Vydanie: 32/2004
Vylo: 5. augusta 2004
Motto: "Kad si je strojcom svojho astia... "

Z obsahu:

1/ Editoril
truktra stresu
Ako zo stresu spravi vhodu
2/ Nali sme na internete
3/ Impressum

Sluby, lnky a prehad Amrop Jenewein Group

Tradcia rodinnch firiem sa stavia na nohy

Amrop Jenewein News 4/2004

Amrop Jenewein Group sa op stal generlnym partnerom pecializovanej publikcie - Career Guide 2004

Eurpska kancelria pre Slovensko 

AskForJob.sk vyuite pre registrciu Vho e-CV v integrovanej databze kandidtov poradenskej skupiny AJG.

EUjobs.sk portl venovan zujemcom o kariru v eurpskych intitcich a oblasti eurpskej integrcie.

speedrecruitment.sk nov portl, ktor vyuva vysoko profesionlne sluby AJG, ktor umonia obsadi poadovan pracovn pozciu v kratom ase ako pri klasickom spsobe realizcie objednvky..

www.euroKariera.sk euro-informan portl, ktor sa venuje jednotlivm krajinm, profesim, zkladnm legislatvnym normm, informcim, kontaktom a konkrtnym krokom, ktor mu by uiton pri budovan Vaej eurokariry. 

www.euroAkademia.sk sria odbornch informci pre podnikatesk verejnos

1/ Editoril

Nosn tma aktulneho vydania: Stres
Na strnkach magaznu HRweb.sk njdete tento tde dva nov lnky:

• truktra stresu
  
  
• Ako zo stresu spravi vhodu

Mte zaujmav sksenosti s aktulnou tmou? Pracujete v spolonosti, ktor vyuva princpy uiacej sa organizcie? Vemi radi by sme privtali vae prspevky a reakcie na nae lnky.

V budcnosti na tomto mieste vytvorme priestor pre vae nzory. Chceme tak prispie k efektvnej vmene vedomost naich itateov, odbornkov a zujemcov o oblas karirovho rozvoja, udskch zdrojov a manamentu.

Redakcia HRweb.sk

Nov lnok: truktra stresu

Na prv pohad sa vm me zda, e je to totlny nezmysel. V mnohch prpadoch by ste mali dokonca aj pravdu. Vetko zle na prstupe, ktor mte k vyptm situcim. Musme si najprv uvedomi, e rozliujeme dva typy ud tch, ktor s permanentne pod stresom, pretoe nezvldaj nroky, ktor s na nich kladen a teda nie s dostatone profesionlne vybaven. Druh ktor vinu asu nemaj problm so svojou prcou, len v niektorch situcich nastane akoby skrat a kolabuj ako domeky z kart. Samozrejme, je tu aj tretia skupina, na u vak stres nevplva v tom pravom slova zmysle, nakoko ide o cholerikov a tak sa do stresovej situcie dosadzuj viac-menej podvedome.

 

Ak mu by priny pre stresov podmienky?

 

Ni nie je tak jednoduch, ako sa zd. A tak, ke na prv pohad kladiete vinu mnostvu prce, ktor sa vm kop na stole, neznamen to ete, e ste objavili skuton prinu vaich problmov. Zva sme vo firmch svedkami zlej pracovnej distribcie a nezmyselnho delenia prce. Nakoko m tento problm na svedom manament, je u povliv; v mnohch prpadoch je to vak jedin dvod, preo veci neklap tak ako by mali a pracovnci sa zanaj bri. Maj na to pochopitene rzne dvody:

 

• Zlyhva komunikcia. Jedna strana nevie, o presne rob t druh
• Pracovn ciele s nejasn. Kad presne vie, e niekam sa mus dosta, no nevie presne kam a ako.
• Pracovn pln m nedomyslen asti. Ak pracujete na nejakom projekte a zrazu narazte na miesto, s ktorm predtm nikto nepotal, je nutn tto zvadu riei operatvne. Samozrejme, e cel tento proces je zdhav a vracia vs o krok sp, nehovoriac ani o tom, koko asu navye vlastne prdi do tejto odboky.
• Kolegovia presne nevedia, kde le ich rola. Vsledok je tak, e nikto presne nevie, pokia a siahaj jeho kompetencie a tak sa asto stva, e navzjom sa ich pracovn lnie kriuj. V tom lepom prpade spravia obaja to ist (zbyton strata asu), v tom horom, nikto nesprav ni a a nsledne sa ptra, kde nastala chyba.
• V pracovnom kolektve sa nachdza prlin dobrk. V praxi sa tomu ned vyhn takto udia s postrachom akhokovek kolektvu. Ide o altruistov antropofylov, ktor sa snaia kadmu s jeho prcou pomc. Nsledne sami nesthaj vlastn zaaenie, vedie to k znenej kvalite prce a celkovej podrdenosti kolektvu. Najastejie sa tto jedinci javia ako workoholici.  
• V pracovnom kolektve sa nachdza prlin lajdk. Pravdepodobnos jeho vskytu je minimlne rovnako vek, ako pravdepodobnos vskytu predolho typu. Je to lovek, ktor bu z lenivosti alebo prlinej prefkanosti zamieta vykonva jemu pridelen prcu, poprpade za iadnu cenu nie je ochotn dodra termn odovzdania jeho prce.

 

o si s nimi poa?

 

Najrozrenejou a zatia aj najspenejou metdou je skrtka jednoducho a bez pretvrky tchto ud obs. Ak je samozrejme problm v uoch. Niekedy vak pri tejto stratgii vznikaj nemal problmy, hlavne ak zoberieme do vahy niektor prekrten zkutia udskho sprvania. Je toti celkom ben, e zopr zamestnancom to aj vyhovuje a tak sa vlastne stavaj do role martrov: Oni si svoju prcu vykonali dokonale a niekto in im ju pokazil. Teraz kvli tomu stoj cel projekt. Na druhej strane, za mal vimn by ale boli ochotn sa pusti aj do prce, ktor im pvodne neprinleala. Na konci by o tom kadmu rozprvali a tmto spsobom nepriamo ete prispievali k stresovej hladine, ktor je u v takto rozbitom kolektve beztak na povenie.

 

alia monos je ostraitos pri vbere pracovnkov. Rznymi prieskumnmi metdami sa d dopredu predpoveda reakcia zamestnanca na niektor skratov situcie a v iadnom prpade to nie je premrnen as ani peniaze, ktor na tento vskum venujeme.

 

Posledn, avak najmenej nkladn monos poskytuje odpove na tieto problmy priamo v udskom sprvan. Pouvame ju na kadom kroku, len nikdy si ju a tak priamo neuvedomujeme. Ide o sebakontrolu. Nie raz sa nm stane, e ns nieo neakane nahnev. V tom prpade mme dve monosti bu popudu podahneme, alebo si najprv dvakrt zvime, ako budeme reagova. Ke je lovek rozlen, automaticky vnma ako rozlen cel svoj kolektv. Nemus to by pravdou, dokonca mlokedy aj je. Zatia o ostatn sa mu len ticho prizera, postihnutmu jedincovi to me pripada, akoby sa blil koniec sveta. Vtedy je najlepie si uvedomi, do akej trpenej situcie sa vlastne sami dostvame a poda monosti s tm o najrchlejie presta.

 

Nad niektormi nezmyselnmi nariadeniami riadenia sa treba obas jednoducho iba povznies. Prcnym vysvetovanm zbytonosti prkazu by sme iba zabili mnostvo drahocennho asu a celkom isto sa pripravili aj o posledn klbko zdravch nervov. Vtedy mysou treba zabldi trocha do minulosti a spomen si na tudentsk roky, kedy sme kad o svojej prci iba snvali a teili sa na to, ako konene dostaneme monos sa realizova. A teraz, ke nakoniec prila, by sme mali spravi vetko preto, aby sme svoju prcu vykonvali s lskou a porozumenm...

 

On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=563
Reakcia na lnok: .

 

Nov lnok: Ako zo stresu spravi vhodu

Urite existuje neskonal mnostvo motivanch faktorov, ktor meme poas pracovnho da vyui vo svoj prospech. Zva si ich vak musme vytvra a tak vlastne strcame as, ktor by sme mohli vyui inak. Pozoruhodn je, e medzi ne patr aj stres. V poslednej dobe sa stal naim kadodennm spolonkom v tom negatvnom slova zmysle. Spomauje pracovn vkon a u vbec nemusm hdam ani spomna, e do znanej miery podlamuje nae zdravie. Je teda vemi vhodn, ak sa naume vyuva tento faktor ako motivan pomcku.

 

Preo sa to vlastne d?

 

Ke sa zamyslme nad podstatou jednak stresovej situcie a jednak nad fyzickm stavom, ktor tto situcia vyvolva, prdeme na to, e uvdza vlastne cel n organizmus do pohotovosti. Ak sme pod vplyvom naptho prostredia prli dlh dobu, hroz nm tzv. burnout teda vyhorenie. Nae poistky sa preplia telo nezvldlo prlin nasadenie. Ns momentlne ale zaujma, ako toto prlin nasadenie meme obrti vo svoj prospech.

 

Od stresu k hyperaktivite

 

Obidva stavy maj k sebe vemi blzko. Oba mu psobi do vekej miery detruktvne, ak trvaj prli dlho. Skutonos je tak, e hyperaktvny lovek sa potrebuje neustle niem zamestnva, aby jeho organizmus nevyiel zo zabehanch koaj, pretoe inak m pocit, e cel jeho energia by vyla navnivo. A nie len to, tto prebyton energia by sa mohla prevteli do neelanej negatvnej podoby. V stresovej situcii je telo vsaden vlastne do umelho hyperaktvneho stavu, len s jednm rozdielom. Ctime sa straten a nevieme, o skr podnikn, ako sa z danho problmu vymota. Na druhej strane, a toto si u uvedomuje len vemi mal as pracovnkov, sme zrove v stave, kedy sme pripraven zdolva tak neskuton mnostv prce, o ktorch by sa nm za normlnych podmienok ani len nesnvalo.

 

o treba robi?

 

Cel proces nie je jednoduch a vyaduje si najprv trocha trningu. Akonhle si vak lovek na ist postupy zvykne, tento aktvny prechod sa akoby zautomatizuje a neskr s tm u nebude iaden problm. Ako teda postupova?

 

Ke sa lovek dostva do stresu, doke to jasne rozozna. Jeho koncentrcia zana by nesstreden, naraz si zane uvedomova vetky lohy, ktor ete  stoja pred nm. Pripad mu to tak, ako keby musel vykonva viacero innost naraz, aby na konci da, tda, alebo stanovenho termnu, uspel. Nedoke pracova tm pdom iba na jednej veci sna sa robi vetko naraz. A tu je prve kame razu. Prejdime si cel proces: Zaname cti, e sa dostvame viac-menej pod nadvldu stresu. Vtedy existuje iba jedno jedin rieenie nezanime sa s tm hlavne nikomu zdverova a prestame panikri. Celkom dobr metda, ako tomuto prirodzenmu javu zabrni, je s na obed. Tto vzcnu chvku pracovnho vona treba vemi dobre vyui. Keby sme ju toti strvili istm oddychom v domnienke, e sa aspo upokojme a na vetko zabudneme, hne po nvrate do kancelrie by sme poctili ranu nho omylu. Tento as treba teda strvi plnovanm. To, e zaneme vnma vetky nae lohy simultnne naraz, je v skutonosti pre ns vhodou. Inokedy sme toti schopn sa sstredi na maximlne dve, tri veci, aj to nie celkom poriadne. Ako teda postupne odpjame so svojej polievoky a odkrajujeme z reza, vytiahnime si aj papier a pero a zanime si postupne lohy, ktor nm napdaj, znai. Napme si vetky, na ktor sme v tom okamihu schopn prs. Ke to u mme, zanime k nim pripisova uzvierky. Nsledne ich poda tchto dtumov zorame. Ak niektor asy koliduj, vyberme poda dleitosti, poprpade, ak sa ani toto ned, pripme poznmku presun. A to je zhruba aj tak vetko, o tu poas vonho asu meme urobi.

 

o sme zatia dosiahli?

 

Mono sa to ani nezd, ale prve sme dokzali celkom bravrne zabrni tomu, aby sme prepadli pracovnej panike. Tm pdom, e sme si nali kontruktvnu logick innos, teda radenie jednotlivch loh, sme sa vlastne dokzali nasilu skoncentrova a upokoji viac, ako keby sme pozorovali oblohu. Naviac, vytvorili sme si pracovn zoznam, ktor sa nm ovea ahie dodr, ako keby sme si ho iba drali v hlave. Rovnako sme mu dodali aj truktru, pretoe keby sme sa spoliehali na to, e si vetko pamtme, jednak by sme urite na nieo zabudli a jednak by sme vykazovali tendencie riei vetky problmy naraz, o by optovne viedlo do slepej uliky stresu.

 

Ako pokraova?

 

U sme zasa sp v naej kancelrii. Teraz je as si dokza, e kad lovek, dokonca aj my, je nahraditen. Poloky zo zoznamu, ku ktorm sme pred chvou pripsali presun si zoberme so sebou a navtvme kolegov, ktor s aspo podobnho zamerania. Ukme im tieto poloky a sptajme sa na ich dleitos. Vhoda je tak, e aj ke sa do vaej prce celkom nerozumej, stle s schopn objektvne posdi, mono dokonca a objektvnejie ako vy, na ktorch veciach skutone zle a na ktorch zasa a tak nie. Zorate teda svoj zoznam poda rd kolegov. Takto ahko zistte, ktor veci budete a ktor nebudete stha.

 

Nsledne sa dajte do prce. Kee vs neskutone tlaia termny a vy sa dokete sstredi iba na t poloku zo zoznamu, na ktorej prve pracujete, robota vm ide celkom od ruky. Pozor! Tu je dleit, aby ste mali zoznam permanentne na oiach. Celkom dobr fge je, ke si v papier prehnete tak, aby ste vdy videli iba t as, na ktorej prve pracujete. Podvedome sa tak budete uisova, e robte veci sprvne. Akonhle parcilnu prcu dokonte, prehnite zoznam znovu na aliu poloku a nechajte cel proces zopakova.

 

Po chvli vidte, i budete alebo nebudete kritick poloky na vaom zozname stha. Toto je dobr moment na prerozdelenie prce. Skrtka poiadajte svojich kolegov o pomoc, mono budete a prekvapen, s akou stretovosou sa stretnete. Tmto poslednm krokom ste vlastne svoj problm vyrieili, priom ste nepodahli panike a pokraovali v kontruktvnej prci.

 

 
Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=564
Reakcia na lnok: .


2/ Nali sme na internete

Za tajomstvom tvorivho myslenia s tyri udsk vlastnosti
Viete o spjalo Archimeda, Newtona i Einsteina: No predsa schopnos njs rieenia tam, kde konvenn myslenie zlyhalo. Ak s vak alie predpoklady a zdroje tvorivch npadov a novch mylienok? Poda britskho profesora Richarda Wisemana ich preduruj tyri udsk vlastnosti: otvoren myse, prispsobivos, hravos a zvedavos.
tajte alej...

Stres na pracovisku je ekonomicky nevhodn
Ctite prleitostne tlak v aldku? Boles v hrudi alebo pri srdci? asto sa ctite unaven? Mte akosti s chrbticou? Mvate prleitostne zvraty alebo bolesti hlavy? Zobdzate sa unaven? Ak ste niekokokrt odpovedali "no", pravdepodobne ste sa stali obeou stresu.
tajte alej...

o me robi zamestnvate so stresom vo firme
Rieenie nie je univerzlne, zvis od pracovnch zvyklost v organizcii a priny problmu. Uvdzame niekoko prkladov pracovnch problmov, ktor mu vyvolva stres a zrove spsoby ich rieenia.
tajte alej...

Herkunft bestimmt Karrierechancen
Wer aus einer wohlhabenden Familie kommt, der hat grere Chancen, selbst reich zu werden. Die Netzwerke der Mchtigen bleiben Arbeiter-Kindern verschlossen.
lesen Sie weiter...

Jeder 2. verliebt sich am Arbeitsplatz
55 Prozent  der Deutschen haben sich bereits einmal am Arbeitsplatz verliebt und fast jeder Dritte (28,2 Prozent) hatte eine Affre mit einer Kollegin oder einem Kollegen. Das ergab eine  Online-Umfrage des Job- und Wirtschaftsmagazins "Junge Karriere". 798 Deutsche nahmen an der Umfrage teil.
lesen Sie weiter...

3/ Impressum

Newsletter HRweb.sk

Kad tde vm zasielame aktulne informcie o novinkch na strnke www.hrweb.sk a o novch lnkoch, tipy pre v osobn rozvoj od medzinrodne uznvanch odbornkov, novinky zo sveta udskch zdrojov, zaujmav linky, to najlepie z monitoringu mdi a podnety na zamyslenie.

Ak chcete Newsletter dostva bezplatne priamo do vaej e-mailovej schrnky, kliknite sem. Kontaktn adresa: .