Newsletter HRweb.sk priamo do vaej e-mailovej schrnky.

Vydanie: 51/2002
Vylo: 19. decembra 2002
Motto: "Netrp sa, e vade naokolo s tiene. Jednoducho znamenaj, e niekde blzko je svetlo."

Z obsahu:
1/ Editoril
Biznis pouva diverzn pracovn sily v globlnom obchodovan
Nedostatok diverzity vytvra izolovanos
2/ Nali sme na internete
3/ Impressum

Navtvte www.ajg.sk informan portl venovan udskm zdrojom a poradenstvu v manamente.

Oboznmte sa so slubami prvej internetovej personlnej agentry na slovenskom trhu na adrese www.HumanAsk.com.

Vyuite bezplatn sluby karirovho portlu AskForJob.sk pre registrciu Vho e-CV v integrovanej databze kandidtov poradenskej skupiny AJG.

Navtvte nov portl EUjobs.sk venovan zujemcom o kariru v eurpskych intitcich a oblasti eurpskej integrcie.

1/ Editoril

Nosn tma aktulneho vydania: Diverzitn manament

Na strnkach magaznu HRweb.sk njdete tento tde dva nov lnky:

• Biznis pouva diverzn pracovn sily v globlnom obchodovan
  
• Nedostatok diverzity vytvra izolovanos

Mte zaujmav sksenosti s aktulnou tmou? Pracujete v spolonosti, ktor vyuva princpy uiacej sa organizcie? Vemi radi by sme privtali vae prspevky a reakcie na nae lnky.

V budcnosti na tomto mieste vytvorme priestor pre vae nzory. Chceme tak prispie k efektvnej vmene vedomost naich itateov, odbornkov a zujemcov o oblas karirovho rozvoja, udskch zdrojov a manamentu.

Redakcia HRweb.sk

Nov lnok: Biznis pouva diverzn pracovn sily v globlnom obchodovan

Sasn pracovn sila je omnoho komplexnejia ako pr dekd dozadu, zamestnvajc omnoho viac ien ako aj ud s mnohorakmi nboenstvami a kultrami. Neustle s vytvran nov programy na zvyovanie "kultivcie" diverznho rozmania zamestnancov za elom dosiahnutia stle novch a novch zkaznkov. Zatia, o nehmotn investcie ako socilna konzistencia, dobr va i public relations mu nabda k zujmu o pecilne a vemi atraktvne pracovn miesta, realisticky, spolonos, ktor by bola schopn produkova stabiln prcu je primrnym motivanm faktorom sasnosti.

Imigrcia, poet naroden a socilne faktory priniesli radiklne posuny v zkaznckej zkladni trhu prce, rovnako ako sa tieto zmeny premietli aj do stavu pracovnej sily - v rase, veku, etnickej prslunosti a jazyku. Vina obchodnch vedcich sa pripravovala na tto nov realitu diverzifikciou svojich zamestnancov, aby na zklade tchto rozdielov dokzali zabezpei kapitl. Zva ide o dobrovon "zaanie", z asti pohan lderskmi potrebami zohna zamestnancov, pretoe tzv. tradicionlna recruitingov zklada (lovek muskho pohlavia, domorodec, vzdelan a anglicky hovoriaci) sa pomaly ale iste vytrca.

"Diverzitn manament je o hadan talentov v tch najrozlinejch zkladniach, kde sa len d njs," hovor Jeff Harling, prezident Words @ Work - konzultanho servisu v Bloomingtone. Vyuvanie pracovnkov s diverznmi zkladmi na maximlne obrtky me ma potencil prilka zkaznkov, ktorch chute a zvyky boli pre predolch spench obchodnkov "cudzie". Ako prklad Harling uvdza jazykov vhody panielsky hovoriacich zamestnancov, afro-americk obchodn znalosti ich vlastnch komunt alebo ensk zmysel pre vytvorenie produktu, ktor sa bude "zaruene" predva.

Realizcia na novom trhu

"Konzumenti s pohonnou silou diverzitnch iniciatv sasnosti," hovor Lisa Skriloffov, prezidentka Multicultural Marketing Resources - spolonosti venujcej sa public relations a marketingu. tatistiky v mnohch mestch indikuj kombinovan meninov spolonos, ktor sa vlastne svojm astm vskytom stva "majoritnou".

V roku 2000 ron kpna sila Africkch Amerianov predstavovala $589 bilinov, zijskch Amerianov $255 bilinov, panielskych Amerianov $491 bilina a domorodch Amerianov $36 bilinov. tatistick predpovede alej hlsaj, e tieto skupiny okolo roku 2050 zaber u skoro polovicu populcie USA. Na porovnanie, odvolvajc sa na federlne tatistiky, v roku 1970 tieto skupiny ud spolone predstavovali iba 16% celkovej populcie USA, v roku 1998 toto slo vzrstlo u na 27%. "Nebudeme robi prve najlep biznis, ke odignorujeme skoro polovicu naej populcie so silnou kpnou schopnosou," tvrd Skriloffov. Obchodn spolonosti vemi dobre rozumej slovku "profit". Pokia si nejak zo spolonost mysl, e inkluzivita, teda zalenenie aj tchto skupn do svojich plnov, nebude ma pozitvny efekt na psychiku a tzv. podlon vrstvu, pravdepodobne by do toho neinvestovali as, nmahu a peniaze. A skutonos je tak, e momentlne sa tmto smerom investuje vemi vea.

Nov risk ohadom diskrimincie

Adaptova sa na zmeny nikdy nebolo jednoduchou zleitosou. Experti uvdzaj predpovedaten "nezhody" na pracovisku a dokonca vie prleitosti pre diskriminujce i a dokonca trav sprvanie tch, ktor a aj doteraz k podobnm vzorom inklinovali. Nehadiac na finann motv, hovor Harling, diverzitn manament je v prvom rade o zabezpeen potrieb pracovnkov s rozlinmi etnickmi a inmi zkladmi. Tieto potreby by mali by vypout a zrove aj rieen. V iadnom prpad sa nesmie sta, e udia s zanedbvan alebo dokonca diskriminovan. Sanosti ohadom diskrimincie sa vak behom poslednej dekdy rozrstli a na 12%, o vskutku nie je mlo. Zatia, o diskrimincie ohadom rasy a veku dotynch osb poas poslednej dekdy trocha poklesli, na opltku sa na horn hranicu vyplhali tmy ako pohlavie, nboenstvo a nrodnos. "Mme tu segment pracovnej sily, ktor sa cti by utlan nie iba neustlym prlivom minort do pracovnho prostredia, ale aj spolonosami, ktor tvrdia: -no, toto je pre ns dleit-," toko Harling.

Jeden z oividnch bodov, ktor vyvolvaj pocit strachu je, e "nov" udia bud sami diskriminova, alebo e spsobia predpojatos inch na pracovisku. Takchto reverznch prpadov vak na astie nie je vea, sanosti ohadom tejto problematiky sa zva pohybuj okolo hranice 5% z celkovho potu hlsench prpadov "zneuvania" svojej pozcie. Len pre ilustrciu: V roku 2001 spsobili Bieli Ameriania menej ako 10% rasovej diskrimincie z celkovho potu hlsench 30 000 prpadov. alej, musk as populcie sa zaslila iba o 4 425 hlsench prpadov pohlavnej diskrimincie z celkovho potu 25 140. Takto stavy sa zaali vyskytova pomaly tyri dekdy po tom, o sa zaali otvra dvere pracovsk pre eny a ist asti meninovch skupn.

Etnick rznorodos je pre biznis ako tak jednm z najprnosnejch faktorov sasnosti. Svetom neprestajne prebieha globalizcia a v honbe za ziskami je nutn oslovi neskutone irok spektrum zkaznkov. Skbenm rznych meninovch skupn sa dopracujeme k alternatvnym rieeniam, ktor s prve teraz najiadanejie. Nu, a loha diverzitnho manamentu spova prve vo funkcii dokza skbi rznorod tak efektvne, aby u viac nebolo prekkou, ale prnosom.

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: main.php?tmpl=article&aid=77
Reakcia na lnok: .

Nov lnok: Nedostatok diverzity vytvra izolovanos

Xia strvi vinu svojho pracovnho asu bok po boku nenskych spolupracovnkov vo firme Bausch & Lomb. Ale jeden raz za tde, on a ete in nsky spolupracovnci, sa stretn v jednom z ich domovov. "Kecaj" medzi sebou v mandarntine o prci, pozeraj sa na svoje deti, ako sa zabvaj, a sem - tam spolu poveeraj.

"Vea asu strvime rozprvanm o problmoch vzdelania naich det a inmi rodinnmi zleitosami," hovor Xia - vedci vskumn pracovnk. "Pokia m jedna rodina nejak problm, sname sa navzjom si pomc."

V sasnosti, aj napriek tomu, e pracovn prostredie sa stalo diverznejm ako kedykovek predtm, zopr pracovnkov stle nadvzuje kontakty, poprpade kooperuje iba so zamestnancami rovnakej rasy i etnika ako s umi, ktor sa do istej miery odliuj. Niektor pracovnci tvrdia, e "zdiean" kultra vedie k prirodzenm priatestvm a vytvra aksi zmysel pre spolonos i komunitu pri prci.

Pomoc od seberovnho spolupracovnka so zhruba rovnakmi sksenosami doke pomc zamestnancovi sa lepie vyrovna so stresom a neistotou v prci. Na druhej strane, nemlo pracovnkov sa obva, e tto homogenizcia pracovnch skupn podrva snahu o diverzn pracovn podmienky, ktor op mu vies k lepm pracovnm vkonom. Priamou podporou je i zistenie Mary-Frances Wintersovej, vedcej pracovnky Winters Group pre konzultciu otzok diverzity, e vo vzahu pracovnk - zkaznk, je pracovnk neprestajne pozitvnejie naklonen ku kolegom rovnakej rasy.

"To vetky nae snahy, aby sme sa stali "veobsanm" pracovnm miestom prdia priamo proti udskej nture?" spytuje sa Wintersov. Socio-psycholgovia tvrdia, e uom sa lepie, uvonenejie a pokojnejie spolupracuje s tmi, ktor vyzeraj ako oni, potvrdzuje Daniel Holliman, asistent vicekancelra pre akademick vzahy na Syrakzkej univerzite. Pri prci sa takto skupiny vinou formuj, aby sa trochu napomohlo rozirovaniu pracovnch npadov a zrove sa vytvorilo prostredie, po ktorom sasn zamestnanec intinktvne ti.

Ak sa na pracovisku koncipuje skupina inej farby pleti ako bielej, samozrejme, e meme bada viu tendenciu zamerania sa na rasu. Ale skupinky sa nevytvraj iba v zvislosti na farbe pleti. Me s o skupinu, ktorej lenovia pracuj v rovnakom odbore, alebo predvaj rovnak vrobky

"Neprehliadnuten je tendencia vytvra socilne skupiny, ktor pomhaj uom do vekej miery zdola systm," hovor Holliman. Zamestnanci vekch spolonost, ktor sa dostali do pozcie etnickej meniny sformovali organizcie, aby vytvorili viu kohznos medzi ich skupinami. lenovia si zva pochvauj, e nadobudli podporu a dostva sa im vieho porozumenia.

Vzhadom na to, e pracovnci touto cestu zskavaj aksi pocit komfortu, treba sa vyvarova hrozby postupnej izolcie od ostatnch skupn i inch pracovnkov. Ako je toti znme: izolcia zabja akceptciu, porozumenie a zmysel pre rovnoprvnos. V nedvnom vskume prevdzanom Spolonosou pre manament udskch zdrojov polovica 450-tich astnkov vyjadrila potrebu zvenia rasovej tolerancie

"Skupinkrstvo so sebou prina aksi jemn podtn vylenia," tvrd Wintersov. "Je to osi, o je zakorenen hlboko v naej spolonosti. Ak sa nm nepodar prelomi tieto bariry, nikdy sa nezmenme." Niektor pracovnci hovoria, e druh rasy sa nikdy nepremietol do ich priatestiev, ktor nadviazali na pracovisku. Individuality sa socializuj s umi, s ktormi sa ctia prjemne. Pri tom je plne jedno, akej s farby pleti.

Faktom ostva, e na pracovisku by malo by vytvoren tak prostredie, ktor by naplovalo kadho zamestnanca chuou do prce. Skupinky, ako som ich u popsal hore, vak mu tieto snahy do znanej miery sabotova. Vstupuje do hry loha vedceho pracovnka, ktor mus na svojich pleciach odnies aj tto za. Ako sa ale k problmu postavi?

• Izolovanos zabja. Je nutn vytvori tak pracovn prostredie (psychicky aj koncepne),kde sce ostane monos izolcie v prpade potreby, ale tto nebude prioritne vyhadvan.
• Rovnak problmy spjaj. Ak vidte, e na pracovisku sa zanaj vytvra skupinky, ktorch zklad je v izolovan sa jednho etnika od druhho, zadajte im rovnak lohy. Zamestnanci bud tak nsledne nten prcu medzi sebou konzultova a zane tak vznika ist pocit spolupatrinosti, pri ktorom sa na vyie uveden rozdiely u nebude prihliada.
• Strach z nepoznanho. V sasnosti sce u nememe hovori o tom, e by sme sa so strachom pozerali do o prslunka inej rasy ako sme my sami, ale ete stle si nememe poveda, e by sme ovldali vetky kultry, s ktormi sa eventulne na pracovisku stretneme. Preto je nutn, aby sa aj tieto bariry odstrnili a zamestnanci si tak lepie porozumeli. Na tto prleitos s ako stvoren firemn veierky a podobn spoloensk akcie.

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: main.php?tmpl=article&aid=78
Reakcia na lnok: .

2/ Nali sme na internete

Nespravodlivos v zamestnan zvyuje stres
Vskumnci zisovali, do akej miery s zamestnanci zapojen do rozhodovacieho procesu, i manari maj dveru zamestnancov a i ku vetkm pristupuj rovnako frovo, ale aj to, i s vedci k svojim podriadenm slun a ohadupln.
tajte alej...

Vek a spen nerobia len v Coca-Cole
Vyhodnotenm piatich najspenejch prednajcich sa skonil minul tde cyklus odbornch prednok s nzvom Ldri ldrom.
tajte alej...

Arbeitssucht - erkennen und in den Griff bekommen
Arbeitssucht? Schon wieder ein neues Schlagwort und einmal mehr eine Suchtgefahr an die Wand gemalt? Nicht ganz, denn hinter diesem Begriff verbirgt sich ein Phnomen...
lesen Sie weiter... 

Das Verhltnis zu sich selbst verbessern
Wissen Sie, wie Sie das Verhltnis zu sich selbst ganz einfach verbessern knnen? Hren Sie einfach auf, sich zu viele Gedanken ber andere zu machen...
lesen Sie weiter...

Companies face more overtime lawsuits
As companies try to squeeze more work out of fewer employees, they`re facing a backlash...
read more...

More companies urge workers to blow the whistle
After recent corporate scandals, a number of companies are setting up toll-free ethics hotlines and encouraging whistle-blowers to come forward.
read more...

3/ Impressum

Newsletter HRweb.sk

Kad tde vm zasielame aktulne informcie o novinkch na strnke www.hrweb.sk a o novch lnkoch, tipy pre v osobn rozvoj od medzinrodne uznvanch odbornkov, novinky zo sveta udskch zdrojov, zaujmav linky, to najlepie z monitoringu mdi a podnety na zamyslenie.

Ak chcete Newsletter dostva bezplatne priamo do vaej e-mailovej schrnky, kliknite sem. Kontaktn adresa: .