Eurpska nia znamen pre kadho osi in. Pre mnohch ud je zrukou zachovania mieru na kontinente, ktor bol poas predolch pdesiatich rokov poznaen nezdravm speren a vntornm naptm. In, naopak, poukazuj na jej nzku akcieschopnos pri rieen medzinrodnch konfliktov.

 

Ako to zaalo

Mylienka zjednotenej Eurpy je vemi star. Snaha vytvori intitciu vedcu k uiemu spojeniu medzi nrodmi Eurpy sa zrodila na ruinch druhej svetovej vojny. Prvotnm cieom bolo a je aj dnes zaisti mier, prosperitu i nov budcnos pre kontinent, ktorho politick a ekonomick zklady s poruen.

Zaiaton impulz pre integran procesy v Eurpe mal tzv. Marshallov pln  vyhlsen v roku 1947, ktorm sa)oficilne nazvan Program eurpskej obnovy( USA zaviazala poskytn pomoc pri obnove Eurpskeho kontinentu, zdevastovanho 2. sv. vojnou. Pomohla to realizova zaloen Organizcia pre eurpsku hospodrsku spoluprcu, ktor zabezpeovala plnenie Marshallovho plnu. Poskytnutie finannej pomoci vak bolo podmienen splnenm americkej poiadavky, aby Eurpske tty v ekonomickej oblasti spolupracovali. Na tento podnet vznikla v roku 1949 Rada Eurpy.

 

Slovensko a E
Sasou zahraninopolitickej a zahraninoekonomickej orientcie po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 bolo aj nadviazanie a rozvoj vzahov s Eurpskymi spoloenstvami. Vzahy medzi esko-Slovenskom a Eurpskymi spoloenstva kulminovali eurpskou dohodou podpsanou medzi Spoloenstvom a SFR 16. decembra 1991. Tto dohoda neprela ratifikanm procesom, pretoe vzhadom na vznik samostatnej SR a samostatnej R sa od roku 1993 stala bezpredmetnou. Po 1.1. 1993 Slovensk republika zaala nov rokovania o pridruen k Eurpskym spoloenstvm odzrkadujce nov ttoprvne reality. V jni 1995 Slovensk republika na zasadnut Eurpskej rady podala oficilnu prihlku na lenstvo v E. Zaiatkom novembra 1995 bol vlde SR odovzdan demar Eurpskej nie, ktor poukazoval na nepriazniv vvoj v SR.
V septembri 1998 sa v SR konali parlamentn voby. Zvazila v nich koalcia SDK-SD-SMK-SOP. Hne na to sa 6. novembra 1998 predseda novej slovenskej vldy Mikul Dzurinda stretol s vtedajm predsedom Eurpskej komisie Jasquesom Santerom a rokoval s nm o prioritch slovenskej zahraninej politiky. V oktbri 1999 vydala Eurpska komisia pravideln hodnotiacu sprvu o pripravenosti vstupu SR do E, ktor bola na rozdiel od prvej pre Slovensko priazniv. Odporuila v nej zaa prstupov rokovania zo Slovenskou republikou.

 

EURO
Jednotn mena bude prnosom pre cestovateov prechdzajcich krajinami spoloenstva, ktor nebud musie meni peniaze, a strca tak percent pri kadej transakcii. Platby a preprava tovaru v rmci lenskch krajn E bud rchlejie, spoahlivejie a lacnejie. Obchodnkom a spotrebiteom prinesie prechod na jednotn menu viac istoty najm o sa tka ceny, za ktor sa tovar predva. Ak sa bude za sluby a tovar plati v tej istej mene, zvi sa aj konkurencia na jednotnom trhu, z oho bude ma prospech cel oblas spoloenstva. Jednotn mena tak pome stimulova hospodrsky rast a zamestnanos.

 

Zavedenie eura do obehu
Bankovky a euromince bud zaveden do obehu 1. 1. 2002. Tento de sa oznauje ako de E. Po tomto dtume nebude mon vybera z bnk nrodn meny. Rchlos vmeny nrodnej meny za euro zvis od monost kadej krajiny. Eurpska rada v roku 1999 prijala rozhodnutie o skrten dulneho obdobia, ke bud plati nrodn meny i euro sasne, na tyri tdne a dva mesiace. Poas dulneho obdobia sa bud nrodn meny postupne vytrca z obehu. Vina ttov zavdza pre verejnos tzv. tartovac balk bankoviek a minc, ktor bude vinou mon zska v druhej polovici decembra 2001. Cieom tartovacieho balka je uahi prechod na euro benm spotrebiteom v prvch doch zavedenia novej meny (napr. raksky tartovac balk bude obsahova 33 minc vo vetkch hodnotch a bude ekvivalentom 200 ATS). Mince sa vak nesm pouva skr ako 1. 1. 2002.
Od 1. 1. 2002 bude mon vybera eurobankovky z bankomatov. Vasn a rchla zmena bankomatov je dleitou sasou celkovej stratgie prechodu na euro.
Vetky mince a bankovky nich hodnt sa dostan k obanom prostrednctvom
maloobchodnch nkupov. Maloobchodnci pri prechode na euro zohraj vemi dleit lohu. Predpoklad sa, e zkaznci bud pouva pri platbch nrodn
meny, aby tak znili svoje zsoby nrodnch minc a bankoviek, zatia o obchodnci sa bud snai vydva len euro. Preto bude dleit spoluprca zkaznkov pri hotovostnch platbch (platby v presnch sumch), alebo pln zjednoduenie bezhotovostnmi platbami.
Plynulmu prechodu na nov obeivo v euromene m napomc pripravovan predzsobovanie pred 1. janurom 2002. Vo vine ttov eurozny (12 lenskch krajn EM) bud mince distribuovan od 1. septembra 2001 predovetkm do obchodnch bnk a ich prostrednctvom aj alm podnikateom. Distribcia bankoviek bude nasledova a neskr kvli vyiemu riziku. Len Raksko, Nemecko a Luxembursko zan distribciu minc i bankoviek naraz. Banky mimo oblas eurozny, teda aj v Slovenskej republike, bud mc zska euromenu a po 1. decembri 2001.