lnok sa zaober zkladnmi predpokladmi spenho tmu a dva podnety, ktor je vhodn zohadni nielen pred zostavenm tmu, ale aj poas jeho existencie.

Zkladn charakteristiky skupn

Medzi zkladn charakteristiky skupn patr definovan lenstvo, spolon loha, skupinov povedomie a vzjomn zvislos jednotlivch lenov.

lenstvo v skupine sa najastejie definuje ako zdruenie ud s uritm zmerom. Tento zmer predstavuje spolon lohu, teda vyten konen cie, ktor skupina m v stanovenom ase dosiahnu.

Poas existencie tmu sa vytvra identita skupiny. Jej lenovia s na u emocionlne naviazan. Zvislos sa prejavuje najm nevyhnutnosou komunikcie a spoluprce a budovanm vzahov. Skupina si vytvra vlastn tandardy (spolon jazyk, odev, sprvanie, tl komunikcie, nzory a postoje).

Aby ste hlbie prenikli do vzahu vho tmu, v ktorom psobte, polote si nasledujce otzky:

• Ktor skupinov nzory vplvaj na vae myslenie?
• Ktor tri prvlastky najvernejie charakterizuj vae sprvanie v skupinch?
• Ako vidte sm seba ako lena skupiny (v sasnosti)?
• Ktor siln strnky charakterizuj vae sprvanie v tme?
• Ktor tmov zrunosti by ste chceli zdokonali?
• Ktor situcie vo vntri skupiny vm spsobuj najvie problmy?

as v skupine

Na charakter skupiny vplva aj as jej jednotlivch lenov na spolonej innosti a komunikcii.

• Kto koko hovor na spolonch stretnutiach?
• Kto sa akm spsobom prejavuje?
• Ak tl vedenia si zvolil tmov lder (od autokratickho po demokratick)?

Niektor lenovia sa nezapjaj do diskusie:

• povaj a tvoria si vlastn nzor,
• je potrebn ich oslovi, aby sa prejavili,
• nehovoria asto, avak ich prspevky s o to vstinejie,
• nudia sa a as v skupine ich nenapa.

Komunikcia

Na zklade vzjomnej komunikcie mono odhadn funknos a efektvnos tmu. Vea napoved aj o atmosfre, ktor v tme vldne.

Ak je schopnos efektvneho vyjadrovania jednotlivch lenov (hovoria strune, jasne a jednoducho)?

Pouvaj sa vizulne pomcky?

Sna sa tmov lder jednoznane zadefinova pouvan vrazy a preds nedorozumeniam z ich viacznanej interpretcie?

Je tm schopn prina nov mylienky a pracova na ich zdokonalen?

Ke niekto nieomu nerozumie, nem zbrany alebo strach kls doplujce otzky?

Jednotlivec

Kad len skupiny so sebou prina individulne ciele. lohou tmovho ldra je tieto ciele rozpozna ete v tdiu formovania tmu. Ak sa mu podar zabezpei vzjomn dopanie cieov viacerch lenov, prispeje k viemu upevneniu tmovej sdrnosti.

Skutonos, e niekto vstupuje do skupiny s osobnm cieom, nemus nevyhnutne znamena zlo. Ak sa tento cie doke premeni na jeho vntorn motivciu, bude to psobi pozitvne. Prlin zdrazovanie dleitosti jednotlivca vak pre tm nie je prospen. Na kolektv vplva negatvne, pretoe me vies k rivalite a rozpadu integrity a tmovho ducha.

Na vkon jednotlivca vemi pozitvne vplva as v takom tme, ktor mu doke zabezpei osobn rast. Medzi faktory ovplyvujce jeho rozvoj patr najm:

Pocit bezpeia a dvera v tme skupinov cie predstavuje prleitos na identifikovanie sa s podnikovm zmerom. Ak m tm za lohu zrealizova aktivitu dlhodobho charakteru, jednotlivec ju me vnma ako na tomto som sa podieal. Dvera v schopnosti kolegov, ale aj v ich osobu a lojlnos je zkladom vybudovania uieho vzahu.

Zabezpeen pracovn podmienky, poskytnutie autonmie a schopnosti spoluvytvra skupinov ciele a metdy ich dosahovania. Pracovn podmienky ako technick zabezpeenie, priestory a kancelrska technika s pre neruen prcu dleit. Predstavuj takzvan nedostatkov faktory. Ich absencia alebo nedostaton zabezpeenie vyvolvaj nespokojnos a frustrciu. Avak ich zabezpeenie ete nemus pozitvne vplva na morlku a motivciu. Zamestnanec ich povauje za samozrejmos, poda neho je ich obstaranie povinnosou manara i podnikatea. Na rozdiel od toho autonmia a empowerment dodvaj pocit spoluvlastnctva. Nespokojnos s ich nedostatkom sa vinou dostavuje a po zabezpeen zkladnch podmienok.

Zmysel pre iniciatvu a pracovitos. Je logickm sudkom, e najviac prleitost na rozvoj zskava ten, kto ich aktvne vyhadva. Ak iniciatvny spolupracovnk navrhne zmeny, presad ich a zrealizuje, zskava sksenosti navye. Je vak ak ho nti, ak sm nechce.

Tri potreby v ivote skupiny

Kad tm m tri zkladn potreby, ktor vytvraj tmov integritu. Znamen to, e tm existuje vtedy, ke s splnen vetky tri potreby.

loha je zmer nieo dosiahnu. Mohla vznikn formlne (prkazom zhora) alebo neformlne identifikciou problmovej situcie pracovnm kolektvom a iniciovanm rieenia, ktor vychdza prevane z vle jeho lenov.

Sprvne zvolen cie by mal jednoznane zodpoveda piatim kategrim tzv. modelu SMART (S ako satisfying, M ako measurable, A ako agreed, R ako realistic a T ako time-framed):

• S: motivujci a zameran na skuton odstrnenie problmu,
• M: meraten,
• A: dohodnut,
• R: realistick,
• T: asovo ohranien s jasne urenm zaiatkom a koncom.

Skupina predstavuje zkladn potrebu loveka spolupracova s umi. Najlepie sa spolupracuje s osobnostne blzkymi umi s podobnm charakterom, hodnotami, komunikciou a myslenm. Nie vdy je vak mon da dokopy tm, v ktorom s splnen vetky profesionlne predpoklady a v ktorom si vetci osobnostne vyhovuj. V centre pozornosti tmovho ldra by od zaiatku malo by predchdzanie konfliktom a budovanie vzahov zaloench na dvere.

Jednotlivec do tmu prina aj svoje vlastn oakvania. Okrem materilnych potrieb je to najm uznanie a ocenenie, monos spoluprce a prca na nieom dleitom (pocit vlastnej dleitosti). Ich uspokojenie vo vekej miere zvis od koordintora projektu, najm od toho, ak tl vedenia zvol.

Neodkriepiten podiel, ale aj zodpovednos za vsledok pripad na tmovho ldra. Medzi lohy, ktor mu mu pomc zabezpei oakvan spech, patr: podnecovanie aktivity, regulovanie innosti, dostaton informovanie, podpora a hodnotenie.

Na udranie chodu skupiny aj v obdob, ke sa kolektv dostane do slepej uliky, je potrebn podnecovanie innosti. Skupina by nemala strati zo zretea svoj skuton cie a hlavn lniu svojho smerovania. Pri vzniku problmu alebo chyby niekedy sta len upozorni a vyjasni, o sa vlastne stalo. Tmov lder by sa mal poksi opsa problm a nabda ostatnch lenov, aby vyjadrili svoj nzor, priniesli nov rieenia a vetky asocicie, ktor im v svislosti so vzniknutou situciou napadn. Rieenie sa vaka tomu posunie z mtveho bodu k aktvnemu hadaniu monch opatren.

Tmov lder niekedy potrebuje usmerni innos skupiny. Tka sa to najm smerovania a tempa prce. Me v rchlosti zhrn vetko, o sa udialo, poukza na asov limit a pripomen stanoven cie.

Dleit je sprvne informovanie. Zle od efektvnosti komunikcie v kolektve. Ak chce manar zbli kolektv a budova dobr medziudsk vzahy, potrebuje vybudova pozitvnu emocionlnu atmosfru. Tto sa me prejavi naprklad v osobnom pocite jednotlivch lenov, ktor sa namiesto hrzy z rannho vstvania do prce teia na to, o im prinesie nov de. lovek, ktor na pracovisko vstupuje s predzvesou konfliktov, problmov a zlch vzahov, do neprinesie celho svojho ducha a srdce.

Na zabezpeenie osobnho rastu by mal tmov lder navodi atmosfru dvery, v ktorej by vetci dvali a prijmali sptn vzbu. Nezaujat pohad kolegu me asto vystihn prve to, o si jednotlivec sm nedoke vimn. Sptn vzba sa dva kontruktvne, priamo na mieste vzniku problmu a primne. Ak ju druh osoba neprijme alebo neprimerane reaguje, je chyba na strane toho, kto sptn vzbu dval. Prinou me by aj skutonos, e v skupine neexistuje atmosfra vzjomnej dvery.

Tmov lder mus zvoli tl, akm bude presadzova svoju vu a vplva na procesy v skupine. V svislosti s tm by si mal uvedomi, e predstavuje autoritu a e udia maj k autoritm vinou odmeran postoj. V niektorch prpadoch mu voi autorite prejavova dokonca a odpor. V tomto prpade pravdepodobne vznikol nejak konflikt, naprklad v nesprvnej komunikcii.

Rozhodovanie v tme

Pri rozhodovan v tme sa najastejie postupuje konsenzom. Existuj dva typy konsenzu: falon a prav. Pri falonom konsenze sa vetko jav akoby v poriadku, avak trv to len do fzy realizcie, v ktorej vznikne problm. Oakvan vsledky toti nie s toton s dohodnutmi. Tto situcia najastejie vznik z dvodu rznej interpretcie dohodnutej veci. Pri dohodch je preto vhodn dba o to, aby obe strany vone svojimi slovami opsali elan stav, ku ktormu by dohoda mala dospie. Pri takomto postupe sa aie vyhovra na to, kto spravil chybu alebo kto nieo nepochopil.

Prav alebo skupinov konsenzus je vhodn, avak jeho dosiahnutie me by asovo nronejie. Vdy toti nastane situcia, ke sa jednej i druhej strane nepodar plne vyhovie. Nzory a neshlas vak treba vyjadri poas spolonej diskusie, na ktorej by mali prevlda racionlne argumenty nad emocionlnymi. Tie predstavuj naprklad nezmyseln obhajovanie vlastnho nvrhu len preto, e je mj vlastn.

Skupinov konsenzus predstavuje idelny prpad, pri ktorom sa v tme prediskutovali vetky alternatvy. Vsledkom je, e lenovia s ochotn shlasi s jednm rieenm, ktor je za danch okolnost najprijatenejie.

John Adair uvdza podnetn kontroln otzky, ktor mu pomc zefektvni skupinov diskusiu a rozhodovanie:

• Porozumeli ste otzke, problmu, potrebe?
• Zskali ste vetky potrebn informcie?
• Dokete stimulova hadanie novch monost?
• Prispel do diskusie o alternatvach kad?
• Prebrali sa vetky potrebn nleitosti?
• Dokete zjednodui problmy a pomenova ich podstatu?

loha tmovho ldra pri formovan tmu

Dobr vedci by mal predovetkm vzbudzova nadenie a zmysel pre innos v tme. Jasne stanoven ciele, hodnoty a spsob, akm sa bude prca hodnoti, zvyuj nadenie ud. Delegovanie loh ako prejav vzjomnej dvery posiluje pocit spolupatrinosti k tmu a pocit integrity i podielu vlastnej prce na vekom koli.

Aby prca napredovala vytenou rchlosou, potrebuje tmov lder vies svojm prkladom. ako je vodu kza a vno pi. Vekou vhodou dobrho vedceho je tie poskytnutie uznania a poznanie potrieb jednotlivcov a skupiny.

Manar by mal ma potrebn komunikan zrunosti. Nedostatky v komunikcii predstavuj najastej zdroj problmov a konfliktov. Lder zastupuje svoj tm ako oficilna autorita smerom dovntra i navonok.

Vytvranie tmu

Pri vytvran tmu by mal tmov lder pri vyberan jeho lenov prehodnoti tri okruhy:

• odborn a profesionlnu zdatnos,
• schopnos pracova ako len tmu,
• vhodnos osobnch vlastnost.

Ako pomcku pri vytvran tmov uvdza J. Adair tieto charakteristiky fungujceho tmu:

• zujem lenov o druhch kolegov,
• otvoren vzah a komunikcia zaloen na pravdivom informovan,
• vysok rove dvery,
• rozhodnutia na zklade konsenzu,
• zaujatie pre spolon cie,
• konflikty sa preberaj otvorene a spolone sa aj rieia,
• udia sa navzjom povaj a zvauje sa nzor kadho,
• komunikovanie pocitov je ben.

Skupinov rieenie problmov

Aby bol tm schopn vyriei problm, mali by v om by zastpen niektor druhy myslenia:

• Analytick myslenie rozober veci na asti, triedi ich a uruje kov sasti.
• Syntetick myslenie je opakom analytickho. Jeho podstatou je skladanie ast do fungujceho celku.
• Logick myslenie je zameran predovetkm na kauzlny postup prina nsledok dsledok. asto pouva znme metdy: indukciu a dedukciu.
• Holistick myslenie je typick pre vizionrske typy, ktor vnmaj skr celok, a nie jednotliv izolovan asti.
• Hodnotenie je vemi pecifick zleitos. Predstavuje kritick myslenie, ktor me by kontruktvne (k vytanm zleitostiam navrhuje aj alternatvne monosti) a detruktvne.
• Intucia je podvedom analza, ktor erp zo sksenost, zo zdanlivo dvno zabudnutch zitkov, z dlhodobch vedomost a emocionlneho odhadu vvinu situcie.
• Tvorivos je innos zameran najm na hadanie novch rieen a skmanie sprvnosti faktov, ktor automaticky povaujeme za nemenn predpoklady myslenia. Klasickm prkladom zmeny predsudkov bol nzor, poda ktorho mus reklamn kampa trva nepretrite cel mesiac. Po jeho prehodnoten vznikli opakujce sa kratie kampane.

Udrovanie tmu

V dlhodobom horizonte by sa tm mal zamyslie nad niektormi podstatnmi otzkami:

• Aby bolo mon udra dlhodobo efektvny tm, je potrebn prehodnocova zmer a smerovanie. Ak nsledok by mal znik tmu? Ete vdy pretrvva pvodn zmer, alebo sa asom vyvinul do plne odlinej roviny?
• Ak s efektvnejie spsoby dosiahnutia vytenho zmeru?
• S lenovia tmu tie sprvne osoby na zabezpeenie chodu alebo tm potrebuje zmenu?

Otzky, ktor pomu prehodnoti el tmu, ktorho ste lenom:

• Preo ste v tejto skupine?
• Potrebujete pracova ako tm?
• Konkrtne vhody tmovej prce:
• Ak rove saivosti a spoluprce rozpoznte vo vaej skupine?
• Mte realistick ciele?
• Ako dospievate k rozhodnutiam?
• Ako je hodnoten v vkon?
• Ak monosti rastu vm tm poskytuje?

Osobn znalostn manament (Knowledge Management)

Cenn mylienky sa asto objavuj len na chvu a potom upadn do zabudnutia. Niekedy sta ich formulcia, inokedy je vhodn ich archivova.

Podnety, na ktor ste prili, si zapte. Zalote si v vlastn osobn znalostn manament.

Diskusia itateov, vmena mylienok a sksenost na HRweb.sk

Zaujmaj ns vae sksenosti s prcou v tme. Radi by sme na strnkach HRweb.sk vytvorili priestor pre vae prspevky a diskusiu itateov.

Vae postrehy zasielajte na adresu: . Pred ich uverejnenm vs budeme kontaktova. Napte nm, ak chcete vystupova anonymne.

Zdroj:

• John Adair: Vytvranie efektvnych tmov
• www.winstonbrill.com

Prbuzn lnky:

Ako riei konflikty v tme?

Sedem krokov k vybudovaniu "supertmu"