Newsletter HRweb.sk priamo do vaej e-mailovej schrnky.

Vydanie: 18/2002
Vylo: 2. mja 2002
Motto: Ke je situcia najhoria, zane sa obyajne zlepova.

Z obsahu:
1/ Editoril
Vzdelvanie a vsledky
Pochopenie organizcii
2/ Nali sme na internete
3/ Impressum

Navtvte www.ajg.sk informan portl venovan udskm zdrojom a poradenstvu v manamente.

Oboznmte sa so slubami prvej internetovej personlnej agentry na slovenskom trhu na adrese www.HumanAsk.com.

Vyuite bezplatn sluby karirovho portlu AskForJob.sk pre registrciu Vho e-CV v integrovanej databze kandidtov poradenskej skupiny AJG.

Navtvte nov portl EUjobs.sk venovan zujemcom o kariru v eurpskych intitcich a oblasti eurpskej integrcie.

1/ Editoril

Nosn tma aktulneho vydania: Organizcie.

Na strnkach magaznu HRweb.sk njdete tento tde dva nov lnky:

• Me sa lovek naui by vodcom aleb s tieto schopnosti vroden?
• Konflikty v organizcii

Mte zaujmav sksenosti s aktulnou tmou? Pracujete v spolonosti, ktor vyuva princpy uiacej sa organizcie? Vemi radi by sme privtali vae prspevky a reakcie na nae lnky.

V budcnosti na tomto mieste vytvorme priestor pre vae nzory. Chceme tak prispie k efektvnej vmene vedomost naich itateov, odbornkov a zujemcov o oblas karirovho rozvoja, udskch zdrojov a manamentu.

Redakcia HRweb.sk

Nov lnok: Me sa lovek naui by vodcom alebo s tieto schopnosti vroden?

Charles Handy

Vodcovstvo je pojem, ktor nm pripomna rytierske asy vekch impri. Automaticky evokuje privilegovan vrstvy, ktor svojvone rozhoduj o vetkch problmoch. Je vodcovstvo vbec potrebn? Nedoke skupina inteligentnch ud vyriei problm bez toho, aby im niekto prikazoval o maj robi?

Kad, kto u oksil zodpovednos za prcu inch ud, sa stretol s mnostvom problmov. Riadenie ud je ako ofrovanie, kad to z asu na as rob, ale nikto nevid dvod sa o tejto innosti prli rozirova.

Presvedenie, e vodcovsk schopnosti s vroden, sa odralo naprklad v politickom systme Vekej Britnie. Toto presvedenie, e existuje skupina ud s monopolom na vedce lohy, viedlo vo Vekej Britnii k vytvraniu masy neschopnch vodcov. To sa prejavilo poas druhej svetovej vojny, ke sa ukzalo, e udia s rznym zzemm a vzdelanm mu by vemi vkonn vodcovia. Vsledkom bola retrukturalizcia armdy, kde sa prestal povaova urodzen pvod ako automatick kvalifikcia na dstojnka.

Neexistuje iadny tajn trik ako vytvra vodcov. Existuje niekoko terii, ale vetky maj svoje slab miesta a mu sli len ako inpircia.

Na zaiatku 50-tych rokov sa skal spsob akm vybra schopnch vodcov. Napriek tomu, e dosiahla len p percentn spenos, sa d z nej vyvodi niekoko zverov.

Inteligencia by mala by nad priemerom, ale k spenmu vedeniu nie je potrebn gnia. Vodca by mal vynika v rieen abstraktnch a komplexnch loh.

almi faktormi boli Iniciatva, dobr zdravie, pvod z vyej strednej vrstvy, vka bu nad priemernou alebo hlboko pod priemerom a in.

Tieto charakteristiky boli samozrejme znane kritizovan, lebo mnostvo vnimiek dosiahlo tak poet, e spen vodcovia skr vnimone zapadali do tchto charakteristk.

Neskor pokus na definovanie sprvneho vodcu bolo zameranie sa na tl vedenia. Zaalo sa operova so slovami ako autoritatvny a demokratick. Vekm problmom tohto smeru bolo nie prli presn vymedzenie pojmov. Naprklad nekompromisn vodca ete nemus by autoritatvny. alm skalm tejto metdy boli dkazy. Rozdiel v produktivite prce pri jednotlivch tdich nebol v ako 15 percent. Tento spsob sa automaticky rozhodol, e a na niekoko vnimonch situcii je efektvnej spsob riadenia pomocou podpory teda demokratick. Experimentlne tdie vak v tyroch z iestich prpadov plne zlyhali a v jednom sa ukzala vhodnej spsob demokratick a v druhom autoritatvny. Pri tomto momente treba ete spomen, e niektor udia vyslovene hadaj presn poriadok a pravidl a in pevn truktry priam nenvidia. Jedno sa vak dokza podarilo, e presne dan truktra na dlhej trati zniuje morlku, ale nepodarilo sa dokza, e by toto znenie morlky znilo produktivitu prce.

alm pokusom bola Fiedlerov teria. Tto teria sa opierala o dva zkladn faktory ovplyvujce spenos vodcu. Prvm faktorom je vzah medzi skupinou a vodcom a druhm je charakter lohy. Fiedler tvrdil, e autoritatvny resp. truktrovan tl vedenia je vhodn ak je situcia vodcu bu vemi dobr a pevn alebo vemi slab. Ak nenastva ani jeden z tchto extrmov je vhodn uplatni demokratickej tl vedenia. Silnou pozciou vodcu myslel ke:

1. Vodca je v skupine vemi obben
2. Problm je vemi presne definovan a jasn
3. Pozcia vodcu je natoko siln, e me odmeova a tresta bez obv i ho nadriaden podria.

Fiedler poukzal na to, e ak je vodca repektovan, tak sa od neho ak, e sa pust do prce a teda bude primerane autoritatvny. Ak je pozcia vodcu slab, tak mus by autoritatvny, lebo in by stratil svoju pozciu. Fiedlerov teria samozrejme tie zoala kritiku. Vytalo sa mu, e svoje tvrdenie podporil netradinmi dkazmi ako vedenie baseballovho tmu alebo posdky bombardrov. Rovnako mu bolo vytan prlin zjednoduenie problmu.

Vetky tdie sa zhoduj v jednom najpodstatnejom bode. Kad lovek me by excelentnm vodcom, len mus njs sprvnu motivciu.

Zaujal vs lnok?

On-line verzia lnku na HRweb.sk: Me sa lovek naui by vodcom alebo s tieto schopnosti vroden?

Reakcia na lnok: .

Nov lnok: Konflikty v organizcii

Predpoklad sa, e zdrav atmosfra na pracovisku je sprevdzan lojalitou, podobnm vnmanm cieov a dobrmi medziudskmi vzahmi. Toto vnmanie organizcii ako astnch rodn je mono skvel nmet na psanie romnov o organizcich. Tto zjednoduen predstava organizcie vysvetuje akkovek konflikty nedostatkom komunikcie, osobnmi konfliktmi alebo prcou rozvracaov. Najradiklnejie to opsal Karl Marx, ktor obvinil rovno cel skupinu vykorisovateov ako prinu akchkovek konfliktov. Samozrejme ak prijmeme, e organizcia by naozaj mala by astn rodina, tak k inm zverom ani prs nememe.

Konflikty s vak relnou a kadodennou sasou ivota organizcie a model organizcie bez nich je relny asi ako naa planta bez vojen. Konflikt meme vnma ako nezluitenos cieov.

Pojmy konflikt a rivalita maj k sebe vemi blzko. Obidva pojmy maj v sebe nieo konfrontan. Rozdiel je vtom, e konflikt obsahuje nezluitenos cieov ako aj siln kontrast medzi hodnotami. Rivalita je vak nieo ako sa. Nezluitenos cieov spova v neochote deli sa s druhou stranou. Rivalita je viditen km jednotliv strany nenaplnia svoje ciele, potom sa o seba prestan zaujma. Konflikt ide hlbie a me trva veky.
Hlavnm rozdielom je vak vstup. Konflikt je kontra produktvny minimlne pre jednu zastnen stranu. Rivalita alebo konkurencia je hybn sila, na ktorej stoj dnen hospodrstvo.

Na druh stranu konflikt nemus by automaticky zl vec, ak je sprvne zvldnut. V prvom rade poas konfliktov sa uvouje najviac informcii o organizcii, ktor by ste in museli dlho hada a presvieda ud, aby vm ich povedali. V prvom rade sa vak mus minimalizova negatvny efekt win-lose (prospech m iba jedna strana) rieenia, ktor so sebou prina.
Z vskumov vyplva, e vek as manarov trvi a 20% svojho asu rieenm konfliktov. Bolo zaznamenanch niekoko pozitvnych a negatvnych prvkov konfliktov.

Pozitvne vsledky konfliktov

• Tvorba lepch npadov
• udia s nten hada nov prstupy
• Zan sa riei dlhotrvajce problmy
• Vyjasnenie ako zamestnanci vnmaj organizciu
• Stimulcia zujmu a tvorivosti
• anca pre ud vyska si svoje monosti

Negatvne vsledky konfliktov

• Niektor udia sa ctia porazen a ponen
• Zvuje sa odstup ud medzi sebou
• Vytvra sa atmosfra nedvery
• Jednotlivci sa sstredia hlavne na svoje vlastn ciele
• Odpor prevauje na tmovou spoluprcou
• Zvyuje sa obrat zamestnancov

Tradin vnmanie konfliktov je vemi obmedzujce. Do istho bodu s konflikty s znakom zdravej organizcie. Naprklad ak sa udia otvorene postavia proti chybnmu rozhodnutiu nadriadench, to je znakom zdravej organizcie. Zdrav je aj ak udia bojuj za to o si myslia, e je sprvne, ale treba dva pozor, aby sa konflikt nepreniesol z otvorenho bojiska do podnikovej epkandy.

Priny konfliktov

O ideolgii konfliktov sa u vea popsalo, ale podstatn je ako sa konfliktom narba. Existuje vea prin konfliktov. Najbenejie maj konflikty prinu v

• V rozdielnom vnman sveta.
Vetci mme svoju pravdu a svoje jedinen vnmanie reality. Tento rozdiel je nsoben rozdielnym vnmanm jazyka. Vetci udia s rozdielne citliv na podnety.
• Obmedzen zdroje.
Kad organizcia m obmedzen zdroje a jednotlivci si musia svoj podiel vybojova. V prpade krtenia rozpotu je tento faktor vemi ben.
• Rozdiely medzi oddeleniami.
Jednotliv oddelenia maj svoje ciele a zva sa sstredia v prvom rade na ne. Preto je vekm problmom ich vzjomn spoluprca. Vychdza to z rozdielneho vntornho prostredia jednotlivch oddelen. Vskumn oddelenie m tendenciu rozma dlhodobo a zva m von organick truktru. Vrobn oddelenie sa sstred na krtkodob ciele ako zabezpeenie kvality alebo plnenie dodvacch asov. K tomuto cieu lepie sli pevn a byrokratick truktra.
• Naruenie teritria.
Kad lovek si vytvra okolo seba svoje vlastn pieskovisko a rozhodne mu vad ak mu tam niekto chod bez konzultcie s nm. iarlivos je asi najbenejia prina konfliktu. Akkovek organizcia a cel obchod ako tak stoj na medziudskch vzahoch. Tie sa najastejie kazia lezenm do skromnho pieskoviska inch ud.

Pri rieen konfliktov je vemi dleit miesto kde sa rieia. Ak si nadriaden zavol zamestnanca do svojej kancelrie dva tm automaticky najavo svoju nadradenos, naopak ak sa s nm chce stretn na neutrlnej pde, tak sa s nm chce rozprva ako s partnerom.
Naruenie teritria je najlepie viditen na vzahu operanch manarov a audtorov. Napriek tomu, e audtor m prvo kontrolova aktivity manara, ten to intuitvne berie ako naruenie jeho teritria a nie je prve naklonen hlbej spoluprci.

Stratgie ako riei konflikt

Kad konflikt si vyaduje svoj prstup, ale najpodstatnejie je vyjasni si ciele. Vaka tomu, e kad si pod tm istm slovom predstavuje in pojem je to vemi nron zabezpei, aby obidve strany rozprvali o tom istom. Vyjasnenm ciea zadanej lohy sa d vborne predchdza konfliktom, ak u nastan je dobr vypou si ciele zastnench strn. Priny konfliktu je potrebn riei a potom ako s vyrieen prezentovan dvody. Konflikty, ktor skutone stoja na prezentovanch dvodoch s vemi zriedkav a ak aj existuj tak im hovorme problm a nie konflikt.

Zaujal vs lnok?

pln verzia lnku na HRweb.sk: Konflikty v organizcii

Reakcia na lnok: .

2/ Nali sme na internete

Najlepie z webmonitoringu

Manament sa dnes povauje za zrunos

Organizcie nie s predmety. S to mikrospoloenstv. Vedce osobnosti musia chpa potreby a motivcie ud v organizcii. http://www.hnx.sk/clanok.asp?vyd=20020425&cl=14330

Kom k spechu je porozumie potrebm zkaznka

Po rozpade RVHP sa rozpadli aj trhy. Nemme odbytitia, nevieme, o vyrba, komu predva, o vlastne potrebuje zkaznk a napokon kde njs solventnho zkaznka s dobrm vkusom, zodpovedne sa priznvajcim k naim kvalitnm, zdravm a aj lacnejm vrobkom. http://www.hnx.sk/clanok.asp?vyd=20020425&cl=14334

Pomha tvori predstavy ud o dstojnej starobe

Pvodne vojak z povolania sa pred piatimi rokmi postavil do ela prvej doplnkovej dchodkovej poisovne na Slovensku a otvoril tak trh produktu, ktor by sa v dohadnej budcnosti mal sta rozhodujcou sasou dchodkovej reformy. http://www.hnx.sk/clanok.asp?vyd=20020425&cl=14336

Ready for the Rebound?

Executive coach Marshall Goldsmith offers five strategies to help business leaders stay sharp while the economy finds its edge. http://www.fastcompany.com/feature/02/goldsmith.html

How to Fly Right

Continental`s turnaround pilot explains how the airline survived a turbulent year and emerged with better customer service, a reinvigorated brand, and big plans for the future. http://www.fastcompany.com/feature/02/reitz.html

Das Denk-ABC zum Thema "Angst"

Denkanste fr alle, fr die Angst ein Thema ist. http://www.zeitzuleben.de/inhalte/pe/angst/index.html

Selbsttest: Werte & Kongruenz

Heute mchte ich Sie zu einem kleinen Selbsttest einladen. Machen Sie mit, denn Selbsterkenntnis kann man ja immer mal gebrauchen. http://www.waswillich.de/tipps/show.html/15.04.2002

3/ Impressum

Newsletter HRweb.sk

Kad tde vm zasielame aktulne informcie o novinkch na strnke www.hrweb.sk a o novch lnkoch, tipy pre v osobn rozvoj od medzinrodne uznvanch odbornkov, novinky zo sveta udskch zdrojov, zaujmav linky, to najlepie z monitoringu mdi a podnety na zamyslenie.

Ak chcete Newsletter dostva bezplatne priamo do vaej e-mailovej schrnky, kliknite sem. Kontaktn adresa: .