Slov ako stratgia, truktra alebo systmy zvdzaj loveka k nzoru, e ak njdeme odpove na tieto otzky, tak ostatn bude automaticky nasledova

            Organizcie nie s predmety. S to mikro-spoloenstv. Vedce osobnosti musia chpa potreby a motivcie ud v organizcii. Panovnci doku efektvne panova len ak rozumej tm, ktorm vldnu. To znamen, e musia rozma o moci a o zdrojoch moci, o zoskupeniach a zujmoch, na ktor sa mu spoahn, a o technikch komunikcie a spsoboch presviedania, inmi slovami o politike. Musia rozumie povahu a hodnoty svojho okolia, lebo s na odkzan.

            Dnes sa maj veci inak. U len rodiia a politici vstupuj do svojich rl vinou nepripraven, vedce pozcie si vak vyaduj zkladn znalosti a sksenosti. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi boli, vo Vekej Britnii, dva programy MBA. Dnes ich je vye sto. Teraz sa manament povauje za zrunos. Prevauje domnienka, e manament sa lovek me naui rovnako ako varenie alebo ofrovanie, neme, manament alebo riadenie ako tak sa me lovek naui len a len v kole ivota na praktickch sksenostiach. Vzdelvacie programy mu vak skrti as potrebn na osvojenie si potrebnch technk.

            S vysvetlenm terie je vdy problm. Uvediem to na prklade. Do sedemnsteho storoia bola chirurgia praktizovan holimi. Lekri odvolvajc sa na doslovn znenie Hypokratovej prsahy, e neubli udskmu telu, boli prli etick a nemohli sa na operciu ani pozera. Preto poas opercie sedel v bezpenej vzdialenosti a hovoril holiovi o m robi, lekr zva hovoril latinsky (omu holi nerozumel). Je a prekvapujce, ak odoln je udsk telo, ke niekto dokzal tento spsob prei.

            Je tu ist svislos medzi chirurgiou spred tyristo rokov a teriou o organizcich. Vaka tomu, e sa tto tma stala hlavnou asou kl manamentu, s manari dos odoln voi akmkovek terim. Nie vdy vak plat Kto neum, ten o tom pe a kto tom fakt ni netu, ten to u. Vdy sa d dokza, e dan teria neme fungova, zlei od uhla pohadu, ale asto sa v terii d njs nieo inpirujce. (Peter Drucker, 1954).

            Kad kto strvil dlh as v zahrani si urite vimol ako hodnoty, viera a filozofia ovplyvuj spsob akm krajina funguje. Hodnoty a viera sa intenzvne vyvjali cel stroia. Silne ich ovplyvuje tradcia, podnebie, vekos alebo prosperita krajiny.

            Taktie, kad kto pracoval vo viac ako dvoch-troch organizcich vnma rozdiely v atmosfre, formlnosti, spsobu rozhodovania, spsobu komunikcie alebo v osobnostiach. Maj kultru, ktor sa vytvrala poas minulosti, ktor vrazne ovplyvuje prtomnos, technolgie, ktor vyuva, ale aj oakvanie budcnosti.

            Niekoko zkladnch kultr.  

            Kultra moci

            Obyajne na nej stoje menie obchodn spolonosti. Ak by tto kultra mala svojho boha, bol by nm Zeus, ktor by bleskami a daami zlata vldol z Olympu. Tto kultra je vemi flexibiln a pohotov, je vak tak siln spen ako udia na jej ele. Prve preto sa me situcia v podniku dramaticky zmeni. V 5O-tych rokoch boli vo Vekej Britnii znrodnen viacer podniky s touto kultrou. V priebehu pr rokov vina zanikla, lebo im chbal vhodn Zeus.

            Kultra rol

            Tto kultra je asto zamiean s byrokratickou kultrou. Tto kultra je zaloen na racionalite a logike. Pre tto kultru je vemi dleit presne definovan npl prce, ktor je asto dleitejia ako lovek, ktor t prcu vykonva. Vsledky sa maj dosahova presne poda plnu. Pravidl a postupy s hlavnm spsobom rozhodovania. Efektivita tejto kultry stoj na racionlnom alokovan prce  a zodpovednosti, nie na individulnom vkone.

            Tto kultra doke by spen ak doke operova v stabilnch podmienkach. To me by hlavne pri monopoloch, oligopoloch alebo produktoch s vemi dlhou ivotnosou (napr. ivotn poisovne).

            Akkovek nhle zmeny spsobuj tejto kultre problmy. V takom prpade vyplva na povrch najvnej problm: udia. Najschopnej jedinci maj toti t vlastnos, e si svoju prcu najradej ovldaj sami a vbec sa im nepia presne stanoven postupy. Preto je pre spolonos s takouto firemnou kultrou vemi nron udra si tvorivch ud.

            Projektov kultra

            Tto kultra zaloen na tmoch. Vplyv v tejto kultre je zaloen na profesionalite nie na osobnosti. Vina ud si mysl, e m ovea v vplyv ako skutonosti maj. Tto kultra je mimoriadne adaptabiln. Tmy s postaven s presnm cieom. Ke sa skon projekt rozde sa aj tm. Ak by mal by niekto patrnom tejto kultry, bola by to asi Atna alebo Odyseus. Projektov kultra umouje vemi vek mnostvo aktivt. Je vemi typick pre konzultan spolonosti v oblasti manamentu.

            Tto kultra je vemi ako ovldaten. V prpade, e je dostatok zdrojov a zkaznkov, funguje tto kultra vborne, ale ak je nedostatok zdrojov, tak vedci tmov zanaj pouva svoj vplyv na zskanie zdrojov. V tmoch nastva padok. V takej situcii m tto kultra tendenciu zmeni sa na kultru moci. Nakoniec kultra moci zva vysuje do projektovej kultry.

            Kultra v podniku neme by definovan, lebo je to nieo o je isto cten. Napriek tomu pochopenie kultry podniku vie by mimoriadne prospen.