Newsletter HRweb.sk priamo do vaej e-mailovej schrnky.

Vydanie: 32/2003
Vylo: 7. augusta 2003
Motto: "lovek nie je v starobe mdrej, je len opatrnej."

Z obsahu:
1/ Editoril
Profesiogram
o je to pozornos?
2/ Nali sme na internete
3/ Impressum

Navtvte www.ajg.sk informan portl venovan udskm zdrojom a poradenstvu v manamente.

Oboznmte sa so slubami prvej internetovej personlnej agentry na slovenskom trhu na adrese www.HumanAsk.com.

Vyuite bezplatn sluby karirovho portlu AskForJob.sk pre registrciu Vho e-CV v integrovanej databze kandidtov poradenskej skupiny AJG.

Navtvte nov portl EUjobs.sk venovan zujemcom o kariru v eurpskych intitcich a oblasti eurpskej integrcie.

1/ Editoril

Nosn tma aktulneho vydania: Sekundrny manament
Na strnkach magaznu HRweb.sk njdete tento tde dva nov lnky:

• Profesiogram
• o je to pozornos?

Mte zaujmav sksenosti s aktulnou tmou? Pracujete v spolonosti, ktor vyuva princpy uiacej sa organizcie? Vemi radi by sme privtali vae prspevky a reakcie na nae lnky.

V budcnosti na tomto mieste vytvorme priestor pre vae nzory. Chceme tak prispie k efektvnej vmene vedomost naich itateov, odbornkov a zujemcov o oblas karirovho rozvoja, udskch zdrojov a manamentu.

Redakcia HRweb.sk

Nov lnok: Profesiogram

Zamestnvate si vypracva profesiogram najm pre jednoduch a elnej vber budcich zamestnancov. Obsahuje: veobecn charakteristiku profesie shrn loh a pouitch prostriedkov nevyhnutnch pre vkon profesie; shrn povinnost pracovnka poda organizanch a technologickch predpisov; popis obsahu pracovnej innosti a jej zodpovedajcich innost a operci; popis pracovnch podmienok technickch, ekonomickch a spoloenskch; inventr poiadaviek na pracovnka odbornch, fyzickch a zdravotnch, psychickch a osobnostnch; popis postavenia profesie v spolonosti a rozsah spoloenskej zodpovednosti pracovnka.


Profesiogram, resp. analza prce
Vytvra pevn zkladu pre diagnzu prce a napokon aj pre personlne rozhodovanie v rznych oblastiach.
Zaha systematick zhromaovanie, vyhodnocovanie a usporiadanie informci o vykonvanej prci.
Popis prce obsahuje okrem zkladnho prehadu (adekvtne vzdelanie), jednotliv innosti a zodpovednosti, ktor tvoria obsah danej prce, prpadne aj socilne a fyziklne podstaty okolitho prostredia.
Obsahuje termny sprvania, o m lovek repektova, ak znalosti vyuva pri vykonvan prce, faktory, ktor pritom berie do vahy.
Proces vypracovania profesiogramu je iroko-rozvetven proces skmania, vychdza zo zhromaovania rznorodch informci o prci.

Fzy profesiogramu

1. prpravn fza
Zskanie poznatkov o:
-organizcii
-typu prce.
2. zhrnutie informci
Zhrnutie informci vo forme popisu prce, pecifikcia poiadaviek na pracovnka.
3. zhromaovanie informci
Urenie prce. Vber metd a technk zisovania.

1. Prpravn fza

Zkladn popis prce
Nzov prce: sekretrka, referentka, pracovnka prevdzky

Popis prce (pecifikcia prce)
Pracovisko: (nzov firmy a adresa pracoviska)

-Zkladn pracovn povinnosti vyplvaj z pracovnho poriadku.
-Ostatn pracovn povinnosti
-Pracovn podmienky
-Pracovn prostredie (administratvna prca)
-Informcie o organizcii


2. Fza Zhrnutie informci

pecifikcia poiadaviek na pracovnka
Podstatou pecifikcie je o najuie a najpresnejie vymedzi pracovn lohy. (vi zkladn pracovn povinnosti)

Vzdelanie a kvalifikan predpoklady
Pracovnk by mal ma ukonen pln stredokolsk vzdelanie. Mal by ovlda prcu s potaom (word, exel, elektronick pota, internet). Mal by ma znalos aspo jednho svetovho jazyka.

Pracovn sksenosti (prax)
Predchdzajce zamestnania, ak prcu pracovnk vykonval, prpadne referencie bvalho zamestnvatea.

Bliie rozpecifikovan jednotliv predpoklady

Psychick predpoklady
Fyzick predpoklady
Komunikan predpoklady
Osobnostn predpoklady
 
3. Fza Zhromaovanie informci

Metdy vberu pracovnkov
Manament organizcie spolu s pracovnkmi personlneho oddelenia (poda potreby aj psycholgom) organizcie zabezpeuje vhodn metdy pre dan profesiu.

Systm vberu

Odborn posdenie spsobilosti komplexn posdenie odbornch, psychickch, fyziologickch predpokladov.

Analza zskanch informci
Predben vsledky na zklade dostupnch informci.

Vberov prijmac rozhovor
Vyaduje si vie nroky ako vstupn informatvny rozhovor. Cieom tohto rozhovoru je zska tak informcie o uchdzaovi, ktor umonia rozhodn o jeho prijat, resp. neprijat. Vedie ho vberov komisia na ele s predsedom. lenmi s intern zamestnanci a jeden len je prizvan z praxe. V tomto rozhovore sa zskavaj informcie, ktor sa nedaj zisti inmi metdami. Vhodou vberovho rozhovoru je jeho prispsobivos poda jednotlivch potrieb, o chceme o uchdzaovi zisti.

Poslednou fzou vberovho konania je vyhodnotenie vsledkov a rozhodnutie o prijat, resp. neprijat
Dleit zsada, ktor treba zachova je taktn oznmenie o neprijat uchdzaa a na druhej strane uchdzaa, ktorho organizcia prijma vas upovedomi o prijat a zrove o jeho prvach a povinnostiach.

Konkrtne metdy pri vbere pracovnkov

Rozhovor, Riaden rozhovor, Praktick preskanie, Prca na PC, jazykov zrunos, Analza dokumentcie, lekrske posudky, vpis z registra trestov, posudky, odporania, referencie


Psychologick expertza
Je dleit najm v procese poznvania uchdzaa, jeho psychickch predpokladov. Preto je pri vbere pracovnkov nenahraditen prtomnos pecialistov psycholgov.
Sprvanie loveka je komplexn zleitos a nemono ho vysvetli tak, aby bolo veobecne pouiten pre vetkch ud.

Prostredie
Prca
-jej organizcia
-pravidl
-tl vedenia
-ekonomick situcia
-von as
-odmeny, trest
Osobnos jednotlivca
Schopnosti a zrunosti
-vnmanie
-postoje
-kapacita zapamtvania
Sprvanie
Procesy myslenia
-komunikcia
-motorika
-pozornos
Vstup
Vkonnos
-krtkodob
-dlhodob
-vzahy s ostatnmi

Schematick nrt sli ako pln, na zklade ktorho pecialista vypracovva testy, ktor predklad uchdzaom. Testovanie a diagnostikovanie tvor vznamn sas metd postihovania individulnych rozdielov. Uplatuje sa pri vbere, rozmiestovan pracovnkov. Testy sa dnes pouvaj rzne (medicnske, fyziologick, zaov, biochemick).
Psychologick test je pomckou psycholga pri poznvan ud. Testy sa najastejie delia poda toho, o sa nimi meria:
- veobecn inteligenn
- testy schopnost a nadania
- testy pecilnych znalost a vkonnostn
- osobnostn testy.
Hodnota testu rastie s dmyselnosou jeho zostrojenia, ale aj rozhadenosou, znalosami, dokonca emocionlnou zrunosou samho psycholga.

Zver

Profesiogram je opis povolania z hadiska poiadaviek a nrokov, ktor sa klad na loveka.
Pracovnk, ktor spa kritri profesiogramu a je prijat do zamestnania, absolvuje cyklus kolen pre novoprijatch pracovnkov, ktor pozostva z viacerch fz:
- oboznmenie sa s celkovou innosou organizcie (spoloenskou funkciou)
- oboznmenie sa s pokynmi, ktor s uren vlune pre vkon funkcie pracovnka
- psychologick kolenia (antistresov cvienia, zvldanie zaovch situci, komunikcia, sprvne vystupovanie, ako sprvne telefonova, servrova a pod.)
- oboznmenie sa s etickm kdexom organizcie
- oboznmenie sa s protokolom, ktor mus pracovnk dodriava.

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=347
Reakcia na lnok: .

Nov lnok: o je to pozornos?

 

Predpokladom spenej innosti je to, e lovek m monos vybra si z mnostva psobiacich podnetov iba niektor. Vyber sa uplatuje pri vnman a inch duevnch procesoch. Fakt, e sa v danom momente zaoberme iba niekokmi predmetmi, predstavami, prpadne konmi, nieje nhodn, ale usmeruje ho urit zkonitos.

 

Pozornos je pojem, ktor je v psycholgi dos nejasne oddeovan od inch pojmov, napr. od zujmu a vedomia.

Stupe sstredenosti psychologickej innosti loveka me kolsa od stupa plnej rozptlenosti (napr. ke oami "ideme" po riadkoch uebnice, ale neuvedomujeme si, o tame), a po stupe plnho sstredenia (napr. ke pri tan napnavej knihy nevnmame, o sa okolo ns deje).
Toto kolsanie sstredenosti, intenzity psychickej innosti vysvetujeme innosou pozornosti.

Pozornos je teda psychick stav loveka, ktor sa prejavuje v zameranosti a sstredenosti vedomia.
Pod zameranosou vedomia rozumieme to, e lovek vo svojom vedom neodra vetky podnety, ktor na v uritom momente psobia, ale vyber si iba niektor.
Tie sa potom dostvaj do centra nho vedomia. V om sa odraj presnejie a plnejie. Naproti tomu ostatn podnety, ktor v danej chvli takisto objektvne psobia na nae receptory, ostvaj akoby na okraji nho vedomia.
Alebo si ich vbec neuvedomujeme, alebo si ich uvedomujeme len nepresne a nejasne.
Zameranos pozornosti nm teda umouje dobre si uvedomi psobenie jednch podnetov, na druhej strane vak odsva do pozadia in podnety, resp. sauje jasne si uvedomi ich psobenie.

Podnety, na ktor sa zameriava nae vedomie, nazvame predmetmi pozornosti. predmetom pozornosti sa mu sta javy:
1. vonkajieho sveta (prednka, obraz ...)
2. vlastn prevanie (obsah spomienok, myslenia, citov ...)
3. podnety z vlastnho organizmu (boles) , ako aj
4. vlastn innos a sprvanie

Pozornos loveka sa teda me zamera navonok aj dovntra.

Pod sstredenosou vedomia rozumieme stupe aktivity naej psychickej innosti. Oznaujeme ju aj pod pojmom intenzita pozornosti.
Jej mierou je miera uvedomenia si naej innosti. m vie je sstredenie vedomia, tm viac si uvedomujeme svoje prevanie a sprvanie a naopak.

Pozornos loveka hr vznamn lohu v jeho orientci, v prostred, v jeho poznvan.


V l a s t n o s t i p o z o r n o s t i :
Odra podnety znamen vlastne venova im pozornos.
Popri intenzite pozornosti maj vznamn lohu tie alie vlastnosti pozornosti, ako je:

1. stlos (dka sstredenia pozornosti na ten ist predmet)
2. rozdeovanie (schopnos venova sastne pozornos dvom alebo viacerm predmetom)
3. rozsah (je dan potom predmetov, ktor pozornos naraz obsiahne)
4. prenanie (schopnos rchle premiestova pozornos z jednho predmetu na druh)

R o z t r i t o s :
Neschopnos sstredi pozornos nato, o je v danej chvli potrebn, nazvame roztritosou.
Vznik bu preto, e lovek sa prli sstreuje na in predmet (napr. lovek si pri prechode cez ulicu nevimne prichdzajce auto, pretoe je prli zamyslen), alebo neschopnosou sstredi sa vbec (najm pre vek pohyblivos procesov vzruchu a tlmu v mozgovej kre).
Vo vlastnostiach pozornosti existuj u ud znan individulne rozdiely.

D r u h y p o z o r n o s t i:
Poda toho, i je pozornos vyvolvan a udriavan povahou psobiacich podnetov alebo vlastnou vou, rozoznvame dva zkladn druhy pozornosti: - nemyseln
- myseln
Nemyseln (mimovon) pozornos je tak, ktor vzbudzuj a udriavaj osobitosti psobiacich podnetov.
Pri podnetoch vonkajieho prostredia je to najm ich:
sila (hrom, vstrel)
vekos (hrad)
nevednos
npadnos (nov vstredn model iat)
neoakvanos (vkrik v tichej noci)
kontrastnos (vemi vysok mu a npadne mal ena)
zmena (striedanie farebnch svetiel v reklame)
zaujmavos (napnav dej filmu, romnu)
pestros (kvetinov sad) a pod.

Nemyseln pozornos mu vyvola aj tak podnety, ktor s pre istch ud "zvltne" iba v dsledku ich sksenost.
Tak napr. nadenho obdivovatea futbalu upta plagt oznamujci futbalov zpas; biolga upta kniha prinajca nov poznatky v jeho odbore a pod.

myseln (zmern) pozornos je tak, ktor lovek vzbudzuje a udriava vlastnm vovm silm.
Je to proces vedomho sstredenia sa na ist predmet.
Vyskytuje sa asto pri takch innostiach, ktor ns "samy osebe nezaujmaj", ale ktor z akchkovek dvodov musme vykonva.
Je nronejia, nepomerne viac vyerpva ako mimovon pozornos.
Jej rozvoj zko svis s rozvojom vle, myslenia a charakteru.

Vvinov sa objavuje ovea neskr ako mimovon pozornos, priom aj u jednotlivch ud zisujeme v jej rovni nepomerne vie rozdiely, ako pri mimovonej pozornosti.

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=348
Reakcia na lnok: .

2/ Nali sme na internete

Dusn klma a ikanovanie pracovnkov v Britnii je postihnuten
Londn 4. augusta (TASR) - Tri tdne po skonen sdneho procesu medzi Stevom Horkulakom a jeho bvalm zamestnvateom brokerskm domom Cantor Fiztgerald vyniesol najvy obiansko-prvny sd v Londne zkladn rozsudok: Zamestnvate mus vyplati bvalmu zamestnancovi 912 000 libier odkodnho a roky. Spolonos obchodujca s cennmi papiermi mus okrem toho zaplati sdne trovy 250 000 libier.
tajte alej...

Neviete sa v prci sstredi?
Dokonte hovor, znovu sa zatate do pripravench poznmok a vtedy vs zavolaj na neplnovan poradu k vedcemu. Porada sa predi, ke sa vrtite k svojmu stolu ak vs odkaz, e mte srne telefonova domov a zrazu zistte, e sa bli obed a vy ste ete takmer ni z naplnovanch loh nestihli. Chcete rchlo zapn, aby ste dobehli zamekan, ale nedokete sa koncentrova.
tajte alej...

Budcnos v tmovej prci
"Ponuku riadi Istrochem som bral ako vzvu. Je to spolonos, ktor m aj za nepriaznivej hospodrskej situcie vek potencil. V oblasti vroby sulfenamidovch urchovaov jej patr 4. miesto na svete," povedal pre HN nov predseda predstavenstva a generlny riadite Istrochemu Bratislava Ondrej Macko.
tajte alej...

Studie: Papier ist beliebter als Computer
Geht es nach einer Studie des Marktforschungsinstitutes Gallup durchgefhrt wurde, dann ist das "papierlose Bro" noch weit von der Realitt entfernt. Demnach planen drei von vier Chefs ihre Termine auf Papier, 70 Prozent der Sekretrinnen vertrauen lieber auf Kalender oder Terminplaner denn auf PCs, Notebooks oder PDAs. Terminabsprachen zwischen Chef und Sekretrin finden der Studie zu Folge zu 80 Prozent mndlich statt.
Lesen Sie weiter...

Wohlverhalten: Manager geloben Besserung
Finanzskandale, Betrugsvorwrfe und Kapitalvernichtung in groem Stil haben in den vergangenen zwei Jahren weltweit zu einer intensiven Debatte ber die Corporate Governance in Unternehmen gefhrt. Auch in sterreich wurden solche Wohlverhaltensregeln geschaffen, die vor allem die interne und externe Unternehmenskontrolle verbessern sollen. Ein bisher wenig beachteter Aspekt in der Debatte um Corporate Governance: Werte als Leitbilder des Unternehmenshandelns.
Lesen Sie weiter...

How We Sell
If shopping is the great American indoor sport, why isn`t it more fun? Why isn`t it easier? Why isn`t it better? Paco Underhill, founder of Envirosell Inc., decodes the secrets of retail design to explain the rules behind how we shop.
read more... 

3/ Impressum

Newsletter HRweb.sk

Kad tde vm zasielame aktulne informcie o novinkch na strnke www.hrweb.sk a o novch lnkoch, tipy pre v osobn rozvoj od medzinrodne uznvanch odbornkov, novinky zo sveta udskch zdrojov, zaujmav linky, to najlepie z monitoringu mdi a podnety na zamyslenie.

Ak chcete Newsletter dostva bezplatne priamo do vaej e-mailovej schrnky, kliknite sem. Kontaktn adresa: .