Spojenie obanov na vytvorenie spolonej komunity, aby zlepili kvalitu svojho ivota. Firmy snaiace sa o o najlepie uspokojenie zkaznka spoluprcou medzi robotnkmi a vedenm. Vldne intitcie ctiace zodpovednos voi obanom, poskytujce efektvnu pomoc za minimlne nklady. Pilne tudujci tudenti v tbe po vedomostiach zskanch od vysoko kvalifikovanch pedaggov. To vetko znie ako rozprvka z kniiek a Hollywoodskych filmov.

no, je to stle len snom, ale snom, po ktorom time vetci. Vzia krajiny, kde na kvalite zle je jeden z prznakov revolcie kvality, ktor u niekoko rokov hbe svetom. Stle astejie sa udia, ktorm sa podarilo presadi a realizova kvalitatvne zmeny v ich podnikoch, ptaj i by nebolo mon podobn zmeny presadi aj v irom meradle. Nakoniec, ak sa pomohli kvalitatvne zlepenia komernej spolonosti, preo by nemohli pomc komunite ud?

Prvou podmienkou spechu miestnej komunity je jej existencia. Rzne organizcie a spolky musia njs cestu ako spolu komunikova a vytvori spolon platformu. Tento lnok ponka model fungovania jednej takejto komunity v Madisone. Hlavnm cieom je inpirova ostatnch ud niektormi npadmi alebo rieeniami, ktor sa nm podarili.

V prvch rokoch
Vo veobecnosti plat, e udia sa spjaj a pomhaj si len v prpadoch naprostej ndze. Lene to nebola situcia Madisonu ke sa tto komunita zaala aktivizova. Madison je hlavnm mestom ttu Wisconsin, sdli tam univerzita a niekoko vznamnejch spolonost. Populcia necelch 170 000 obyvateov rstla pomaly.

Zdanliv stabilita sa mala postupne zmeni. V roku 1983 sa definitvne skonil baby boom, o znamenalo nepriazniv predpovede pre univerzity a ostatn druhy kl. Federlna vlda oznmila zniovanie ttnych vdavkov, v om ju nasledovali aj tty nie.

Niekoko vznamnejch osobnost mesta Madison sa rozhodlo zaloi organizciu, ktor by pomohla mestu prekona prichdzajce problmy. Pilotnm projektom organizcie MAQIN (Madison Area Quality Improvement Network) bolo vykolenie mechanikov v mestskom autoservise. Vaka spenmu priebehu tohto projektu sa do iniciatvy zapjalo oraz viac ud.

MAQIN bol v prvom rade from, kde sa vymieali sksenosti a poznatky medzi obyvatemi mesta. Hlavnm cieom MAQINu bolo zvi povedomie a informovanos miestnych ud o potrebe zvyovania kvality. Druhou aktivitou MAQINu boli dvojmesan programy, kde prednali nielen miestny renci, ktor hovorili o zkladnch princpoch alebo o spench prkladoch. Na iados viacerch lenov usporiadal MAQIN prv konferenciu na jese 1987, kde sa zastnilo viac ako 500 ud.

Dneok
Prv zmeny v meste s u dvno realizovan, ale stle poskytuj zklad sksenost, ktor umouj spen realizciu alch projektov. Zujem o zvyovanie kvality stle rastie. Stle viac firiem, vldnych intitci, kl sa zapjaj do siete MAQIN m vytvraj stle v dopyt po podpore v ich aktivitch.

Madidonsk snahy o zvyovanie kvality zaali vaka pr jednotlivcom, ktor boli presveden o sprvnosti tejto mylienky a dnes tto iniciatva prerstla v irok komunitu ud. Napriek tomu, e poet participantov hr v ivote organizcie alebo komunity dleit lohu, bolo idnetifikovanch alch 10 rovnako dleitch faktorov.

Energick ampini
Kad zmena v sebe obsahuje nespoetn mnostvo prekok: odpor voi zmene, motivcia, lenivos s len niektormi. Na prekonanie tchto prekok je potrebn ohromn energia, preto kad komunita potrebuje energickch ampinov, ktor sa ctia na prekonvanie tchto prekok

Sprvny mix ud
Ma ampinov je podstatn, ale energia a zaplenie nestaia. V Madisone mali astie, e kov udia tto iniciatvu vlastne rozbehli. Miestna samosprva, banky, ale aj experti na manament kvality boli od zaiatku naklonen tejto mylienke. Ak m komunita ud dosiahnu spech mala by nasledujcu truktru:

Moc alebo prstup k moci

Ktokovek, kto sa sna o uvedenie zmien do praxe zist, e nadenie najvych miest organizcie s kovm faktorom spechu. Na vaej strane musia st udia, ktor rozhoduj o rozpote, maj prstup k potrebnm uom alebo doku presvedi ostatnch.

Vzdelanie v potrebnch oblastiach

iadna zmena by sa nemala dosta do rk uom, ktor netuia o om to cel je. Znie to smiene, ale asto tomu tak je. Zkladom je presvedi ud, aby rozmali spsobom Mem pomc urobi zmenu. a nie spsobom Ja som t zmena.. V opanom prpade sa cel iniciatva zmen na vzjomn saenie kto upiekol kraj slivkov kol.

Trpezlivos

iadna zmena sa v skutonosti neodohrala cez noc. Niekedy to tak vyzer, ale a neskr udia zistia, e t zmena zvyajne trv roky. Pri riaden, resp. zvyovan kvality, pracujete s umi, ktor nedoku zmeni vetky svoje pracovn nvyky v priebehu minty.

Vieru v sprvnos rozhodnutia

Vina ud m tendenciu nasledova duchovnho vodcu. Urite si jednho zoete!

Potreba, padok alebo prleitos
Nikto ani len prstom nepohne ak je presveden, e vetko ide ako m a tento uteen stav aj zotrv. V Madisone bola hrozba veobecnho skracovania rozpotov, preto boli udia ochotn pracova na zefektvovan svojej prce. Zlepenie fungovania mestskho autoservisu slilo ako skvel prklad. V prpade, e m by spoluprca spen, musia udia identifikova:

- o funguje a o nefunguje vo vntri ich organizcie. Kde s mon krzy.

- Kde s rezervy alebo aspo pocit, e by to mohlo by lepie.

- Ak zdroje a zrunosti s k dispozci a ako sa ich d najlepie vyui.

Vzia
udia aktvny v organizcii bud ma pravdepodobne svoj nzor o budcom smerovan celej organizcie. Aj ke sa nemusia zhodn vo vetkch detailoch, uetr to mnostvo asu ak vedenie organizcie bude pracova na spolonom vnman sledovanho ciea. Ke u ni in, tak tto spolon vzia zabezpe plynul fungovanie na dlhej trati. udia bud ma zchytn body pri rozhodovan o ich prioritch pri prci v organizcii.

Stratgia zainteresovania ostatnch
Jeden zo zkladov pri riaden kvality je plnovanie. Nie je potrebn ma detailn pln na kad de, ale zkladn stratgie na mon problmy a situcie s nevyhnutn. Treba ma premyslen nasledujce otzky:
- O p rokov, ak druh spoluprce budete uprednostova pri vaich aktivitch? Kto s t udia, ktor doku realizova vau vziu?
- Kto m vznamn vplyv vo vaej komunite?
- Kto s ochotn dobrovonci, ktor pomu prekona poiaton problmy?
- Kto bude z vaej innosti najv osoh? Maj o vau aktivitu zujem? o vzbud ich zujem? Ak je najlep spsob zainteresova tto skupinu do vaich aktivt?

Nieo viditen a hmataten, o d vaim aktivitm iariv prklad

Realitou ivota je, e niektor udia neuveria niomu novmu ak im neukete vsledky. Najlepm spsobom ako presvedi tchto ud je vytvori demontratvny prklad.
V Madisone to bol prklad mestskho autoservisu, ktor zabezpeoval hlavne opravu mestskch vozidiel (policajnch a poiarnych ut, autobusov, smetiarskych ut a pod.). V roku 1984 mala diela vemi zl reputciu. Vaka silnej podpore odborov sa podarilo presvedi zamestnancov o potrebe zvenia kvality ich prce. Po polronom trningu na vetkch rovniach sa podarilo zni dobu oprv z 9 dn na 2,5 da.
Priniesol tento spech revolciu do samosprvnych orgnov? Rozhodne nie, ale poloil zklady celej iniciatvy. Po tomto spechu u nemohol nikto poveda, e riadenie kvality je hlpos a ned sa realizova. Druhm efektom bolo, e udia, ktor zskali potrebn reputciu u ostatnch, ktor sa o nieo podobn pokali.

Udalos

Jedna z najdleitejch vec, hne po financich, je udalos, ktor by priviedla ud k vm, aby si pozreli vsledky vaej prce. MAQIN zvolil formu celonrodnej konferencie, kde prezentoval svoje vsledky a viedol diskusiu o svojej innosti. Takto udalosti dvaj snahm a organizcim reputciu.

Veobecn povedomie

o ak ste urobili udalos, ale nikto nepriiel? Vytvorili ste skvel projekty pripravili oslujcu konferenciu, ale nikto o tom nevie? Veobecn povedomie je zkladom spechu a najdostupnej a najinnej nstroj je tla. lnky v novinch, okrem toho, e sa o vs udia dozvedia, dvaj vaim aktivitm punc dveryhodnosti.

Na neastie problm sa do novn rastie s tm ako vemi to potrebujete. Noviny sa snaia uverejova vek sprvy. Mal novinky nikoho nezaujmaj. V Madisone narazili na problm, ke im v novinch povedali, e ich aktivity nebud vekou novinkou, km vaka nim neprde do Madisonu vek investcia. Vina komunt sa vak sna pomc existujcim spolonostiam ako prilka nov.

Novinri maj tendenciu by skeptick voi samochvlnym lnkom a o to pozornejie povaj niekoho zvonku. To je dvod preo si muste vybudova dobr vzahy s mnohmi umi mimo komunity. Najlepie s umi, ktorch sa novinri bud pta na nzor.

Peniaze

Verblnu podporu vm poskytne kad a dobr radu vm d navye ako grtis. Peniaze vm vak nikto neposkytne ak:

- Vy nedodrujete princpy, o ktor sa snate. Najznmej prklad je iniciatva v Japonsku, aby si udia brali viac dovolenky, lebo Japonci priemerne erpali len 40% dovolenky. Cel iniciatva zanikla na tom, e samotn pracovnci tejto iniciatvy si vyerpali len nieo viac 25% ich dovolenky.

- Nie je jasn na o sa tieto peniaze vyuij a ak to m vplyv na fungovanie projektu.

Toto sa nemus nutne tka obrovskch sm. Pilotn projekt MAQINu stl 5000 USD.

Vsledok snahy

Ani teraz sa ned s istotou poveda i Madisonsk model je spen. Dve otzky sa vak u daj zodpoveda.

Bolo to hodn vynaloenej nmahy?

Pomohlo to miestnym obyvateom?

V obidvoch prpadoch sa d poveda no. Podarilo sa vytvori organizciu, ktorej vplyv a monosti stle rast. V mnohch oblastiach ivota Madisonnov sa podarilo dosiahnu vrazn zmeny. MAQIN je neustle otvoren kadmu, kto sa chce s nami podeli o nae sksenosti.