Urite existuje neskonal mnostvo motivanch faktorov, ktor meme poas pracovnho da vyui vo svoj prospech. Zva si ich vak musme vytvra a tak vlastne strcame as, ktor by sme mohli vyui inak. Pozoruhodn je, e medzi ne patr aj stres. V poslednej dobe sa stal naim kadodennm spolonkom v tom negatvnom slova zmysle. Spomauje pracovn vkon a u vbec nemusm hdam ani spomna, e do znanej miery podlamuje nae zdravie. Je teda vemi vhodn, ak sa naume vyuva tento faktor ako motivan pomcku.

 

Preo sa to vlastne d?

 

Ke sa zamyslme nad podstatou jednak stresovej situcie a jednak nad fyzickm stavom, ktor tto situcia vyvolva, prdeme na to, e uvdza vlastne cel n organizmus do pohotovosti. Ak sme pod vplyvom naptho prostredia prli dlh dobu, hroz nm tzv. burnout teda vyhorenie. Nae poistky sa preplia telo nezvldlo prlin nasadenie. Ns momentlne ale zaujma, ako toto prlin nasadenie meme obrti vo svoj prospech.

 

Od stresu k hyperaktivite

 

Obidva stavy maj k sebe vemi blzko. Oba mu psobi do vekej miery detruktvne, ak trvaj prli dlho. Skutonos je tak, e hyperaktvny lovek sa potrebuje neustle niem zamestnva, aby jeho organizmus nevyiel zo zabehanch koaj, pretoe inak m pocit, e cel jeho energia by vyla navnivo. A nie len to, tto prebyton energia by sa mohla prevteli do neelanej negatvnej podoby. V stresovej situcii je telo vsaden vlastne do umelho hyperaktvneho stavu, len s jednm rozdielom. Ctime sa straten a nevieme, o skr podnikn, ako sa z danho problmu vymota. Na druhej strane, a toto si u uvedomuje len vemi mal as pracovnkov, sme zrove v stave, kedy sme pripraven zdolva tak neskuton mnostv prce, o ktorch by sa nm za normlnych podmienok ani len nesnvalo.

 

o treba robi?

 

Cel proces nie je jednoduch a vyaduje si najprv trocha trningu. Akonhle si vak lovek na ist postupy zvykne, tento aktvny prechod sa akoby zautomatizuje a neskr s tm u nebude iaden problm. Ako teda postupova?

 

Ke sa lovek dostva do stresu, doke to jasne rozozna. Jeho koncentrcia zana by nesstreden, naraz si zane uvedomova vetky lohy, ktor ete  stoja pred nm. Pripad mu to tak, ako keby musel vykonva viacero innost naraz, aby na konci da, tda, alebo stanovenho termnu, uspel. Nedoke pracova tm pdom iba na jednej veci sna sa robi vetko naraz. A tu je prve kame razu. Prejdime si cel proces: Zaname cti, e sa dostvame viac-menej pod nadvldu stresu. Vtedy existuje iba jedno jedin rieenie nezanime sa s tm hlavne nikomu zdverova a prestame panikri. Celkom dobr metda, ako tomuto prirodzenmu javu zabrni, je s na obed. Tto vzcnu chvku pracovnho vona treba vemi dobre vyui. Keby sme ju toti strvili istm oddychom v domnienke, e sa aspo upokojme a na vetko zabudneme, hne po nvrate do kancelrie by sme poctili ranu nho omylu. Tento as treba teda strvi plnovanm. To, e zaneme vnma vetky nae lohy simultnne naraz, je v skutonosti pre ns vhodou. Inokedy sme toti schopn sa sstredi na maximlne dve, tri veci, aj to nie celkom poriadne. Ako teda postupne odpjame so svojej polievoky a odkrajujeme z reza, vytiahnime si aj papier a pero a zanime si postupne lohy, ktor nm napdaj, znai. Napme si vetky, na ktor sme v tom okamihu schopn prs. Ke to u mme, zanime k nim pripisova uzvierky. Nsledne ich poda tchto dtumov zorame. Ak niektor asy koliduj, vyberme poda dleitosti, poprpade, ak sa ani toto ned, pripme poznmku presun. A to je zhruba aj tak vetko, o tu poas vonho asu meme urobi.

 

o sme zatia dosiahli?

 

Mono sa to ani nezd, ale prve sme dokzali celkom bravrne zabrni tomu, aby sme prepadli pracovnej panike. Tm pdom, e sme si nali kontruktvnu logick innos, teda radenie jednotlivch loh, sme sa vlastne dokzali nasilu skoncentrova a upokoji viac, ako keby sme pozorovali oblohu. Naviac, vytvorili sme si pracovn zoznam, ktor sa nm ovea ahie dodr, ako keby sme si ho iba drali v hlave. Rovnako sme mu dodali aj truktru, pretoe keby sme sa spoliehali na to, e si vetko pamtme, jednak by sme urite na nieo zabudli a jednak by sme vykazovali tendencie riei vetky problmy naraz, o by optovne viedlo do slepej uliky stresu.

 

Ako pokraova?

 

U sme zasa sp v naej kancelrii. Teraz je as si dokza, e kad lovek, dokonca aj my, je nahraditen. Poloky zo zoznamu, ku ktorm sme pred chvou pripsali presun si zoberme so sebou a navtvme kolegov, ktor s aspo podobnho zamerania. Ukme im tieto poloky a sptajme sa na ich dleitos. Vhoda je tak, e aj ke sa do vaej prce celkom nerozumej, stle s schopn objektvne posdi, mono dokonca a objektvnejie ako vy, na ktorch veciach skutone zle a na ktorch zasa a tak nie. Zorate teda svoj zoznam poda rd kolegov. Takto ahko zistte, ktor veci budete a ktor nebudete stha.

 

Nsledne sa dajte do prce. Kee vs neskutone tlaia termny a vy sa dokete sstredi iba na t poloku zo zoznamu, na ktorej prve pracujete, robota vm ide celkom od ruky. Pozor! Tu je dleit, aby ste mali zoznam permanentne na oiach. Celkom dobr fge je, ke si v papier prehnete tak, aby ste vdy videli iba t as, na ktorej prve pracujete. Podvedome sa tak budete uisova, e robte veci sprvne. Akonhle parcilnu prcu dokonte, prehnite zoznam znovu na aliu poloku a nechajte cel proces zopakova.

 

Po chvli vidte, i budete alebo nebudete kritick poloky na vaom zozname stha. Toto je dobr moment na prerozdelenie prce. Skrtka poiadajte svojich kolegov o pomoc, mono budete a prekvapen, s akou stretovosou sa stretnete. Tmto poslednm krokom ste vlastne svoj problm vyrieili, priom ste nepodahli panike a pokraovali v kontruktvnej prci.