Mj ivot vyzer nsledovne: Vstanem, idem do prce, vrtim sa domov, pripem tri poloky na zoznam vec, ktor treba aktne, ale naozaj aktne urobi, nsledne odtia jednu odkrtnem, idem spa. Rno sa zobudm a cel koloto sa me zaa odznova. A aj sa zane.
Zboujem dni, ktor s pln aktivity. Dni, kedy som zaneprzdnen a hlavne mimo domu. Najhorie muky prevam, ke nemm o robi. Nieeby som prcu priamo zbooval, ale dva mi pocit, e som trvil de uitone. Odptava moju pozornos od ubjajceho stereotypu. Prcu viem unies, v prci vynikm, prci rozumiem. Svojim intmnym vzahom rozumiem pomenej. Zakadm, ke mm pocit, e sa niektor mj osobn problm stva prli plivm, a e ho nebodaj bude treba aj riei, kompenzujem to tm, e pracujem ete viac. Raz za tde si doprajem von veer. Zabvam sa, ako inak, na doraz. Tancujem a do plnho vyerpania alebo sa s kolegami ideme rozbi do nho obbenho podniku. Takmto aktvnym oddychom zaehnvam vitky svedomia, ktor pramenia z mylienky na u spomenut zoznam.
Ak ste sa v predchdzajcom profile nali, je vemi pravdepodobn, e vo vs drieme workoholik. Viem, poviete si: Je fakt, e mi obas rob problm sa uvoni, lebo myslm na prcu, ale to predsa ete nikoho nezabilo.
Nerd nosm zl sprvy, ale fakt je, e by mohlo.
Workoholici s udia, ktor vyhadvaj stresujce prostredie. D sa poveda, e stres ich iv. Nie je iadnym tajomstvom, e stres spsobuje zvenie tlaku a me vrazne prispie k srdcovo-cievnym ochoreniam. Dokonca mme v sasnosti dkaz o jeho spojitosti s niektormi typmi rakovinovch ochoren. A to u ani nehovorm o diagnzach, pre ktor psycholgovia vymysleli prznan pomenovanie - novodob neurzy. Ide o rzne poruchy, ktor sa prejavuj depresvnymi stavmi a pocitom zfalej zbytonosti, ako aj pecifick druhy psychickho a fyzickho vyerpania, typicky sa vyskytujce u ud, ktor sa pohybuj v stresujcom prostred (burn-out a i.)
Po tomto dramatickom vode vak musm spravodlivo kontatova, e udsk organizmus toho naozaj vea vydr a nie kadho kolegu, ktor rno pred prvou kvou poznamen, e je totlne vyaven, muste povaova za klinick prpad. Na nae astie mme v arzenle niektor prirodzen obrann mechanizmy proti vyerpaniu, akmi je naprklad lenivos a ktormi do istej miery disponuje kad z ns.
Ako teda rozozna, i vs vae okolie prvoplatne oznauje za workoholika alebo i patrte k tej vzcnej vzorke ud, ktorm jednoducho zle na prci ktor odvdzaj? ako.
Usilovnos a pracovitos meme bez pochb oznai za cnosti, ktor pravdepodobne neocenia iba vai blzki, ale aj v zamestnvate. Pokia v sebe njdete nadenie a zanietenos pre povolanie, ktor vykonvate, bude sa vm zrejme ovea ahie prediera ivotom.
Dvod, preo na seba workoholik nabauje stle viac a viac povinnost m vak s nadenm len mlo spolonho. asto je to dsledok efektvneho vymvania mozgov, aplikovanho naimi najblimi v ase dospievania. Mnoh rodiia naimpregnuj svoje deti utkvelou predstavou, e na to, aby nieo znamenali, musia neustle podva ist vkon, dosahova urit tandard. Workoholici maj jednu spolon vlastnos, konkrtne pocit previnilosti v situcich, ke sa prichytia pri aktivite, ktor k dosiahnutiu stanovenho tandardu nijako priamo nesmeruje.
Nijak expert Vm vak s uritosou nepovie, kde je vaa osobn hranica medzi pracovanm a prepracovvanm sa. Je to otzka sebadiagnostiky.
S vak ist znamenia, ktor mu napoveda loveku, ktor si chce uchova duevn zdravie, aby spomalil a zamyslel sa, i aj on nepatr medzi workoholikov. Niekoko prkladnch indiktorov nebezpenho postoja k prci som vybral pre tento lnok, ako pomcku pre tch, ktor s na vkach:
1. Mnostvo asu, ktor trvite v prci - ak pravidelne pracujete viac, ako 5 dn v tdni, dlhie ako 10 hodn denne, vedzte, e na udsk bytos pracujete nadpriemerne dlho.
Ak pri prci strcate pojem o ase, skste sa zamyslie nad tm, i to nie ste vdy vy, kto na rozlku zdrav posledn odchdzajcu kolegyu, prpadne upratovaku.
2. Mnostvo asu, ktor venujete pracovnm zleitostiam mimo prce - ak sa pri obede, pri rannej hygiene, i na rodinnej dovolenke pravidelne zaoberte rieenm pracovnch loh a problmov, me to by svedectvom o tom, e prca je pre vs nvykov. (Mvate pri jeden, alebo pri pozeran televzie pocit, e muste sasne prevdza aj in aktivitu - akou je naprklad tanie?)
3. V postoj ku kolegom - je u vs pravidlom, e ste najenergickejm lenom ubovolnej pracovnej skupiny, ktorej sasou sa stanete? Mte neustly pocit, e udia, ktor nepracuj nadasy a zamestnanie nenavtevuj cez vkend tm prejavuj lenivos a nezujem? Pracujete radej samostatne ako v tme? Je vaim mottom: "ak chce ma nieo uroben poriadne, urob to sm"?
4. V postoj k oddychu - zd sa vm relax zbytonou aktivitou? Nudte sa, ke prve nepracujete? Je pre vs pomyslenie na dchodok utrpenm ? Ke u odpovate - trpia vs vitky svedomia?
5. Postrehy ud vo vaom okol - tie netreba bra vdy vne. Ak vm v ambicizny mlad kolega, v potencilny rival vytkne, e prli vea asu trvite nad lohou, ktor by sm vyrieil v priebehu hodiny - zrejme m tento lovek postrann zujem vs zneisti alebo poni. Opakovan prosby vaich blzkych, aby ste aspo obas veerali v rodinnom kruhu, i poznmku vho psycholga, e by ste mali brzdi vak netreba bra na ahk vhu.
Ak predchdzajce body vystihuj v postoj k prci, bolo by pre vs zrejme uiton, ba a potrebn, zamyslie sa nad prinami a monm rieenm problmov, na ktor narazte.
V podstate existuj dva zkladn typy workoholikov. V prvej, prakticky bezproblmovej skupine s tzv. "successoholici", ie udia, pre ktorch je spech zkladnou ivotnou motivciou. Akonhle sa im podar privies im zadan lohu alebo projekt do spenho konca, vedia sa od povinnosti odosobni a uva si oddych, ako odmenu za dobre vykonan prcu.
Druh skupinu tvoria prav workoholici, ktor bud v prci trvi as, aj ke to prve nie je potrebn a napriek tomu, e momentlne iadne pozitvne vsledky nedosahuj. Prcu potrebuj ako prostriedok niku zo ivota. Ak o u prdu, pociuj to ako stratu zzemia, ako dkaz vlastnho zlyhania.
O tom, ako zabrni premene usilovnho loveka na klinick prpad workoholika bude pojednva mj druh lnok.
Ak ste po pretan prvho lnku dospeli k zveru, e aj vy patrte do skupiny, ktorej by sa takto rady mohli tka, hlavu hore! Napriek tomu, e ni netreba preha a prca me by tak nebezpen, ako ktorkovek droga, umiernen workoholizmus je poda mjho nzoru predsa len hnacou silou spolonosti.