V tomto lnku sa dozviete viac o priebehu kouingu a o lohe koua a kouovanej osoby. Na zver uvedieme zopr rd, ako si njs sprvneho koua.

Zamyslite sa a spomete si na osoby, ktor vs sprevdzali osobnm a profesijnm rastom. Mohli to by vek uitelia ivota alebo plne nenpadn udia, na ktorch vm napriek tomu vemi zlealo. Konfrontcia minulch a sasnch sksenost vm pome pri tan nasledujcich riadkov.

Kad lovek sa niekedy me dosta do situcie, v ktorej mus po urit as vies menej sksenho kolegu. Tieto chvle, ak sa sprvne vyuij, sa mu sta vekm prnosom nielen pre vho spolupracovnka, ale aj pre vs. Poas kouovania sa mete naui lepie vciova do potrieb inch ud a vychdza s nimi. V dlhodobom horizonte sa to me prejavi zvenm kvalifikcie vho okolia a zlepenm vzahov a komunikcie. Delegovanie loh, ktor me kvalifikovane zvldnu aj niekto in, vm uetr mnostvo asu.

Prv rozhovor

V prvom rozhovore sa kou a kouovan osoba spoznvaj, kou predstav proces, priebeh a pravidl. Spolone vypracuj charakteristiku sasnho stavu a ciele. Dohodne sa individulny pracovn pln.

Proces kouingu:

• stanovenie cieov,
• analza problmu (zistenie svislost),
• analza seba samho (siln a slab strnky, monosti),
• hadanie monch rieen,
• hodnotenie a rozhodnutie,
• vykonanie,
• zabezpeenie dlhodobch vsledkov.

Prv stretnutie bva zva dlhie, alie nasleduj v odstupe troch a piatich tdov (poda potreby) a trvaj pribline dve hodiny. Medzitm je mon psomn alebo telefonick komunikcia (listy, telefonty, e-maily).

Kouing me by dlhodobo spen len vtedy, ak je zabezpeen kontinulny cyklus stretnut. Kou nemus by k dispozcii po cel as, avak mal by si vyhradi dostaton mnostvo asu, ktor me venova svojim klientom. To ist plat aj pre manara v lohe koua svojich spolupracovnkov.

Poas jednotlivch stretnut

Kou pova, kladie otzky, formuluje tzy a spochybuje ich platnos, vyjadruje svoj nzor na dan vec (napr. vo forme sptnej vzby), humorne provokuje.

Niektor mon roly, ktor kou poas stretnut zaujma:

• pozrie sa na problm z perspektvy klienta,
• pozrie sa na problm z perspektvy spolupracovnkov, okolia, rodiny,
• pozrie sa na problm z perspektvy oakvan organizcie voi klientovi,
• asto spracva emcie a vntorn konflikty, ktor stoja za problmom, a pozer sa na situciu z novho pohadu,
• spracva osobn rebrek hodnt klienta, stanovuje priority, definuje nov ciele a rozdielne scenre do budcnosti,
• rozpoznva skuton schopnosti a zdroje, ktor klient me reaktivova a prenies na in okruhy psobnosti,
• pomha hada mon rieenia.

Zver stretnutia

Na konci stretnutia sa strune zhodnot, k omu obe strany dospeli a ako k tomu dospeli (priebeh kouingu, i prilo k nejakej zmene vnmania a pod.). Poas reflexie procesu kladie kou klientovi otzky: ako sa mu poas stretnutia darilo, ak zskal poznatky a ak reakcie na sebe objavil, o mu napadne, ak sa zamysl nad uskutonenm zmien v pracovnej a osobnej praxi.

Po zhodnoten priebehu sa dohodn ciele, ktor m klient do budceho stretnutia uskutoni. Klient naprklad me vyska nov spsoby sprvania v pracovnom kontexte, star nvyky me zmeni alebo eliminova. Kouovan osoba by mala by na zver stretnutia rozhodnut nov prstupy poui. K tomu me patri aj obnoven pocit sebavedomia, ktor me niekomu pomc vmi sa dra vlastnch jedinenost.

Interaktivita

Kouing nie je jednosmern proces, ktor vychdza len zo strany koua. M interaktvny priebeh. Kou nepreber aktvne vedenie rozhovoru tm, e zastupuje niektor klientove lohy poas premania a vyvjania rieen. Skr mu rad, ako me lohy sm riei. Je dleit si uvedomi, e kou nevnucuje klientovi svoje vlastn rieenia, ale zaujma nezvisl pozciu.

Obmedzenia kouingu

Objektvne tmy ako naprklad Nedostatok zdrojov, Neoakvan zmeny na trhu, Hospodrsko-politick otzky a podobne nepatria k najvhodnejm tmam pre kouing. Mu predstavova brnu k skrytm pocitom alebo obavm, avak nemali by by tmou na rozhovor. S skr vecou vlastnho nzoru, nmetom na politicky laden diskusie a rozhovory medzi znmymi.

Ak si kou a klient osobnostne nevyhovuj, znamen to, e sa nezhoduj ich vntorn chemick prostredia. V takomto prpade nem kouing medzi tmito osobami zmysel. Klient by si mal njs koua, ktor ho neru. 

Metdy kouingu

Poznme niekoko metd kouingu. Medzi najdleitejie patria:

• klient pozoruje sm seba pri dohodnutch situcich,
• kou pozoruje klienta na pracovisku,
• po dohode s klientom sa kou informuje o klientovom sprvan v jeho okol,
• v pecilnych prpadoch me kou prebra lohu modertora konfliktu medzi klientom a jednotlivcami alebo skupinou,
• cielen trning dohodnutch zrunost, postojov a pod.

loha koua a kouovanej osoby

Cieom kouingu je z hadiska kouovanej osoby zdokonalenie schopnosti riadi seba samho (self-management). Z tohto pohadu sa posudzuje aj loha koua a klienta.

Pri prci na vylepovan osobnosti klienta kou spochybuje jeho zvyky, pohad na veci a udalosti, ivotn postoj a jestvujce truktry, aby umonil hlbiu reflexiu a s ou spojen zmeny.

Neutralita

Kou je neutrlna osoba. Najlepm rieenm je rieenie, ktor je najlepie pre klienta. Kou by klientovi nikdy nemal vnti rieenie, ktor by mu (kouovi) prinieslo vhody. Toto plat vtedy, ke je kontrakt o kouingu podpsan medzi firmou kouovanej osoby a kouom, a aj vtedy, ke manar kouuje svojho podriadenho.

Dobr kou ver, e jeho klient je schopn sm njs vhodn rieenie. Jeho lohou je pomha mu pri hadan najoptimlnejej cesty.

Kompetencia

Medzi najdleitejie kompetencie koua patr vzdelanie v tzv. praktickej psycholgii a bohat pracovn i ivotn sksenosti. Praktick psycholgia nie je toton so tudijnou pecializciou psycholgia na vysokch kolch. Niektor odbornci a kouovia z praxe tvrdia, e takto psychologick vzdelanie by mohlo by pre kouing brzdou.

Za najcennejie poznatky, ktor kou me ma, sa povauj prve praktick sksenosti. Ide najm o znalosti procesov a truktr riadiacich rovn, veobecn prehad o medziudskch vzahoch a o sprvan v organizcich.

Kou by mal ma pozitvne sebavedomie. Mal by by nezvisl od klientovho uznania (niekedy mus pri sptnej vzbe vyslovi veci, ktor s pre klienta neprjemn).

Poda Guntera Kniga by sa kou mal vyzna v komunikcii, vo veden, v organizcii asu, organizcii seba samho spojenej s technikami uvonenia a so zkladnmi technikami prce, alej v budovan tmov a hadan zmyslu ivota. Kou by mal pozna zkladn svislosti spojen s oblasami ako komunikcia, vedenie rozhovorov a vytvranie vzahov. Mal by sa vyzna v reflexii spsobov sprvania a ich psobenm. Je prnosom, ak kou doke povzbudi k zodpovednmu konaniu a proaktivite v individulnych problmovch situcich (pomoc k svojpomoci).

Ke hovorme, e kou by mal ma vysok EQ, mme na mysli sebareflexiu (emocionlna sebareflexia, sebahodnotenie a sebavedomie), riadenie seba samho (sebakontrola, dveryhodnos, svedomitos, prispsobivos, orientcia na vsledky a iny), socilne vedomie (empatia a chpanie podnikovej kultry a organizanho sprvania), socilnu kompetenciu (vizionrske vedenie, vplyv, podporovanie inch, komunikcia, katalyztor zmien, manament konfliktov, spjanie svislosti a tmov prca a spoluprca).

Pokia ide o osobnos koua, Heike Kretz tvrd, e mal by uznva urit hodnoty, sprva sa poda vlastnch princpov, stava na svojich silnch strnkach a obchdza svoje slabiny. Nemal by zabda na ustavin vylepovanie svojho charakteru.

Dobr kouovia investuj vea asu a energie do alieho vzdelvania. Nemaj nikdy pocit, e vetko vedia a e sa u ni nemu naui. Maj dveryhodn osobu, ktor ich kouuje.

o by kou nemal

Niektor veci, ktor by dobr kou nemal robi:

• rozprva o svojich vlastnch spechoch,
• nti klienta k uritmu sprvaniu,
• pristupova ku klientovi s cieom: Nie si O.K., ale ja sa postarm o to, aby si bol.

loha koua

lohou koua je:

• pracova na tom, aby si klient uvedomil, ktor tmy s z hadiska alieho rozvoja jeho prce a vlastnej osoby dleit (napr. kad problm m dve strany   nie kad si mus by vedom svoj podielu na vzniknutej situcii),
• rozvja tmy, na ktorch si klient el pracova (napr. ak vznikol nejak problm alebo situcia, ktor klient chce rozobra),
• podporova autentick sebavyjadrenie klienta (kladenie cielench otzok),
• podporova vznik novch perspektv vnmania (patr sem aj retrukturalizcia brzdiacich vzorov sprvania).

loha klienta

lohou klienta je chu meni sa a rezonancia podnetov vychdzajcich od koua. Vitie sa do novch konceptov sprvania si vyaduje koncentrciu, energiu a vdr.

Klient by mal by pripraven na spochybnenie jestvujcich truktr myslenia a vzorov sprvania. Me dosta otzky typu:

• o by bolo, keby...?
• Je mon, aby...?
• o sa mus sta, aby...?

 Klient by mal by ochotn vypracova a presadi potrebn zmeny. Mal by by pripraven prekona kritick fzy vednho da. Pri kadej zmene toti mu nasta kritick okamihy, ktor nie je najahie prekona. asto to ide len pomaly a trv to dlho. Klient by sa mal tei na osobn spech. Ke si raz postav cie a dosiahne ho, mal by sa na chvu zastavi a oslvi vhru.

Dva prklady kouingu jednotlivcov:

• Manar sa s podriadenm dohodne na cieoch (napr. zvldnutie uritej techniky a pod.).
• Firma najme externho koua alebo m internch kouov, ktorch povolva kvli konkrtnemu cieu podobne ako pri kouingu podriadenho manarom.

Ako si vybra sprvneho koua?

Dve zkladn otzky, ktor by si lovek mal poloi pri vbere koua, znej: Mm dveru voi tej osobe? M dostaton odborn kompetencie? Obe otzky sa tkaj oblasti dvery k danej osobe, k jej hodnotm, kompetencii a konceptu. Neskr mu prs na rad naprklad tieto otzky: Ako hodnotm kouov tl a truktru, ktor dva jednotlivm stretnutiam? V om mi pomohla sptn vzba? Ako sa pozer na moje siln strnky?

Gunter Knig odpora prehodnoti prnos koua najneskr po prvch piatich stretnutiach. Ak sa nedostavili elaten vsledky, potom niekde nastal problm. Mohlo sa vak sta aj to, e situcia, v ktorej sa klient nachdzal, mohla by vemi zloit. Problm sa jednoducho nedal vyriei poas piatich stretnut. Aj v takomto prpade by vak u malo by vidie nejak vsledky.

Profesionlni kouovia maj pecifick znalosti procesov a truktr na riadiacej rovni, myslia, pracuj a argumentuj s orientciu na dosiahnutie cieov a vytvranie rieen.

Dobr kou:

• kladie prefkan otzky,
• pova a chpe klienta,
• spolu s klientom nachdza rieenia a dveruje mu,
• klienta neustle prekvapuje a poskytuje mu nov inpircie,
• m koncept a doke ho presvedivo a nadene presadi (napr. predstava o smerovan kouingu a jeho priebeh),
• ak sprav chybu, uzn ju,
• nepotrebuje klientovu pochvalu a niekedy mu sprostredkuje aj pohady, ktor sa mu nemusia pi.

 Zdroje:

• Gunther Knig (www.koenigscoaching.de).
• Heike Kretz (www.beratungswerk.de).
• Raimund Scholl: Coaching, Standards und Qualittsmerkmale, nepublikovan materil.

Prbuzn lnky:

• o je to kouing