Od roku 1972 sa Austrlania aktvne zaujmaj o organizcie, ktor pomhaj riei otzky svisiace so zmenami okolitho sveta. Priamo vytvorili prstupy, ktor vyuvaj samosprvy alebo vlda. Stretnutia na hadanie komunt hrali v tomto procese jednu z najvznamnejch loh.

ivot nroda sa zaklad na loklnych komunitch ud. Komunity ud nemaj vytvra Nov Utpiu, ale dosiahnu zlepenia. Zva ide o drobn zlepenia od semaforu na kriovatke, aby sa tam udia nezabjali cez po znenie kadoronho prekvapenia cestrov, e aj tento rok sne, a po zastavenie spustenia jadrovej elektrrne.

Komunity sa nemusia nutne vytvra na zklade geografickej polohy, mu to by aj spolon ekonomick zujmy alebo hobby.

Zkladn princp komunt je vemi jednoduch. Zodpovednos za konanie le na uoch, ktor bud musie zna dsledky innosti tejto komunity.

Hlavnm rozdielom medzi komunitami a organizciami je v ich rozsiahlosti. Komunity vek i mal maj rznych lenov. K rozhodnutiu prichdzaj konsenzom, ale toleruj aj rznorod aktivity. Jedna skupina sa zaober nezamestnanosou mladistvch, druh zase ochranou iab na dianici a pri tom mu spolone existova v jednej komunite a by si vzjomne uiton. Takto model je v organizcii komernho alebo nekomernho charakteru ako predstaviten.

Najkritickejm bodom kadej komunity je zskanie participantov, ktor by boli ochotn by v komunite aktvni. Zkladom komunity s udia, ktor s v nej dobrovone a zadarmo. Preto sa mus kad komunita sstredi na potreby svojho okolia, truktru ud, ktorch chce oslovi. Participantov sa d hada rznymi spsobmi. Ak ste plne zfal, tak sa d pristpi k osobnmu oslovovaniu. Na zaiatok si treba ujasni kritri, ktor m participant spa. Potom oslovi pr ud, ktorch poznte a spaj potrebn kritri, aby vm poradili niekoko alch ud, ktor ich poda nich spaj. Tch okrem presvedenia, aby vm pomohli oslovte s rovnakou iadosou. Tmto spsobom sa rozbiehala vina prvch komunt v Austrlii a dodnes je to povaovan za jednu z najbenejch metd.Najinnej nstroj ako zska novch ud je s prkladom. Ak sa docieli akkovek spech, tak udia zan ! vaej mylienke viac veri a mono bud ochotn na nej aj participova.

Komunity spjaj rznych ud, ktor maj vea energie. Tto udia maj znen schopnos sa medzi sebou dohodn. Plnovanie je proces, ktor ak trv prli dlho, tak sa zaruene pohda kad s kadm.Neexistuje jednotn truktra ako plnova aktivity komunt. Najlepm spsobom je pusti sa do vec a zisti kam sa to vyvinie. Pri komunitch je to asi jedin spsob ako docieli spech. Sksenosti s komunitami m mlokto a preto je potrebn, aby sa veci pohli a udia sa uili spolone s vami.

Demokratick spolonos vedie ud k zodpovednosti. Problm nastva ak sa niekto relatvne mocnej pomli a vymysl hlpos, s ktorou vak dotyn osoba nebude musie i. Tento model situcie stl na zaiatku tvorby komunt v zpadnch ttoch. Neskr udia zistili, e je ovea jednoduchie, rchlejie a mono aj lacnejie postavi naprklad detsk ihrisko svojpomocne ako aka km niekoho hore napadne nieo spravi.

Demokracia si komunity vyaduje. Ich dlhodob absencia me spsobi pd celho systmu, lebo ni nie je zranitenejie ako nejednotn udia.