a podmienkach obsiahnutch v jednotlivch Partnerstvch pre vstup predloench kandidtskym krajinm, ako aj o neskorch vznamnch zmench tchto Partnerstiev rozhoduje Rada kvalifikovanou vinou a na nvrh Komisie, kee pomoc Spoloenstva je podmienen splnenm niektorch zkladnch prvkov, najm dodriavanm zvzkov obsiahnutch v eurpskych dohodch a pokrokom pri plnen kodanskch kritri; kee v prpadoch, ke nie je splnen niektor z tchto zkladnch prvkov, Rada me kvalifikovanou vinou a na nvrh Komisie prija primeran opatrenia v svislosti s ktoroukovek formou predvstupovej pomoci; kee Eurpska rada v Luxemburgu rozhodla, e implementciu Partnerstva pre vstup a pokrok dosiahnut pri prijman acquis bud posudzova orgny Eurpskej dohody; kee Pravideln sprva Komisie z roku 1999 predloila objektvnu analzu prpravy Slovenskej republiky na lenstvo a identifikovala niekoko prioritnch oblast alej innosti; kee Slovensk republika by v rmci svojej prpravy na vstup mala aktualizova svoj Nrodn program pre prijatie acquis; kee tento program by mal uri harmonogram plnenia priort a postupnch cieov uvedench v Partnerstve pre vstup,
ROZHODLA TAKTO:
lnok 1
V slade s lnkom 2 Nariadenia (EC) . 622/98 s princpy, priority, postupn ciele a podmienky obsiahnut v Partnerstve pre vstup pre Slovensk republiku vymedzen v prlohe tohto rozhodnutia a s jeho neoddelitenou sasou.
lnok 2
Implementciu Partnerstva pre vstup posudzuj orgny Eurpskej dohody a prslun orgny Rady, ktorm Komisia predklad pravideln sprvy.
lnok 3
Rozhodnutie nadobudne innos na tret de po jeho uverejnen v radnom vestnku Eurpskych spoloenstiev. Dan v Bruseli.

 

 

 

Pojmy svisiace s lnkom

Acquis communautaire
Termn oznaujci shrn zkonov a ustanoven, ktor boli prijat v priebehu jednotlivch etp integrcie a vytvrania spolonho trhu. Pouva sa predovetkm vo vzahu ku krajinm, ktor s prijman za novch lenov E. Rozumie sa tm, e nov krajina prjme existujce aj budce prva a povinnosti spojen so systmom a intitucionlnym rmcom E vrtane prv a povinnost plyncich z multilaterlnych a bilaterlnych dokumentov, ktor E a jej lensk krajiny podpsali.

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=414
Reakcia na lnok: .

 

Nov lnok: Slovensko na ceste do nie

Eurpska nia znamen pre kadho osi in. Pre mnohch ud je zrukou zachovania mieru na kontinente, ktor bol poas predolch pdesiatich rokov poznaen nezdravm speren a vntornm naptm. In, naopak, poukazuj na jej nzku akcieschopnos pri rieen medzinrodnch konfliktov.

 

Ako to zaalo

Mylienka zjednotenej Eurpy je vemi star. Snaha vytvori intitciu vedcu k uiemu spojeniu medzi nrodmi Eurpy sa zrodila na ruinch druhej svetovej vojny. Prvotnm cieom bolo a je aj dnes zaisti mier, prosperitu i nov budcnos pre kontinent, ktorho politick a ekonomick zklady s poruen.

Zaiaton impulz pre integran procesy v Eurpe mal tzv. Marshallov pln  vyhlsen v roku 1947, ktorm sa)oficilne nazvan Program eurpskej obnovy( USA zaviazala poskytn pomoc pri obnove Eurpskeho kontinentu, zdevastovanho 2. sv. vojnou. Pomohla to realizova zaloen Organizcia pre eurpsku hospodrsku spoluprcu, ktor zabezpeovala plnenie Marshallovho plnu. Poskytnutie finannej pomoci vak bolo podmienen splnenm americkej poiadavky, aby Eurpske tty v ekonomickej oblasti spolupracovali. Na tento podnet vznikla v roku 1949 Rada Eurpy.

 

Slovensko a E
Sasou zahraninopolitickej a zahraninoekonomickej orientcie po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 bolo aj nadviazanie a rozvoj vzahov s Eurpskymi spoloenstvami. Vzahy medzi esko-Slovenskom a Eurpskymi spoloenstva kulminovali eurpskou dohodou podpsanou medzi Spoloenstvom a SFR 16. decembra 1991. Tto dohoda neprela ratifikanm procesom, pretoe vzhadom na vznik samostatnej SR a samostatnej R sa od roku 1993 stala bezpredmetnou. Po 1.1. 1993 Slovensk republika zaala nov rokovania o pridruen k Eurpskym spoloenstvm odzrkadujce nov ttoprvne reality. V jni 1995 Slovensk republika na zasadnut Eurpskej rady podala oficilnu prihlku na lenstvo v E. Zaiatkom novembra 1995 bol vlde SR odovzdan demar Eurpskej nie, ktor poukazoval na nepriazniv vvoj v SR.
V septembri 1998 sa v SR konali parlamentn voby. Zvazila v nich koalcia SDK-SD-SMK-SOP. Hne na to sa 6. novembra 1998 predseda novej slovenskej vldy Mikul Dzurinda stretol s vtedajm predsedom Eurpskej komisie Jasquesom Santerom a rokoval s nm o prioritch slovenskej zahraninej politiky. V oktbri 1999 vydala Eurpska komisia pravideln hodnotiacu sprvu o pripravenosti vstupu SR do E, ktor bola na rozdiel od prvej pre Slovensko priazniv. Odporuila v nej zaa prstupov rokovania zo Slovenskou republikou.

 

EURO
Jednotn mena bude prnosom pre cestovateov prechdzajcich krajinami spoloenstva, ktor nebud musie meni peniaze, a strca tak percent pri kadej transakcii. Platby a preprava tovaru v rmci lenskch krajn E bud rchlejie, spoahlivejie a lacnejie. Obchodnkom a spotrebiteom prinesie prechod na jednotn menu viac istoty najm o sa tka ceny, za ktor sa tovar predva. Ak sa bude za sluby a tovar plati v tej istej mene, zvi sa aj konkurencia na jednotnom trhu, z oho bude ma prospech cel oblas spoloenstva. Jednotn mena tak pome stimulova hospodrsky rast a zamestnanos.

 

Zavedenie eura do obehu
Bankovky a euromince bud zaveden do obehu 1. 1. 2002. Tento de sa oznauje ako de E. Po tomto dtume nebude mon vybera z bnk nrodn meny. Rchlos vmeny nrodnej meny za euro zvis od monost kadej krajiny. Eurpska rada v roku 1999 prijala rozhodnutie o skrten dulneho obdobia, ke bud plati nrodn meny i euro sasne, na tyri tdne a dva mesiace. Poas dulneho obdobia sa bud nrodn meny postupne vytrca z obehu. Vina ttov zavdza pre verejnos tzv. tartovac balk bankoviek a minc, ktor bude vinou mon zska v druhej polovici decembra 2001. Cieom tartovacieho balka je uahi prechod na euro benm spotrebiteom v prvch doch zavedenia novej meny (napr. raksky tartovac balk bude obsahova 33 minc vo vetkch hodnotch a bude ekvivalentom 200 ATS). Mince sa vak nesm pouva skr ako 1. 1. 2002.
Od 1. 1. 2002 bude mon vybera eurobankovky z bankomatov. Vasn a rchla zmena bankomatov je dleitou sasou celkovej stratgie prechodu na euro.
Vetky mince a bankovky nich hodnt sa dostan k obanom prostrednctvom
maloobchodnch nkupov. Maloobchodnci pri prechode na euro zohraj vemi dleit lohu. Predpoklad sa, e zkaznci bud pouva pri platbch nrodn
meny, aby tak znili svoje zsoby nrodnch minc a bankoviek, zatia o obchodnci sa bud snai vydva len euro. Preto bude dleit spoluprca zkaznkov pri hotovostnch platbch (platby v presnch sumch), alebo pln zjednoduenie bezhotovostnmi platbami.
Plynulmu prechodu na nov obeivo v euromene m napomc pripravovan predzsobovanie pred 1. janurom 2002. Vo vine ttov eurozny (12 lenskch krajn EM) bud mince distribuovan od 1. septembra 2001 predovetkm do obchodnch bnk a ich prostrednctvom aj alm podnikateom. Distribcia bankoviek bude nasledova a neskr kvli vyiemu riziku. Len Raksko, Nemecko a Luxembursko zan distribciu minc i bankoviek naraz. Banky mimo oblas eurozny, teda aj v Slovenskej republike, bud mc zska euromenu a po 1. decembri 2001.

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=415
Reakcia na lnok: .


2/ Nali sme na internete

udia u ns s zameran skr na profesijn vzdelvanie
Problmom s najm posledn dve oblasti, pretoe vuba jazykov a prce s potami nebola v naich kolch v minulosti prli rozren. Preto sa vetci odbornci zhoduj na tom, e najvou pomocou pre starch, ale aj pre ud v aktvnom veku, je monos priebene si dopa svoju kvalifikciu, aj monos vzdelva sa v oblastiach, v ktorch m lovek nedostatky.
tajte alej...

tudentka z Koc chce pomha stredokolkom njs prcu
Pripravi absolventov strednch kl prve na tto monos konkrtne na samozamestnanie v oblasti informci, marketingu a podnikania to je zkladn mylienka projektu, s ktorm v sai Eurowards Mlad podnikatesk npad Slovenska 2003 zvazila Oga Boroov, tudentka Fakulty ekonomiky a manamentu Slovenskej ponohospodrskej univerzity v Nitre.
tajte alej...

So bekommen Sie Ihre "Aufschieberitis" in den Griff
Viele von uns leiden sehr darunter, dass wir bestimmte Verpflichtungen tage-, wochen- oder sogar monatelang vor uns herschieben. Wir wissen ganz genau, dass wir eigentlich dies oder jenes erledigen sollten. Aber es gibt dann immer wieder gute Grnde, es einfach doch nicht zu tun.
Lesen Sie weiter...

7 Tipps fr ein effektiveres Lesen
Sowohl im Beruf als auch im Privatleben haben wir immer mehr Informationen zu verarbeiten. Bcher, Fachzeitschriften, Berichte, Artikel im Internet, und, und, und - alles will gelesen, verstanden und gemerkt werden. Viele Menschen wnschten sich, sie knnten schneller lesen, damit sie mehr Informationen in weniger Zeit bewltigen knnen. Und in der Tat gibt es dazu verschiedene erfolgversprechende Strategien und Techniken.
Lesen Sie Weiter...

Bad Times Are a Growth Business
DoveBid is that rare sort of company for which bad times can mean good business. The family-owned auction firm has built its success on the excesses associated with economic fads and stock-market bubbles. Back in the 1980s, DoveBid sold off the pieces of many bankrupt PC makers, starting with Osborne Computer. "We`d rent a truck from Avis, load it with computers, and drive to Holiday Inns in Portland or Sacramento," recalls CEO Ross Dove. "We`d do the auction in the ballroom, and then we`d FedEx the money back to the office to make payroll."
Read more..

3/ Impressum

Newsletter HRweb.sk

Kad tde vm zasielame aktulne informcie o novinkch na strnke www.hrweb.sk a o novch lnkoch, tipy pre v osobn rozvoj od medzinrodne uznvanch odbornkov, novinky zo sveta udskch zdrojov, zaujmav linky, to najlepie z monitoringu mdi a podnety na zamyslenie.

Ak chcete Newsletter dostva bezplatne priamo do vaej e-mailovej schrnky, kliknite sem. Kontaktn adresa: .