www.hrweb.sk

Newsletter 6/2003

Newsletter HRweb.sk priamo do vaej e-mailovej schrnky.

Vydanie: 6/2003
Vylo: 6. februra 2003
Motto: "Nesta len chcie, treba aj kona." (Goethe)


Z obsahu:

1/ Editoril
Puitie Crash analzy na zefektvnenie vkonu v spolonosti
Stratgia - prei
2/ Nali sme na internete
3/ Impressum

Navtvte www.ajg.sk informan portl venovan udskm zdrojom a poradenstvu v manamente.

Oboznmte sa so slubami prvej internetovej personlnej agentry na slovenskom trhu na adrese www.HumanAsk.com.

Vyuite bezplatn sluby karirovho portlu AskForJob.sk pre registrciu Vho e-CV v integrovanej databze kandidtov poradenskej skupiny AJG.

Navtvte nov portl EUjobs.sk venovan zujemcom o kariru v eurpskych intitcich a oblasti eurpskej integrcie.

1/ Editoril

Nosn tma aktulneho vydania: Strategick manament
Na strnkach magaznu HRweb.sk njdete tento tde dva nov lnky:

  • Puitie Crash analzy na zefektvnenie vkonu v spolonosti
  • Stratgia - prei

    Mte zaujmav sksenosti s aktulnou tmou? Pracujete v spolonosti, ktor vyuva princpy uiacej sa organizcie? Vemi radi by sme privtali vae prspevky a reakcie na nae lnky.

V budcnosti na tomto mieste vytvorme priestor pre vae nzory. Chceme tak prispie k efektvnej vmene vedomost naich itateov, odbornkov a zujemcov o oblas karirovho rozvoja, udskch zdrojov a manamentu.

Redakcia HRweb.sk

Nov lnok: Puitie Crash analzy na zefektvnenie vkonu v spolonosti

Kad manar sa isto stretol s otzkou, ako zlepi vkonnos nastavench procesov, zni nklady, redukova poet pracovnkov, a neohrozi pritom fungovanie firmy. Je mon uri hranicu optimlnej vkonnosti? Posta k jej stanoveniu porovnanie nkladnosti a asovej nronosti jednotlivch procesov so svetovou triedou alebo existuje systematickej prstup, rovnako rchly s vysokou vypovedajcou schopnosou a sasne s nzkymi realizanmi nkladmi?
Prost porovnanie s vkonnosou svetovch spolonost, tzv.benchmarking, me by prvm krokom celho procesu, ale bez vyuitia alch implikci vm umon iba identifikova rozdiely. Zistte naprklad, e v oblasti spracovvania faktr pracuje vo vaej spolonosti 20 pracovnok naproti najlepej praxi, kde rovnak poet faktr spracvaj pracovnky tri. Obdobnm porovnanm me by rchlos spracovania tovej uzvierky, kedy najlepie spolonosti maj ron tov uzvierku hotov do troch dn po skonen tovho obdobia oproti 20 25 dom v inch firmch. Ako vak u bolo povedan, pomocou benchmarkingu neodhalte pravou prinu zistenho rozdielu.

Sbor nstrojov, ktor nazvame Crash analza, je jednm z variantov, ktor umon identifikciu prin zistenho rozdielu. Crash analza vychdza z posdenia firemnej stratgie, vyuitia zdrojov, vkonnosti procesov a systmu riadenia. Behom relatvne krtkej doby identifikuje vo vetkch svislostiach nielen oblasti na zlepenie, ale aj kov kompetencie a konkurenn vhodu vaej spolonosti. Poda sksenost odbornkov existuje v kadej spolonosti potencil pre zvenie vkonnosti minimlne na rovni 15 percent, vo vybranch procesoch a 40 percent v podobe znenia nkladov, zvenia obratu apod.

Pre realizciu Crash analzy je nevyhnutn zostavi troj - a plenn tm, v ktorom bud zastpen pracovnci so znalosou procesov, controllingu, organizcie a stratgie firmy. Projekt bude ma v spech a iriu podporu, ak bude veden pracovnkom z top managementu (vinou finann alebo personlny riadite). Na realizciu porovnania je nevyhnutnou podmienkou zskanie procesnho modelu odvetv a prevdzkovch a finannch benchmarkingov. Tieto dta je dleit si obstara ete pred zahjenm projektu, pretoe v opanom prpade sa z niekoko tdov realizcie stan mesiace.

Prvm krokom Crash analzy je posdenie stratgie spolonosti. Previedli ste behom procesu strategickho plnovania zkladn charakteristiku oblasti svojho podnikania, definovali ste obmedzujce faktory, mali ste k dispozcii kov poznatky z externej a internej analzy, spracovali ste vvoj strategickch variant a ich overen, mte k dispozcii akn plny a pln implementcie, ktor zahrnuj rovnako monitorovanie a vyhodnocovanie dosiahnutch vsledkov? Obsahuje vaa stratgia poslanie, vziu, ciele, kov faktory spechu a akn plny? S ciele a akn plny prevdzan do funknch stratgi, do definovanch mertok vkonnosti a motivanho systmu?

Pokia ste odpovedali kladne, je mon pristpi ku druhmu kroku Crash analzy - posdenie zdrojov. Kovmi zdrojmi kadho podniku s udia, majetok a financie. Najlepou metdou ako zisti, i nemte prezamestnanos, resp. nzku produktivitu prce, i dostatone efektvne vyuvate aktva a nemte prli vysok kapitlov nklady, je posdenie zkladnch procesov spolonosti a prevedenie finannho a prevdzkovho benchmarkingu. Analze procesov alebo funknch oblast mus predchdza ich zmapovanie. Zdrojom, ktor vm uah prcu, me by ISO dokumentcia alebo rzne podnikov normy a smernice. Najrchlejie je vak vyuitie procesnch modelov pre dan odvetvie, ku ktorm priradte innosti vykonvan v podniku. Tmto postupom okamite zistte, ktor procesy chbaj, ktor s prli komplikovan a ktor s z hadiska vykonvanch aktivt celkom v poriadku.

alm krokom je rozhodnutie, ak atribty zvoli pre posdenie vkonnosti procesov. Jedn sa o ciele procesu, vstupy a vstupy, podporu IT, rizik, kov faktory spechu mertka vkonnosti, nklady a asov nronos. Ako hlboko sa vak ponori do analzy, aby nevznikol rozsiahly a nekontrolovaten projekt? Poda sksenost odbornkov posta analzu smerova na 13 15 hlavnch procesov (strategick plnovanie, riadenie kapitlovch ast, nkup, vkon/vroba, obchod a marketing, logistika, sluby, riadenie udskch zdrojov, finann riadenie, ty a controlling, informan technolgie, sprva majetku, prvna podpora atd.). Rozhodujce je, ako vek s nklady/vkony procesu a ak vek nklady/vkony proces ovplyvuje. Prkladom me by treasury, ktor m relatvne nzke nklady, ale ovplyvuje pomerne vek blok finannch nkladov. Vhodnm nstrojom je ABC analza (identifikcia kovch nkladovch blokov), ktor umouje identifikova hlavn nklady vinou 20 percent nkladovch poloiek predstavuje 80 percent z celkovch nkladov. Doporuujeme previes podobn analzu tie na rovni organizanej, resp. ekonomickej truktry a na rovni produktov a sluieb.

Pravidlo 80/20 zaru, e sa zameriate na kov oblasti, ktor zsadnm spsobom ovplyvuj vkonnos spolonosti. Tret krok rchlej analzy mte za sebou. Na zklade zistench informci a rozdielov mete definova oblasti, ktor vyaduj zmenu, nositea zmeny a zrove ste schopn navrhn program pre zlepenie. Je to vak dostaujce? Nie celkom. Chbaj vm zkladn informcie o nkladoch a prnosoch navrhnutch opatren, nemte k dispozcii akn/vykonvacie plny a nestanovili ste priority navrhnutch opatren. To vetko je spolone s posdenm ochoty ku zmenm (ako odstrni bariry pri implementcii) sasou kroku tvrtho.

Vzhadom k tomu, e v podniku existuje cel rada inch projektov, muste novo navrhnut projekty da do sladu s tmi prebiehajcimi a zrove s podnikovou stratgiou. Potom mete poveda, e ste pripraven, e viete, ak projekty s akou prioritou uskutoova a o vm tieto projekty prines. Ste vak iba na zaiatku, vetko, o ste si pripravili potrebuje realizova.

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=239
Reakcia na lnok: .

Nov lnok: Stratgia - prei

Nedvno jsem se pi jednn s potencilnm zkaznkem zeptal editele a majitele dotyn firmy v jedn osob, jak je jejich strategie. Odpov znla: pet. Pivedlo mn to k tomuto zamylen, protoe to nebylo poprv, co jsem na tuto otzku dostal takovou odpov. 
Pet - co to vlastn znamen?

Marketingov gramotn lovk by to pravdpodobn vyloil jako udret si sv msto na trhu, jenome je vce ne pravdpodobn, e marketingov gramotn lovk by nikdy strategii podniku neformuloval tmto jednm, v podstat velmi mlhavm pojmem. Protoe udret si sv msto na trhu znamen nejen njak msto mt, ale i vdt alespo to, jak moje msto na trhu je (kdy u ne jak by mlo bt, nebo jak bych chtl mt). Jestlie nevm, jak je moje msto na trhu, jak mm vdt, jak si je udrm?

Znamen tedy pet udren obratu a minimlnho zisku? To je pravdpodobnj, protoe podnik, kter m svj stabiln obrat a vykazuje alespo zisk potebn k minimln obnov zkladnch prostedk, skuten me pet. Ale jak toho doshnout, k tomu strategie, formulov slovem pet, dn nvod nedv.

Ppadov studie: vchoz stav
Zkusme vytvoit modelov ppad. Mjme na trhu dva mal stavebn podniky, kter vznikly, eknme ped temi lety, odtpenm z velk stavebn firmy. Oba maj cca 30 zamstnanc, piblin stejn obrat a oba si s sebou pro zatek odnesly kontakty na zajmav zkaznky. Oba psob ve stejnm regionu (ekneme kraji). Takovch podnik je v esk republice spousta (ale bylo jich vc).

Provedeme-li velmi jednoduchou analzou SWOT, dojdeme k zvru, e nejvznamnj siln strnka je u obou prunost, nejvznamnj slabost bude asi nzk provozn kapitl. Pleitosti a hrozby trhu budou pro oba podniky stejn, take se jimi nemusme zabvat.

Manaei obou podnik zcela intuitivn po odtpen od mateskho gigantu uplatovali njakou strategii, kter jim dovolila pet do dnench dn. Nemohli jinak, protoe nemli dostaten znalosti od sv oputn matky. Podle mch zkuenost by bylo mon stavebn firmy, jejich management je marketingov gramotn a dokzal formulovat, implementovat a realizovat strategii hodnou toho jmna, spotat na prstech jedn ruky.


Doba je zl a to si veden obou firem denn uvdomuje. Management jedn z nich, ekneme firmy B se rozhodl postarat o svou budoucnost tak, e najali externho poradce a s jeho pomoc formulovali stedndobou marketingovou strategii a zaali ji neprodlen realizovat. Management firmy A je toho nzoru, e dosavadn strategii nen radno opoutt, nebo je bezesporu inn, protoe umonila firm a dosud pet.


Nov strategie firmy B, strun formulovan nap. jako posln firmy, me vypadat teba takto:

1) Nam produktem bude do budoucna vstavba a rozshlej rekonstrukce a pestavby rodinnch, ppadn mench njemnch dom.

2) Naimi zkaznky budou drobn stavebnci, majitel dom a vt stavebn firmy, ochotn s nmi kooperovat a vyuvat nai prunost. Soustedme se na n region a jeho nejbli okol.

3) Naimi zamstnanci budou profesionlov v oboru hlavn stavebn vroby. Ostatn profese vetn projekce budeme zajiovat kooperac s malmi podniky nejlpe v mst stavby, ppadn najmnm OSV.


Ppad 1

Na ob firmy s obrt investor, kter hodl postavit ti vt rodinn domky na kl (na kadou jin, firmy si nebudou konkurovat) vetn bazn a zaloen zahrady. Projekt je zpracovn, stavt se bude v regionu, kde ob firmy sdl. Termn realizace je dosti krtk, investor spch. Jde tedy pro ob firmy o naprosto bezproblmovou, pmo standardn situaci. Kter z nich z tto zakzky vyt vce?


Firma A

M zdnliv lep vchoz situaci. M toti v kmenovm stavu profese, eknme topene a elektrike, kterch se firma B zbavila v souladu se svou strategi. Bude vlastnmi silami realizovat vt st stavby, ne firma B. Vydl tedy vce.

Ovem kolik topen a elektrik me mt v kmenovm stavu firma o ticeti zamstnancch? Dva. Ti od kad profese u by bylo asi pli. Kolik je jich poteba na souasnou stavbu t vtch rodinnch domk? Urit vc! Dky tomu bude mt firma A obrovsk problmy s dodrenm termn. Mon se j to nakonec poda, mon ne. Ale i kdy se to poda, bude pracovat ve stresu a to se podepe mon ne na kvalit odveden prce, ale na vztahu se zkaznkem, kter urit bude ponkud nervzn.

Zamstnanci poct stresov situace nejvce a je pravdpodobn, e po nkolika takovch akcch se zanou rozhlet po novm zamstnavateli.


Firma B

Podvte-li se zpt na novou strategii firmy, je zde ponkud problm. Firma se specializovala na hlavn stavebn vrobu, aby co nejlpe vyuila jedinou konkurenn vhodu, kterou m, svou prunost. Bude muset hledat kooperace stejn jako firma A pro vodoinstalace a zahradnho architekta, ale krom toho i na topen a elektriku. Samozejm, e je najde, v tom problm nen. Problm je v tom, e st obratu a samozejm i zisku penech jinm firmm.

Ovem dky dobr organizaci jako vy dodavatel stavbu zvldne v termnu a bez problm. Dky kooperacm m toti k dispozici tm neomezen poet profesionl ve vech klovch oborech.


Zvr 1

Firma A sice stavbu dokonila, ale v ponkud hektickm tempu. Vichni jsou unaveni, investor si oddechl, e to vechno nakonec pece jen dobe dopadlo.

Firma B vydlala sice mn, ale dostla bez problm zvazkm, kter na sebe pijetm zakzky vzala. Investor je spokojen, zamstnanci jsou spokojeni.

Kontroln otzka: Kter z firem dostane takovou zakzku pt? Kter vydlala vce, pokud nepotme jen penze?

Autor: Ji Chludil

Marketingov noviny 2.12.2025

 

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=240
Reakcia na lnok: .

2/ Nali sme na internete

Socilna fbia komplikuje primeran sebarealizciu aj spech v zamestnan
Kad lovek sa v priebehu svojej ivotnej drhy stretva so situciami, ktor svojimi poiadavkami preveruj jeho prispsobivos, klad nroky na jeho psychosocilnu zdatnos. ivot a prca kadho z ns nie je len pasvnym prispsobovanm sa vonkajiemu prostrediu. Predstavuje rozporn proces, v ktorom sme nten neraz aktvne riei prelnajce sa protiklady, neprimeran lohy v zamestnan, sme vystaven konfliktovm, stresujcim situcim - a vetky tieto okolnosti ns psychicky aj socilnu zaauj.
tajte alej

Alternatvne rieenie konfliktov pecifick filozofia prce s umi
Kooperatvne vyjednvanie je zameran na obojstranne vhodn rieenia (vhra vhra), dlhodob spoluprcu, vzjomn dveru, toleranciu a dohodu.
tajte alej

Prstup k ponukm s mnohmi zlepeniami a bez poplatkov
Informan portl www.education.sk predstavuje rchlu, jednoduch a finanne nenron cestu k aliemu vzdelvaniu
tajte alej

Das Phnomen Stress
Stress kennen wir wahrscheinlich alle ganz gut - Stress auf der Arbeit, Stress zu Hause, Stress mit dem Partner, den Kindern und berhaupt. Aber was genau Stress ist und vor allem, was wir dagegen tun knnen, das wissen schon nicht mehr so viele Menschen.
Lesen Sie weiter

Desire: Connecting With What Customers Want
There`s too much of everything: a head-spinning array of products, an eye-glazing gaggle of ads, a mind-numbing barrage of information. So what are the most desirable ways to reach your customers? Melinda Davis and her Human Desire Project have developed five answers. Marketers with a desire to succeed are paying attention.
Read more

3/ Impressum

Newsletter HRweb.sk

Kad tde vm zasielame aktulne informcie o novinkch na strnke www.hrweb.sk a o novch lnkoch, tipy pre v osobn rozvoj od medzinrodne uznvanch odbornkov, novinky zo sveta udskch zdrojov, zaujmav linky, to najlepie z monitoringu mdi a podnety na zamyslenie.

Ak chcete Newsletter dostva bezplatne priamo do vaej e-mailovej schrnky, kliknite sem. Kontaktn adresa: .


Copyright 2001 HRweb.sk