Asi tretina ud trp komplexom menejcennosti. U niektorch jednotlivcov vznik u v detstve. Ke sa ho tak lovek ete v detstve nezbav, udr sa a do dospelosti, narob mnoho neprjemnost, me zaprini nespechy v konan, sprvan i poas celho ivota, a to vo vetkch spoloenskch prostrediach.

Komplex menejcennosti sa prejavuje nedostatkom sebadvery, znenm sebavedomm, neistotou, zkosou, obavami a pevne zafixovanm presvedenm loveka, e nie je schopn vyrovna sa vrstovnkom, spoluiakom, spolupracovnkom, e ostatn udia s viac ako on, vetkch poklad za schopnejch, krajch scejch, a preto im priznva v nrok na spech, ako je schopn dosiahnu on sm.

Vskumy ukazuj a sksenos potvrdzuje, e komplex menejcennosti sa objavuje takmer u vetkch telesne postihnutch jednotlivcov, ktor si svoj telesn nedostatok uvedomuj, vo svoj neprospech sa porovnvaj so zdravmi umi a rozdiel, ich defekt, sa potom zafixva v ich podvedom tak, e sa prejavuje aj vtedy, ak o oblas, v ktorej je lovek naozaj menejcenn, vbec nejde.
Niekedy sa tento cit objavuje ako nsledok pokodenia centrlnej nervovej sstavy, ktor vzniklo ete poas matkinej archavosti, pri prode i prekonanm niektorej infeknej choroby v novorodeneckom a dojenskom veku dieaa.
Sksenos potvrdzuje, e komplex menejcennosti vznik aj vtedy, ke diea vychovvaj v nevhodnom prostred, v ktorom ho neuznvaj, hania, stle poniuj, detruktvne kraj, podceuj, zhadzuj, alebo in diea pred nm ustavine vychvauj a poukazuj, o o je lepie, dokonalejie, ikovnejie. Takto nesprvna vchova a nevhodn zaobchdzanie s dieaom vemi kodlivo a zhubne psobia na jeho psychiku, na vvin jeho predstv osebe, o svojich schopnostiach, hodnote a monostiach uplatni sa v budcnosti a v ivote. Fantzia poniovanho dieaa zane vytvra kodliv, niiv predstavy, ktor s potom prekkou pri sebarealizcii postihnutho dieaa. Postihnut diea ti po spolonosti vrstovnkov, ale sasne sa obva, e ho medzi seba neprijm, e sa im nevyrovn, e sa medzi nich nebude vedie vpravi, e ho nebud uznva ako seberovn. Preto sa kamartov radej strni, hoci po ich spolonosti ti- zo strachu, e sa mu bud vysmieva, alebo sa s nm nebud hra.

Hor stav nastane, ak sa diea ani do puberty nezbav kodlivho komplexu menejcennosti a prenesie si ho do dospelosti. Jednotlivec preva vntorn krzu, chce svoj komplex menejcennosti prekona a dokza, e je tak schopn ako in. Jeho akosti sa prejavuj na pracovisku, vo vzahu k druhmu pohlaviu, v rodine i v spolonosti.

Nsledkom detruktvnych predstv sa na pracovisku domnieva, e nie je schopn dokza to, o jeho spolupracovnci, poda toho kon, reaguje a vyjadruje sa. Je precitlivenej, preto kad kritiku, aj kontruktvnu, smerujcu k odstrneniu nedostatku, poklad za osobn tok proti svojej osobe, preva ju ako nezaslen krivdu a reaguje vzahovane. Okolie chce presvedi, e sa mu krivd, ponosuje sa, usiluje sa obhji si svoje prva, ktor vak nikto nijako neporuil. Stva sa z neho konfliktn osoba, schopn narobi v kolektve mnoho neprjemnost. V inch prpadoch sa jednotlivec trpiaci komplexom menejcennosti podklad, zaliea, podlizuje, preto nm spolupracovnci pohdaj, za ni ho nemaj, podceuj a vysmievaj sa mu. Tento vzah si zva zavinil sm svojim konanm, nesprvnym reagovanm a neadekvtnym sprvanm sa voi kolektvu, nadriadenm i podriadenm. Jeho schopnosti nie s dostatone vyuit, m spolonos utrp kodu a postihnut sa trpi. Vo vzahu k druhmu pohlaviu je bojazliv, utiahnut, boj sa dievat/chlapcov, hoci ti po ich uznan a aj lske.

Komplexom menejcennosti trpia obidve pohlavia, a to jednotlivci s vysokou, priemernou i podpriemernou inteligenciou i t, o si uvedomuj svoj skuton nedostatok. Horm prpadom je skuton duevn menejcennos, Jej uvedomenie vak takisto nie je plnohodnotn, preto aj nespech pri jej prekonvan (toto silie existuje aj v tchto prpadoch) nem tak nsledky ako v prpade duevne normlnych ud. T jednotlivci, ktor disponuj vyou inteligenciou, aie komplex menejcennosti, preto aj ich silie nejakm spsobom sa ho zbavi je pornejie, v om im pomha intelektov kapacita.

Osoby trpiace tmto komplexom mu ma prve tak ctiiadostivos ako osoby so zdravou sebadverou. m je postihnut osoba ctiiadostivejia, tm intenzvnejie a alostnejie na u tento komplex dolieha a tm vyvja vie silie svoj niiv cit nejako kompenzova, dosta sa dopredu, presadi sa, a nielen vyrovna sa ostatnm osobm, ale aj prekona ich. Kad jedinec uspokojuje svoje ambcie inak- poda konkrtnej situcie a pouva pritom in prostriedky. Prve u osb trpiacich kodlivm komplexom menejcennosti je nebezpeenstvo, e ke sa im to nepodar prekona primeranmi prostriedkami, s schopn uchli sa aj k prostriedkom nedovolenm, dopusti sa aj trestnho inu a narobi spolonosti kody.
Diea trpiace detruktvnym komplexom menejcennosti mva zva aj v rodine vnimon postavenie. Mdri rodiia by mali defekt dieaa vas zbada a dieau sprvnym prstupom m skr pomc. Ak s rodiia nevhodnm zaobchdzanm s dieaom za jeho komplex menejcennosti zodpovedn, najm ak ho svojou nesprvnou vchovou vyvolali, mali by si uvedomi, e dieau psychicky vemi ublili, pretoe nsledky ich nesprvneho zaobchdzania bude diea pociova ete mnoho rokov.
Ke si mladk alebo deva svoj komplex menejcennosti preniesli cez pubertu do veku adolescencie, vyhbaj sa spolonosti, s utiahnut, samotri, vyhadvaj spolonos mladch alebo takch, pri ktorch mu ukza svoju prevahu a uplatni svoju osobnos. Niektor si doma taj alebo sa venuj prcam v tichosti a osamote. Pri verejnch vystpeniach mvaj jedinci trpiaci komplexom menejcennosti trmu, zkos, neodvodnen strach, o sa niekedy prejav tm, e postihnut celkom strat re, nie je schopn poveda ani slovo, hoci prednes vie naspam, alebo nie je schopn preta napsan.
Komplex menejcennosti me znane ovplyvni aj manelsk spolunavanie. Ak niektor z manelskch partnerov trp tmto detruktvnym pocitom, obyajne je submisvny, podriauje sa vli druhho partnera, ale po ase sa uho mu objavi negatvne rty a vlastnosti, i kriepnos, zdrapivos, silie triumfova, nanti mu svoj spsob sprvania i konania, a aby mal istotu, e jeho manelsk prvo nebolo naruen, patologick iarlivos. Z niektorch takto postihnutch jednotlivcov sa stvaj dikttori, neznesiten tyrani a vemi neprjemn manelsk partneri.