Konflikty s nam kadodennm kamartom, ak ich tak vbec meme nazva. Skrtka, stretvame sa s nimi a prli asto nato, aby sme ich len tak opomenuli. V skutonosti ich rieenie zaberie asto vinu nho pracovnho asu. Doba, kedy vetko rieil jeden lovek je u dvno pre. Momentlne s k dispozcii kompletn realizan tmy, ktorch loha bva asto na prv pohad nesplniten vyriei nerieiten... A prve preto je zkladnm predpokladom kadho rieenia dostaton dynamika a flexibilita, pretoe asy sa menia a s nimi aj problmy, ktor ns stretvaj.

V zsade meme vetky problmy rozdeli do dvoch tematickch okruhov: Konkrtne komplexn a abstraktn. ako posdi, o predstavuje v orieok pre udsk mozog. Pri abstrakcii je nutn zapoji v prvom rade predstavivos, pri konkrtnych zleitostiach je zasa nutn disponova obrovskm penzom faktickch znalost. Uvediem krtky prbeh, ktor sa mi kedysi stal a na tomto prklade sa budem snai vysvetli, ako sprvne funguje dynamika pri komplexnch tmovch rieeniach.

Stalo sa...

Pred pr rokmi sme mali v redakcii jeden z tch problmov, ktor sa neustle prekladal z jednej zsuvky do druhej, pretoe nikto sa na neho nechcel ani pozrie. A jednho peknho da nadiiel presne ten as, kedy sa u nedali dan papiere presun niekam inam, ale bolo nutn ich ihne vyriei. Spustila sa obrovsk diskusia v redaknej rade, kde sa nakoniec jej participanti roztiepili na tch, ktor stle prinali nov a nov pabu a na tch, ktor sa pomaly ale iste zaali od celej zleitosti ditancova, nakoko rieenie neprichdzalo a neprichdzalo. Skrtka rieenie sa ani len nertalo. V plne odznievali stle tie ist argumenty, proti ktorm prichdzali u otrepan a dobre znme nmietky a nikto sa cez tto bariru nevedel prehrz. Jedin nsledok, ktor tieto diskusie mali bolo, e nm zobrali as a u sa nerieil kore problmu, ale rzne tmy s nm spojen, ktor sa poas debaty vynorili akoby z nioho. V redaknej rade sa nakoniec vykritalizovali dve opozin strany, ktor si odporovali vlastne u iba z princpu. Myslm, e s danm problmom sa u kad stretol a je hdam jasn, ako by tto situcia pokraovala: Nemala by konca...

Zmena

fredaktor sa nakoniec rozhodol pre plne alternatvne rieenie a veci sa zaali konene ubera rznejie svetlejm smerom. Postupne si ns v priebehu jednho tda individulne zavolal ku sebe do kancelrie, kde sme zoi-voi prebrali, preo a kto zastva ten ktor nzor. Dleit boli hlavne aspekty ako naprklad vsledky konverzci so zkaznkmi, predol sksenosti, oblas sprv, ktor na jednotlivcov rzne vplvali (nie kad ta predsa vdy tie ist noviny a tak sa logicky odliuje nzorov zklada kadho loveka) a na konci samotn veobecn a verejn informcie o sasnej situcii v redakcii.

Z tchto zistench faktov nakoniec vedci vypracoval aksi konspekt, ktor zahal individulne zdvodnenia, nvrhy, daje a zvery redaknej rady na dan problematiku. Vetky body nakoniec umiestnil na indexov kartiky, ktor nalepil na tabuu, kde sa s nimi dalo vone pohybova a takto sa vlastne premiestovali nvrhy a zvery poda toho, ako postupovalo nae myslenie. Prilo na radu vyjasnenie zkladnho ciea a spsob, ktorm vetky podproblmy ovplyvnia tento zkladn cie. Odvtedy zakadm, ke sme sa v diskusii nhodou stratili, sme sa mohli vdy vrti k tomuto konspektu: znova prebra, ako dan nzor svis so spoluzdieanm cieom a linkami na cel problematiku. Pochopi problm sa stalo dleitejie ako jeho rieenie a na nutnosti nabralo aj pochopenie rznych perspektv, ktor poas diskusie dokopy odzneli. Konene sme touto metodikou odstrnili body, ktor boli cel as udriavan vlastne iba z tvrdohlavosti. Ke sme u mali pozbieran vetky informcie do tejto formy, a teraz sa dalo uvaova o tom, e sa dostaneme ku konsenzu. Vznikol precedens rieenia, ktor sme nsledne pouvali pre akkovek problm a musm poveda, e zakadm vemi spene.

Preo to vlastne fungovalo?

Prbeh je na jednej strane vemi pekn a zaujmav vec, ale km z neho nevyvodme konkrtne zvery a pravidl, ned sa stle napasova na akkovek situciu. Preto sa teraz prve o takto sumarizciu poksim...

Po prv je nutn vytvori podmienky pre otvoren diskusiu. To zna asi toko, e pri kadom prspevku sa nemus lovek obva, e by stratil pred ostatnmi svoju tvr, ke sa mu nhodou nieo nepodar, poprpade, ke jeho nvrh ihne niekto zmietne protiargumentom zo stola.

Po druh treba sa sstredi na tzv. zdiean cie. Znamen to asi toko, e musme zabrni tomu, aby sa diskusn skupina zaala tiepi na navrhovateov a oponentov. Kvzi tak vytvorme prostredie, kde bud vetci svojou trokou prispieva viac-menej kontuktvne, a prirodzenou selekciou nakoniec najsilnej npad preije. Vetky npady sa tak dostan na rovnak rove a zrove bude tch npadov omnoho viac, pretoe sa vlastne odstrnia z diskusie negcie, ktor nie s prve najvm prnosom a psobia iba detruktvne. alia skutonos je t, e ako cel skupina sme sedeli oproti jednej tabuli v polkruhu, o vizulne upravilo situciu tak, e tabua predstavovala problm a my sme boli skupina, ktor ho rieila. V zsade sme u nerieili konflikty medzi sebou, ale iba ten jeden najv problm, ktorm bola tabua s indexovmi papierikmi.

Po tretie odosobnenie. Tm, e vetky npady boli zhrnut na kartikch a my sme ich iba posvali a spjali ako bolo treba, akosi zanikli pvodcovia rznych npadov a prnosov, o v danom prpade ani nebolo dleit. Eliminovala sa tak skutonos, e by bolo potrebn sa ete navzjom presvieda, pretoe jedin loha ns vetkch ako kolektvu bola usporiada indexov kartiky tak, aby dvali zmysel.

Po tvrt problm treba vdy rozobra na rieiten menie okruhy. Vytvorme tm separtne fakty a s nimi zrove separtne lnie ich zdvodovania a zastvania sa. Takto sa umon kad podrobnos dokonale a do detajlu premyslie, pretoe lovek nie je zaaen influenciou inch zleitost, ktor s sce rovnako dleit, ale patria do inej kapitoly. Zabrnime tzv. ruivm vplyvom a dosiahneme lepie pochopenie danej problematiky. lovek m toti oddvna tendenciu nieo o nerozumie zjednoduova a pomenva vinou ako Janov stupidn npad...

Po piate hbkov analza. m dlhie sa nieo konkrtne a osamostatnen pretriasa, tm zrozumitenejmi a jasnejmi sa stvaj dvody a pohntky, ktor k danmu presvedeniu viedli. U je to raz tak nieo, o nebolo vysloven, sa ani ned riei... Plat tu ale jedna dleit zsada iaden npad nie je hlpy, ale na druhej strane zasa ani svt.

V poslednom rade je to diskusia o rozrench alternatvach. tatisticky je toti dokzan, e kvalita rozhodovania rapdne stpa, pokia zvaujeme viac ako len dva npady, o sa ahko stva, ke mme stranu navrhovateov a oponentov.

Nm sa v tomto prpade podarilo problm vyriei a dan spsob sme odvtedy pouili ete veakrt zakadm spene. Dosiahli sme ovea viu tmov dynamiku, ak sme mali doteraz a s tm samozrejme priiel aj efektvnej vkon; jednak asovo a jednak kvalitatvne.