V predolom lnku sme sa oboznmili s tm, ako posudzova kandidta poda jeho mimoreovch prejavov. Len v tejto disciplne vak nespova cel umenie recruitingu. Ako som u povedal, rozhovor je najbenejm spsobom, ako nadobudn o loveku o najviac a zrove aj najvieryhodnejch informci. Tu by som rd poznamenal, e slovo "rozhovor" nie je vlastne plne sprvnym oznaenm tejto innosti, nakoko ide skr o stroh kladenie otzok, na ktor s oakvan sce exaktn odpovede, ale zrove aj aksi vlastn prezentcia prostrednctvom slobodnho vyjadrovania sa kandidta.

Ak mme pred sebou mimoriadne schopnho loveka, je vemi pravdepodobn, e sa mu podar z viny "trpkch" otzok vykrti. Toto by sme nemali za iadnych okolnost pripusti. Na jednej strane sce budeme po skonen rozhovoru vedie, oho vetkho je dan lovek schopn (a e v niektorch oblastiach je a vemi schopn), na druhej strane si vak nezskame prehad o tom, o sme chceli vedie.

Tu by som rd preiel k samotnej problematike priamych a nepriamych otzok.

Priame otzky u nie s "in"

Urite s vm otzky typu: "Kde ste predtm pracovali, ak mte sksenosti, viete pracova s..." dverne znme. Kandidt vm pochopitene me odpoveda dvojakm spsobom: "no viem, resp. nie, neviem." Na celkov ohodnotenie loveka to vak nesta, pretoe jednak neurte mieru jeho vzdelanosti a jednak hdam nenapem ni nov ke budem tvrdi, e pokia m niekto o prcu skuton a vrel zujem, nebude mu predstavova problm trocha svoje kvality nadsadi. Vy v skutonosti tto nadsdzku zistte a pri samotnom pracovnom procese, o je ale u trochu neskoro. Preto je dleit sa pta skr na veobecnejie veci, poprpade si kandidta okamite preska. Ak dovolte, uvediem krtky prklad na ilustrciu: Sptate sa ho, i m znalosti na poli napr. anglickho jazyka. On vm odpovie, e ho tuduje p rokov, zane sa oha roznymi dokladmi a podobne. Dobre si zapamtajte, ak odpove vm dal. A teraz prde t "prepekulovan" as: Ak dopredu viete, e budete potrebova niekoho so znalosou anglickho jazyka, dohodnite sa dopredu pred interview s kolegom, nech vs v jeho priebehu akoby nhodou navtvi s nejakm problmom tkajcim sa danej oblasti. Problm samozrejme mus by primeran poiadavkm na kandidta. Ak ste si vybrali sprvneho loveka zaplenho a iniciatvneho pre svoju prcu, sm sa ponkne s jeho vyrieenm. Ak sa neponkne, mte op dve monosti: Bu nepoznal sprvnu odpove, a vtedy je na povenie, i s jeho znalosti skutone tak ako vrav, alebo bol iba prli nesmel, aby sa ihne zamontoval do nejakho prpadu. T druh monos mete odhali pomocou mimoreovej komunikcie, ako som psal v prvom lnku a v prpade, e vm tento druh pozorovania vyke negatvny vsledok, nemte sa viac o om s respondentom bavi.

Ak aj napriek tomu si nie ste ete celkom ist, polote mu doplujce otzky: Kde tudoval, ako sa tam ctil, ak tam bol kolektv a ak bola jeho socilna rola... Mono sa vm na prv pohad zd, e to nem ni s jeho prcou spolon, vy vak rchlo zbadte, i nad odpoveami vha, alebo i sa za svoju minulos "nehamb".

al druh otzok je tlu: o by ste robili keby... Samozrejme, oblas, na ktor sa ptate, me by vemi irok. Nebrte sa aj zdanlivo zbytonm otzkam: o by ste robili, keby vm Slivku napadla rka? Objavte takto invennos svojho mono budceho kolegu a zrove pomocou takchto otzok odahte atmosfru v miestnosti. Tu je vemi vhod nasadi tzv. okov terapiu - teda striedajte ahk a komplikovan otzky. Rozhodne neahajte nru akch otzok za sebou, pretoe ak pred sebou nemte prve tvrdho profesionlna, kadho inho vemi jednoducho vystresujete. A tento fakt beztak skresl zveren vsledky. Striedanm otzok dosiahnete, e kandidt bude nten "prepna" z jednho spsobu rozmania na in a zrove sa nutne bude musie ku kadej otzke stava serizne.

Na zver nezabudnite kadmu poakova za jeho as strven tmto pohovorom. Aj tu mete vypozorova, ako bud rzni udia rzne reagova. Ak sa s vami niekto vrelo a optimisticky rozli, je to tie dobr znak toho, e na interview vydal zo seba maximum a je so sebou spokojn, z oho vy op mete sdi alej. Ak sa niekto rchlo berie pre, bude to tak aj neskr v zamestnan, kde od nejakho problmu radej odtiahne ruky a vetko ostane na inch.

Rozhodne si treba uvedomi, e ud nemono hdza do jednho vreca a u tob nie generalizova reakcie. Dleit je individulny prstup a pln pozornos pri kadom kandidtovi.