Vydanie: 27/2002
Vylo: 4. jla 2002
Motto: "Ak A je spech v ivote, tak A sa rovn x plus y plus z, kde x je prca, y hra a z dranie jazyka za zubami." Albert Einstein

Z obsahu:
1/ Editoril
Preitie neziskovch organizci
Vnmanie konkurencie
2/ Nali sme na internete
3/ Impressum

Navtvte www.ajg.sk informan portl venovan udskm zdrojom a poradenstvu v manamente.

Oboznmte sa so slubami prvej internetovej personlnej agentry na slovenskom trhu na adrese www.HumanAsk.com.

Vyuite bezplatn sluby karirovho portlu AskForJob.sk pre registrciu Vho e-CV v integrovanej databze kandidtov poradenskej skupiny AJG.

Navtvte nov portl EUjobs.sk venovan zujemcom o kariru v eurpskych intitcich a oblasti eurpskej integrcie.

1/ Editoril

Nosn tma aktulneho vydania: Strategick manament

Na strnkach magaznu HRweb.sk njdete tento tde dva nov lnky:

• Preitie neziskovch organizci
• Vnmanie konkurencie

Mte zaujmav sksenosti s aktulnou tmou? Vemi radi by sme privtali vae prspevky a reakcie na nae lnky.

V budcnosti na tomto mieste vytvorme priestor pre vae nzory. Chceme tak prispie k efektvnej vmene vedomost naich itateov, odbornkov a zujemcov o oblas karirovho rozvoja, udskch zdrojov a manamentu.

Nov lnok: Preitie neziskovch organizci

Prjmy neziskovho sektora len v USA dosiahli vku 100 mld. USD rone. innos v mnohch oblastiach, ako kultra alebo nboenstvo, je realizovan prevane prostrednctvom neziskovch organizcii. V inch oblastiach, naprklad vzdelanie, si neziskov a ziskov organizcie konkuruj. Silnejca konkurencia na poli neziskovho sektora spsobuje, e mnoh neziskov organizcie zanaj pouva identick metdy riadenia ako ziskov. Na druh stranu, existuj rozdiely pri riaden ervenho Kra a Slovnaftu. Pre spen riadenie je vak potrebn zapamta si rozdiely a vyui podobnost medzi komernm a neziskovm sektorom.

o rob organizciu neziskovou? Pravdepodobne najah spsob ako rozli ziskov a neziskov organizcie (NO) je ich vzah k daniam. Na druh stranu daov vhody (skr odlinosti ako vhody) znamenaj siln regulciu zo strany ttu ako mu by prostriedky NO vynaloen. Prve tieto obmedzenia maj siln vplyv na spsob riadenia. V prvom rade vznik problm ako a km maj by NO riaden. V komernom sektore je spsob vberu jasn, majitelia uria manament. NO elia zkladnmu problmu ako motivova vedenie organizcie k lepm vsledkom. Tu sa dostvame k aliemu principilnemu problmu NO. o je lep vsledok? Viac zarobi? Viac min?

Defincia NO sa ned zi len na dane a legislatvne pravy. Ke hovorme o NO, tak sa nm vybav niekoko typickch charakteristk. NO organizcie mme automaticky spojen s niektormi odvetviami ako socilna sfra, zdravotnctvo, vzdelanie, km v inch oblastiach s zastpen zriedka, naprklad ak priemysel.

Najbenejie vnmanie NO je vak v spsobe financovania, ktor prebieha na zklade darov a grantov. Toto je najmarkantnej rozdiel medzi NO a ZO. Spsob zskavania financi, i u darov alebo predaj sluieb, je vak vemi podobn ako pri ziskovch organizcich.

Poslanie NO

Stle sa ptajte vemi jednoduch otzky. O om je naa prca? Kto je zkaznk? A o povauje zkaznk za hodnotu? Nezle i vediete dievensk skauting, AT&T alebo IBM, organizciu muste riadi v slade s poslanm.

Frances Hesselbein

Preo existuj NO?

Prv teria je evolun. NO s tou najpraktickejou a najefektvnejou formou ako zabezpeova ist sluby. V om spova vhoda NO oproti ich ziskovm alebo vldnym nprotivkom? Vldne intitcie pouvaj verejn zdroje na napanie cieov a predstv vldy. Existencia NO ako mimovldnych organizcii je prejavenie nespokojnosti s innosou vldnych organizcii. Existencia skromnch vzdelvacch intitcii je snaha nahradi ttom poskytovan vzdelanie, kvli jeho nzkej kvalite alebo ideologickej predpojatosti. Rovnako nettne charitatvne organizcie poukazuj na nedostaton rozdelenie bohatstva krajiny medzi obanov. NO funguj ako stabiliztory pri nedostatonom dodriavan spoloenskej zmluvy zo strany ttu.

almi vhodami NO je ich flexibilita. NO plnia lohy, ktor by teoreticky mali plni ttne intitcie, ale na rozdiel od ttnych intitci sa sprvaj skr ako komern spolonosti. NO mu za svoje sluby pta peniaze, i u od sponzorov, erpa granty alebo tova priamo pouvateom tchto sluieb. ttne intitcie maj v tomto smere znane zviazan ruky. Prve zdroje financovania s hlavnou prinou preo s zva NO ovea efektvnejie ako ttne intitcie.

To je hlavnm dvodom preo niektor krajiny radej financuj mnoh projekty NO, ako by touto lohou poverili niektor zo ttnych organizcii.

Analza prostredia

Defincia trhu

Pre vetky organizcie je podstatn upresni ak trh sa sna oslovi. Naprklad Opera SND je trh klasickej opery, hudobn trh alebo patr skr do turistickho ruchu? Pre budce fungovanie organizcie je ivotne dleit zadefinova, i sa organizcia zaober predvanm tuniakovch konzerv alebo pomocou drogovo zvislm.

Opis terajch hrov

lohou tejto asti analzy je zisti a opsa vzahy medzi jednotlivmi hrmi. V prpade, e ste jedin na vami zvolenom trhu je prospen zisti, e preo ste jedin. Je to kvli nezujmu sponzorov alebo je vaa mylienka naozaj na toko originlna, e sa doteraz nikto nepodujal ju vykona? Ak je hrov na trhu viac, je potrebn zisti ich pecifik. V om s spen a o ich naopak zatla dole. Do akej miery s ochotn s vami spolupracova a do akej miery sa jednotliv hri povauj za konkurenciu.

NO maj tendenciu pecializova sa na jednu vemi konkrtnu oblas, preto je pre NO aie nasti trh. Nronos vstupu do odvetvia je pri stratgii NO vemi podstatn. V odvetviach kde je nronos vstupu nzka je ivotnos organizcie v priemere 5 rokov, priom aj tie najsilnejie sa po 10 rokoch dostan do krzy. Najdynamickejie NO s s najvou pravdepodobnosou tudentsk organizcie.

Na zklade opisu terajch hrov by malo by mon zisti dopyt po vami ponkanch slubch (kto ich bude vyuva). V prpade NO nem vek vznam vstupova do prestenho trhu s novou NO.

Druhm ete podstatnejm faktorom je sila potencionlnych donorov. Relevantn informcie o sile donorov nemte ancu zska in ako zo sksenost inch ud alebo NO.

Vemi siln pecifikum neziskovho sektora je siln citlivos trhu. NO sa pohybuj v mdnych vlnch. Tieto vlny s ahko pred povedaten, lebo vlny spsobuj znmi poskytovatelia grantov, ktor sa netaja na ak aktivity plnuj dva viac peaz a na ak menej.

Vzhadom na vek neistotu pri poskytovan grantov sa snaia NO zabezpei alternatvne zdroje. Tie sa daj zska jedine dobrou stratgiou, kvalitnm marketingom a sprvnou mylienkou.

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: main.php?tmpl=article&aid=113
Reakcia na lnok: .

Nov lnok: Vnmanie konkurencie

Jeden zo zkladnch princpov hospodrstva je podpora silnho konkurennho prostredia. Ako opak sli prostredie kde je konkurencia slab alebo vbec neexistuje, o je zva spsoben ttnymi zsahmi a legislatvnymi opatreniami. V praxi to znamen, e kad firma, pokia nem monopol, operujca na trhu mus jednm okom sledova svoju konkurenciu. Ako sa otvraj nov trhy, tak prerast konkurencia medzi spolonosami do stle vch rozmerov. V dnench asoch u iba firmy v pozcii monopolu ponkaj sluby zkaznkom spsobom ber alebo nechaj tak. Vina dodvateov u zaala pouva marketingov prstup k zkaznkom, potreby zkaznkov stavia na prv miesto. Samozrejme, e popri tom ako poskytuje produkty a sluby na naplnenie potrieb, sa sna dosiahnu zisk. V tomto bode sa stretvaj s nenvidenou konkurenciou, ktor sa sna o to ist. Konku! rencia u dosiahla aj nekomern spolonosti. Vldy sa snaia zska o najvhodnejie piky, granty alebo investcie. Pre kadho, kto sa zaober poskytovanm sluieb alebo tovarov je konkurencia jeden z hlavnch bodov stratgie.

Konkurencia m v rznych odvetviach rznu podobu. Nie je to otzka astia, ale truktry danej oblasti podnikania. truktru odvetvia vnmame v strategickom manamente na zklade piatich faktorov, kupujci, predvajci, potencionlna konkurencia, existujca konkurencia a substitty. Agregt tchto piatich faktorov nm nedva len obraz o intenzite konkurencie v odvetv, ale aj o monostiach zisku. Farmaceutick alebo finann spolonosti mu by extrmne ziskov, zatia o cestn doprava alebo produkcia ocele dosahuje menej oslniv vsledky. Bez ohadu na mieru ziskovosti odvetvia konkurencia silnie ako sa odvetvie vyvja. Naprklad automobilov priemysel zaznamenal tri rzne prstupy zo strany vrobcov voi silnejcej konkurencii.

a) siln reklama

b) ponuka pecilnych vhod pre zkaznkov (zadarmo alarmy, leasing bez akontcie, vhodnejie zruky)

c) rozvjanie odlinosti produktov od konkurencie (bezpenejie air bagy, immobilzry priamo v motore a pod.)

Jednotliv vrobcovia sa musia rozhodn ako eli stratm podielu na trhu.

Samozrejme ak vrobcovia vychdzaj kupujcim maximlne v strety, tak stavaj kupujcich do vemi silnej pozcie. Pri nkupe sa kad sna dojedna o najlepie podmienky. Schopnos poskytn o najlepie podmienky je kovou konkurennou vhodou podniku. D sa to dosiahnu iba vysokou efektivitou fungovania podniku z oho nakoniec a hlavne konen spotrebite.

Pri intenzvnej konkurencii s bariry vstupu na trh vemi vek, daj sa rozdeli do piatich kategrii:

1. Pozcia na trhu sa buduje dlho a ako. S dva spsoby ako mu nov investori prekona bariry trhu. Zaa vo vekom, o je finanne nron, ale asto inn alebo zana postupne a podstpi obrovsk riziko nespechu, ktor je ovea vyie ako v prvom prpade, ak nov investor nem pecilnu konkurenn vhodu oproti ostatnm (nov technolgia a pod.). Existuje ete monos akvizcie u existujceho astnka trhu.

2. Pre novch investorov je najaie prekona prirodzen odpor ud nakupova in znaku ako doteraz. Vo veobecnosti s zkaznci vade na svete dos lojlni. Vo Vekej Britnii sa to podarilo rozhlasovej stanici Classic FM, ktor hr jedine klasick hudbu. Musela vak prekona dva predsudky. Prv, e vina posluchov pova pop a druh, e ak niekto chce pova klasiku nalad si BBC 3. Vaka vbornm reklamnm balkom a silnej reklamnej kampani, ktor bola sprevdzan skeptickmi hlasmi zo strany ostatnch mdi, o bola vborn reklama zadarmo, sa jej podarilo presadi.

3. Ako u vyplva z prvch dvoch bodov, na spen vstup na nov trh treba peniaze, vea peaz. Je nemon rta v prvom roku so ziskom a v alch dvoch so ziskami, ktor pokryj alie investcie.

4. Jednm z hlavnch problmov pre vstup na nov trh je prstup k zdrojom. Je to jedna z najaie prekonatench prekok hlavne pri technicky nronch odvetviach. Me sa sta, e nov investor m dos peaz aj zkaznkov, ale iaden dodvate mu nepred tovar, lebo u m v regine vhradn zastpenie alebo jednoducho nechce riskova svoje dobr meno kvli nesksenej zanajcej spolonosti.

5. Nevhoda nesksench pracovnkov je sce ahko prekonaten, ale v konenom dsledku je drah, o stavia novho investora do cenovo nevhodnej pozcie voi konkurencii.

Analza konkurencie prebieha podobne ak vntorn SWOT analza (tej sme sa venovali v tme projektov manament). Obyajne s vak kategrie rozdelen na marketingov a finann indiktory, vvojov smery, pozcia vyplvajca z poslania firmy a produkty. Tieto indiktory mu prezradi kam upiera konkurencia svoju pozornos. Na poli marketingu je dleit zisti ako dobre doke konkurencia uspokojova svojich zkaznkov v tchto oblastiach:

a) rozsah ponkanch tovarov a sluieb

b) reputcia konkurennch produktov na trhu

c) atraktvnos cien

d) typick znaky produktu (kvalita, cena, spoahlivos, dostupnos a pod.)

In dleit informcie o konkurencii s:

a) celkov podiel na trhu (i rastie alebo kles)

b) podiel v jednotlivch segmentoch

c) pripravovan alebo u vypusten nov produkty

d) zmeny v predajnej sile konkurenta

e) zmeny v distribunch kanloch

f) zmeny v propagcii produktov

Pri tvorbe stratgie spolonosti je potrebn vedie aj o finannej sile konkurentov, i investuj peniaze (vvoj novch produktov, akvizcie a pod.) alebo splcaj u existujce dlhy.

Zdroje mu by rzne, ale vetky spen firmy o sebe tvrdia, e nevyuvaj iadne z technk priemyselnej pione a informcie, ktor maj zskali dlhodobm dkladnm skmanm trhu a verejne prstupnch zdrojov informci.

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: main.php?tmpl=article&aid=114
Reakcia na lnok: .

2/ Nali sme na internete

Najlepie z webmonitoringu

(1) Slovensko m jedinen prleitos doplni chbajcich odbornkov nie
Na Slovensku sa zdvihla vlna odporu proti ustavinm varovaniam zpadnch politikov, ktor tvrdia, e vsledok tohtoronch volieb ovplyvn nae prijatie do E.
http://devel.novaekonomika.cz/index.php?s1=k&s2=0&s3=4&s4=1&s5=0&s6=0&m=detail&article[id]=20611835&article[area_id]=10025630&article[sklonuj]=off

(2) Rozdelenie loh na dleit a naliehav ns zorientuje v prci
Ovldnu svoj as, naui sa ho riadi a vyva, patr k zkladnm manarskym praktikm a efektvne hospodrenie s asom je dleitm predpokladom spenosti manara.
http://www.sme.sk/clanok.asp?rub=pr_kar&cl=583317

(3) Yahoo Kisses It Good-bye
The secret of Yahoo`s original success was that it committed itself to standing shoulder to shoulder with its customers. So what made the company turn its back on them? A little something called revenue extraction.
http://www.fastcompany.com/online/60/jellis.html

(3) Media Monopolists
You thought moguls had it made? Turns out, trying to hang on to a monopoly these days is enough to make anyone miserable, even Rupert and Sumner. Seth Godin feels their pain -- and offers help.
http://www.fastcompany.com/online/60/monopolist.html

(4) American Rifters
Walt Disney, Steve Jobs -- and now you -- know that the secret of success lies in rifting.
http://www.fastcompany.com/online/32/sgodin.html

(5) Wie wre es, wenn mir meine Meinung wichtiger wre?
Sie wissen ja, ich bin ein groer Fan von Gedankenexperimenten. Heute habe ich davon ein besonders spannendes fr Sie.
http://www.waswillich.de/tipps/show.html/21.06.2002

(6) Schreiben Sie doch mal einen Wunschzettel
Als Kind da haben die meisten von uns zu Weihnachten noch einen Wunschzettel geschrieben.
http://www.waswillich.de/tipps/show.html/24.06.2002

(7) Lachen Sie mal vorsichtig ber Ihre Probleme
Manchmal kann uns ein Problem so richtig den Schlaf rauben und uns fast schon die Energie aus den Knochen saugen.
http://www.waswillich.de/tipps/show.html/26.06.2002

3/ Impressum

Newsletter HRweb.sk

Kad tde vm zasielame aktulne informcie o novinkch na strnke www.hrweb.sk a o novch lnkoch, tipy pre v osobn rozvoj od medzinrodne uznvanch odbornkov, novinky zo sveta udskch zdrojov, zaujmav linky, to najlepie z monitoringu mdi a podnety na zamyslenie.