Jeden zo zkladnch princpov hospodrstva je podpora silnho konkurennho prostredia. Ako opak sli prostredie kde je konkurencia slab alebo vbec neexistuje, o je zva spsoben ttnymi zsahmi a legislatvnymi opatreniami. V praxi to znamen, e kad firma, pokia nem monopol, operujca na trhu mus jednm okom sledova svoju konkurenciu. Ako sa otvraj nov trhy, tak prerast konkurencia medzi spolonosami do stle vch rozmerov. V dnench asoch u iba firmy v pozcii monopolu ponkaj sluby zkaznkom spsobom ber alebo nechaj tak. Vina dodvateov u zaala pouva marketingov prstup k zkaznkom, potreby zkaznkov stavia na prv miesto. Samozrejme, e popri tom ako poskytuje produkty a sluby na naplnenie potrieb, sa sna dosiahnu zisk. V tomto bode sa stretvaj s nenvidenou konkurenciou, ktor sa sna o to ist. Konku! rencia u dosiahla aj nekomern spolonosti. Vldy sa snaia zska o najvhodnejie piky, granty alebo investcie. Pre kadho, kto sa zaober poskytovanm sluieb alebo tovarov je konkurencia jeden z hlavnch bodov stratgie.
Konkurencia m v rznych odvetviach rznu podobu. Nie je to otzka astia, ale truktry danej oblasti podnikania. truktru odvetvia vnmame v strategickom manamente na zklade piatich faktorov, kupujci, predvajci, potencionlna konkurencia, existujca konkurencia a substitty. Agregt tchto piatich faktorov nm nedva len obraz o intenzite konkurencie v odvetv, ale aj o monostiach zisku. Farmaceutick alebo finann spolonosti mu by extrmne ziskov, zatia o cestn doprava alebo produkcia ocele dosahuje menej oslniv vsledky. Bez ohadu na mieru ziskovosti odvetvia konkurencia silnie ako sa odvetvie vyvja. Naprklad automobilov priemysel zaznamenal tri rzne prstupy zo strany vrobcov voi silnejcej konkurencii.
a) siln reklama
b) ponuka pecilnych vhod pre zkaznkov (zadarmo alarmy, leasing bez akontcie, vhodnejie zruky)
c) rozvjanie odlinosti produktov od konkurencie (bezpenejie air bagy, immobilzry priamo v motore a pod.)
Jednotliv vrobcovia sa musia rozhodn ako eli stratm podielu na trhu.
Samozrejme ak vrobcovia vychdzaj kupujcim maximlne v strety, tak stavaj kupujcich do vemi silnej pozcie. Pri nkupe sa kad sna dojedna o najlepie podmienky. Schopnos poskytn o najlepie podmienky je kovou konkurennou vhodou podniku. D sa to dosiahnu iba vysokou efektivitou fungovania podniku z oho nakoniec a hlavne konen spotrebite.
Pri intenzvnej konkurencii s bariry vstupu na trh vemi vek, daj sa rozdeli do piatich kategrii:
1. Pozcia na trhu sa buduje dlho a ako. S dva spsoby ako mu nov investori prekona bariry trhu. Zaa vo vekom, o je finanne nron, ale asto inn alebo zana postupne a podstpi obrovsk riziko nespechu, ktor je ovea vyie ako v prvom prpade, ak nov investor nem pecilnu konkurenn vhodu oproti ostatnm (nov technolgia a pod.). Existuje ete monos akvizcie u existujceho astnka trhu.
2. Pre novch investorov je najaie prekona prirodzen odpor ud nakupova in znaku ako doteraz. Vo veobecnosti s zkaznci vade na svete dos lojlni. Vo Vekej Britnii sa to podarilo rozhlasovej stanici Classic FM, ktor hr jedine klasick hudbu. Musela vak prekona dva predsudky. Prv, e vina posluchov pova pop a druh, e ak niekto chce pova klasiku nalad si BBC 3. Vaka vbornm reklamnm balkom a silnej reklamnej kampani, ktor bola sprevdzan skeptickmi hlasmi zo strany ostatnch mdi, o bola vborn reklama zadarmo, sa jej podarilo presadi.
3. Ako u vyplva z prvch dvoch bodov, na spen vstup na nov trh treba peniaze, vea peaz. Je nemon rta v prvom roku so ziskom a v alch dvoch so ziskami, ktor pokryj alie investcie.
4. Jednm z hlavnch problmov pre vstup na nov trh je prstup k zdrojom. Je to jedna z najaie prekonatench prekok hlavne pri technicky nronch odvetviach. Me sa sta, e nov investor m dos peaz aj zkaznkov, ale iaden dodvate mu nepred tovar, lebo u m v regine vhradn zastpenie alebo jednoducho nechce riskova svoje dobr meno kvli nesksenej zanajcej spolonosti.
5. Nevhoda nesksench pracovnkov je sce ahko prekonaten, ale v konenom dsledku je drah, o stavia novho investora do cenovo nevhodnej pozcie voi konkurencii.
Analza konkurencie prebieha podobne ak vntorn SWOT analza (tej sme sa venovali v tme projektov manament). Obyajne s vak kategrie rozdelen na marketingov a finann indiktory, vvojov smery, pozcia vyplvajca z poslania firmy a produkty. Tieto indiktory mu prezradi kam upiera konkurencia svoju pozornos. Na poli marketingu je dleit zisti ako dobre doke konkurencia uspokojova svojich zkaznkov v tchto oblastiach:
a) rozsah ponkanch tovarov a sluieb
b) reputcia konkurennch produktov na trhu
c) atraktvnos cien
d) typick znaky produktu (kvalita, cena, spoahlivos, dostupnos a pod.)
In dleit informcie o konkurencii s:
a) celkov podiel na trhu (i rastie alebo kles)
b) podiel v jednotlivch segmentoch
c) pripravovan alebo u vypusten nov produkty
d) zmeny v predajnej sile konkurenta
e) zmeny v distribunch kanloch
f) zmeny v propagcii produktov
Pri tvorbe stratgie spolonosti je potrebn vedie aj o finannej sile konkurentov, i investuj peniaze (vvoj novch produktov, akvizcie a pod.) alebo splcaj u existujce dlhy.
Zdroje mu by rzne, ale vetky spen firmy o sebe tvrdia, e nevyuvaj iadne z technk priemyselnej pione a informcie, ktor maj zskali dlhodobm dkladnm skmanm trhu a verejne prstupnch zdrojov informci.