Len mlo spolonost si me dovoli ignorova medzinrodn rozmer trhov. Poas desaro si mnoh nadnrodn korporcie, hlavne zo Severnej Ameriky a Eurpy, zaloili svoje innosti na svojej celosvetovej psobnosti. Neskorie sa k nim pripojili aj japonsk spolonosti.

alie medzinrodn vplyvy zahruj zmeny v Eurpskej nii, ktor pomaly, ale isto vytvraj jeden celistv trh, o zintenzvuje konkurenciu. Na druh stranu E poskytuje vek monosti na spoluprcu (napr. Airbus, Panavia). Priemyseln vvoj zana by tak finanne nron, e len mlo spolonost si me dovoli financova. Preto vea spolonost vytvra konzorci, ktor s schopn udra tempo rozvoja.

Takto dohody nevytvraj iba monos rozdelenia si nkladov, ale aj vhodnejie monosti na vstup na nov trhy. Dokonca aj tak siln spolonos ako British Petrol, ktor je jednm z najvch producentov ropy na svete si neme dovoli financova cel svoj vvojov program. Preto sa sna o dohody s tak rznymi krajinami ako USA, Kolumbia, Vietnam, Papua Nov Guinea.

Inm podstatnm vvojom vo svete je Tichomorsk panva, kde relatvne nevyvinut krajiny ako Thajsko, Malajzia, Filipny zanaj dobieha malch, ale sksench rivalov z Honk Kongu a Singapru v poskytovan lacnch, ale kvalitnch vrobkov na Zpadn trhy. Spolone s Junou Kreou a Japonskom vytvra toto spoloenstvo najvnejiu konkurenciu E a NAFTA. Preto sa aj stvaj obbenou destinciou zpadnch investci.

Ako dsledok globalizcie je stle niia zretenos domcich trhov. Pre mnoh spolonosti je svet ich trhom. Tieto spolonosti musia myslie globlne napriek tomu, e v zujme spenosti uskutonenia ich stratgie musia kona loklne. al efekt spova v rozdielnosti nkladov v rznych krajinch. Vina krajn pacifickej panvy je schopn vyrba konkurencie schopn vrobky, lebo maj prstup k najnovm technolgim, ale maj niekoko nsobne lacnejiu pracovn silu. Vrobky tchto krajn nie s len lacnejie ako zpadn vrobky, ale mnohokrt aj kvalitnejie.

Kritickm faktorom pre rozvoj svetovho trhu je uahenie komunikcie. V poslednch rokoch sa tto prekka vrazne odstrnila pomocou komunikcie pomocou satelitov a internetu. Tieto technolgie pomohli aliemu rozvoju finannch a komoditnch trhov, ktor s schopn poskytova svoje sluby rchlejie a kvalitnejie ako kedykovek pred tm. Strategick manament na celosvetovom zklade si iada kvalitn komunikan systmy a zrunosti, ktor ich doku vyuva. Spolonosti u nemu investova do kadej novej technolgie, ktor sa stva dostupnou, ale musia neustle hada najvhodnejie rieenia. Multimedilne formy komunikcie s stle dostupnejie, preto je stle benejie vda riaditeov ako diskutuj so svojimi prvnikmi cez pomocou video linkov. Svet obchodu sa stva stle menm.

Vade na svete sa otvranie trhov deje na zklade bilaterlnych alebo multilaterlych zmlv. E je pecilne v tom, e sa sna aj o integrciu vntornej politiky a vonkajej politiky voi ostatnmu svetu.

Tto politika vak mnohokrt vedie k zavedeniu spolonej neefektivite naprklad v socilnej politike, ktor zniuje konkurencie schopnos eurpskych podnikov.

Na celom svete vznikol obrovsk zujem o fenomenlny spech japonskho hospodrstva. Mnoh postupy sa rchlo vili do tradinch eurpskych a americkch spsobov riadenia. V poslednom ase vak japonsk manament strca na sile, kvli otvraniu japonskch trhov, kde sa ukzalo, e japonsk firmy s na vlastnom poli ovea menej konkurencie schopn ako sa akalo. Vaka otvoreniu trhov a vraznmu starnutiu obyvatestva vznikol v Japonsku doteraz neznmy fenomn, nezamestnanos. Nezamestnanos a stle silnejca loha ien v hospodrstve natoko naruili tradin japonsk spsoby manamentu, e mnoh sa obvali rozkladu japonskej spolonosti. Tento katastrofick scenr tradicionalistov sa nenaplnil a Japonsko zana chyta druh dych a je ist, e nm ete priprav nejedno prekvapenie. Vvoj nasveduje, e o niekoko rokov bude Japonsko sli ako prklad spechu otvorenia trhov a ! ;prijatia vzvy novch konkurennch tlakov.

Japonsk investcie v zahrani maj skr charakter vekch obchodnch korporci ako malch zastpen. V princpe existuj tri spsoby ako konkurova nadnrodnm korporcim:

1) Exportova produkty a sluby z domcej zkladne, ako naprklad ktska whiskey alebo Talianske dizajnrske sluby. Tento spsob funguje ak loklne neexistuje iaden vhodnej substitt.

2) Franchising, ke prenajmate obchodnej znaky prijma na seba rizik z hadiska marketingu a podpory predaja a prenajmate sa star o globlny marketing, aby prenajman meno a sluby boli naalej zaujmav. Tmto spsobom sa d lacno investova a pri tom obs problmy s miestnou byrokraciou, lene nie vetky sluby sa daj poskytova spsobom McDonalds alebo Hertz Car Rentals. Vtedy sa predvaj licencie alebo

3) sa zaklad vroba priamo v zahrani. Toto rieenie je vtan hlavne domcimi vldami, ktor maj problm s nezamestnanosou a vznamne toto rieenie podporuj. Druhou vhodu je, e ste bliie k zkaznkovi s vyuitm miestnych zdrojov, o me spsobi cenov prstupnos produktov.

Hlavnm problmom je citlivos zahraninch investorov. Ako je ak zska ich dveru a prime ich investova v hosujcej krajine tak ahk je strati dveru. V prpade odchodu investora, ktor sa sotva niekedy vrti, lebo nklady na presun vroby s zva enormn, s najviac ohrozen subdodvatelia, ktor s na investorovi zvisl. Vhody z otvorenia trhu a prijmania zahraninch investorov je vak obrovsk. V dnenom svete u nie je problm vyrobi, ale preda. Preto je pre kad krajinu a podnik podstatn dosta sa k odbytiskm a to je mon prve vaka nadnrodnm korporcim, ktor postupne obsadzuj vinu trhov.