(poda Stephena R. Coveyho)
Stephen R. Covey opisuje vo svojej legendrnej knihe 7 nvykov pre spen a harmonick ivot postup od zvislosti cez nezvislos a po vzjomn zvislos. Prv tri nvyky predstavuj skromn vazstvo. Zaoberaj sa sebaovldanm a ved k osobnej integrite. Predstavuj schopnos dva suby sebe sammu a plni ich. By estnm voi sebe sammu.
Poda S. R. Coveyho m lovek tyri vroden schopnosti: sebauvedomenie, predstavivos, svedomie a nezvisl vu.
- Sebauvedomenie: Ako lovek tvorca sa rozhodujete, o budete robi a km sa stanete.
- Predstavivos: Vidte vetky vae monosti, mte schopnos predstavi si, kam sa chcete dosta (vizualizcia).
- Svedomie: Vntorn hlas, ktor vm ke, aby ste ili v slade s vaimi osobnmi princpmi a hodnotami.
- Nezvisl va: Mte schopnos voby, rozhodovania a konania v slade s tmito rozhodnutiami. Nezvisl va predstavuje schopnos proaktvne uskutoova program, ktor ste si stanovili, bez toho, aby ste boli niekm alebo niem manipulovan. Sila vle spova v kadodennom vyuvan tejto schopnosti v rozhodovan.
Prv a druh nvyk hovor o sebauvedomen, predstavivosti a svedom. Tret nvyk sa zaober princpmi osobnho riadenia, tzv. tvrtou generciou asovho manamentu.
Na vod S. R. Covey vyzva odpoveda na dve otzky:
- Otzka . 1: Ktor vec (ktor nerobte) by spsobila vznamn pozitvnu zmenu v osobnom ivote, keby ste ju robili pravidelne?
- Otzka . 2: Ktor vec by spsobila podobn zmenu vo vaom pracovnom ivote?
Vedenie a riadenie
Vedenie uruje, ktor veci s dleit. Riadenie ich kladie na prv miesto v kadodennom ivote. Dobr osobn riadenie je zaloen na prsnej disciplne (je funkciou nezvislej vle).
Poda vskumov E. M. Graya, ktor vo svojej knihe uvdza S. R. Covey, je spolonm menovateom spench ud uprednostovanie dleitch vec. alej kontatuje, e medzi nimi mu by aj lohy, ktor nepatria medzi obben. spen udia sa vak podriauj sile osobnho zmeru (misii a vzii).
tvrt genercia manamentu asu
Vvoj troch generci asovho manamentu mono zhrn do pravidla: Organizuj a konaj poda priort." Tretia genercia predstavuje systm plnovania, na ktorho zklade sa na zaznamenanie loh poda poradia dleitosti vyuvaj kalendre a dire. Ciele mono rozdeli na krtkodob (napr. denn a tdenn plnovanie), strednodob (mesan plnovanie) a dlhodob (ron plnovanie). Pozornos sa sstreuje na vkonnos. asto sa me sta, e udriavanie priateskch vzahov, uvanie bench kadodennch radost a podobne musia ustpi pred lohami pracovnho ivota. Prve toto je jeden z dvodov, preo udia odmietaj plnova svoj as. Prenasleduje ich pocit prlinho obmedzenia a preaenosti.
tvrt genercia manamentu asu predstavuje prechod od plnovania asu k riadeniu seba samho. Draz sa prena zo sstredenia sa na veci a as na zlepenie vzahov a dosahovanie vsledkov. Zameriava sa na okruh psobnosti (veci, ktor priamo spadaj do vaej psobnosti a ktor mete nejakm spsobom ovplyvni) a udriavanie rovnovhy medzi produkciou (P teda tm, o vytvrate, vsledkom vaej prce) a produknmi schopnosami (PS teda schopnosami a inmi danosami, ktor umouj produkova vsledky).
Kvadrant II.
Zkladn mylienku tvrtej genercie manamentu asu mono vyjadri maticou plnovania asu. Matica plnovania asu sa rozdeuje na tyri kvadranty. Kad innos je svojou povahou typick pre jeden kvadrant, d sa k nemu jednoznane priradi. V nasledujcej asti priblime vznam jednotlivch kvadrantov.
|
Naliehav |
Nenaliehav |
|
Dleit |
I. |
II. |
|
|
innosti: |
innosti: |
|
|
Krzy |
Rozvjanie vzahov |
|
|
Neodkladn problmy |
Poznvanie novch prleitost |
|
|
Termnovan lohy |
Plnovanie, odpoinok |
|
Nedleit |
III. |
IV. |
|
|
innosti: |
innosti:
Trivilne ben zleitosti |
|
|
Preruenia, niektor nvtevy |
Niektor pota |
|
|
Niektor pota a hlsenia |
Niektor telefonick rozhovory |
|
|
Niektor porady |
Plytvanie asom na zbyton zleitosti |
|
|
Bliace sa neodkladn zleitosti |
Prjemn innosti |
|
|
Obben innosti |
|
innos je definovan dvoma faktormi: naliehavosou a dleitosou.
- Naliehav vec si vyaduje okamit pozornos. asto je viditen, vyvolva ntlak, vyaduje si skutok. Je obben, priamo sa ponka, je ahk a udia ju obvykle radi robia (vsledky naliehavch innost sa prejavia skr, obvykle s vmi hmataten). Naliehav vec vinou nie je dleit.
- Dleitos m vzah k vsledku. Prispieva k poslaniu, hodnotm a najvznamnejm cieom.
Naliehav innos si vyaduje reakciu, dleit innos akciu iniciatvu, proaktivitu.
Pozrime sa bliie na prv tri kvadranty. tvrt kvadrant na tomto mieste rozobera nebudeme, pretoe ide o nepotrebn innosti, ktor z hadiska produkovania vsledkov nemaj vznam.
Kvadrant I. je naliehav a dleit. Obsahuje dleit lohy, ktor si vyaduj okamit pozornos. S charakteristick pre krzu a problmy. udia, ktor s naplno pohlten prvm kvadrantom, stle myslia na problmy, s riaden termnovanmi lohami. Nasledujci obrzok ukazuje, ak vsledky mete oakva, ke trvite vinu asu v prvom kvadrante dleitmi, naliehavmi innosami.
|
I. Vsledky: |
II. |
|
Stres |
|
|
Vyerpanie |
IV. |
|
Krzov manament |
|
|
Neustle nhlenie |
|
|
III. |
Zkladom efektvneho osobnho riadenia je sstredenie sa na dleit veci nenaliehavho charakteru, to znamen na kvadrant II. Zaha aktivity ako budovanie vzahov, psanie osobnho poslania (o osobnej misii viac v druhom nvyku), dlhodob plnovanie, cvienie, preventvna drba, prprava. Tieto aktivity sa veobecne chpu ako dleit. asto vak na ne chba potrebn as, pretoe nie s naliehav.
innosti v druhom kvadrante zvyuj osobn produkn schopnosti. Druh diagram vm pribli vsledky, ktor mete oakva, ak trvite vinu vho asu dleitmi, avak nenaliehavmi aktivitami v kvadrante II.
|
I. |
II. |
|
|
|
|
|
Vsledky: |
|
|
Predstava a perspektva |
|
|
Vyrovnanos |
|
|
Disciplna, poriadok |
|
|
Sebakontrola |
|
|
Mlo krz |
Kvadrant III. je naliehav a nedleit. Zleitosti, ktor sa v om nachdzaj, udia na prv pohad asto vnmaj ako dleit. V skutonosti je vak ich naliehavos zaloen na prioritch a oakvaniach inch ud. Ak v treom kvadrante trvite a prli vea asu, me sa sta, e sa spech dostav podstatne neskr, ako by sa mohol.
Vrme sa k otzkam, ktor ste si poloili na zaiatku. Odpovede pravdepodobne zahaj dlhodob innosti, ktor patria do druhho kvadrantu. Skutonos, e nie s naliehav, zapriuje, e im nevenujete dostatok asu.
Odkia zobra as na innosti kvadrantu II.?
Nemete ignorova povinnosti srneho a dleitho charakteru (kvadrant I.). as potrebn na dleit, avak nenaliehav lohy (kvadrant II.) mete na zaiatku zska obmedzenm nedleitch innost (kvadranty III. a IV.). innosti tvrtho kvadrantu by ste mali plne vynecha. Cieom sebariadenia poda tvrtej genercie manamentu asu je postupn presvanie krzovch innost z kvadrantu I. smerom k preventvnemu rieeniu, to znamen do kvadrantu II.
Presun do kvadrantu II.
Manari tretej genercie si vyjasuj svoje hodnoty a stanovuj ciele. U sm pojem denn plnovanie sstreuje pozornos na naliehav veci znamen teraz. Takto plnovanie prirauje priority dennm problmom a krzam kvadrantu I. a III. Neposkytuje vyven monosti na riadenie jednotlivch rol a jeho efektvnos neprispieva k rozvoju vzahov, skr k naptiu. Vsledkom me by zahodenie plnu spojen s tekom do kvadrantu IV.
Plnovac nstroj kvadrantu II.
Cieom riadenia v kvadrante II. je efektivita z hadiska sprvnych princpov, znalosti osobnho poslania, sstredenia pozornosti na dleit veci a na naliehav innosti a udriavanie rovnovhy medzi zvyovanm produkcie a produknch schopnost (filozofia tchto pojmov je podrobnejie opsan v prvom a druhom nvyku).
Plnovac kalendr pre kvadrant II. mus poda S. R. Coveyho spa tieto kritri: sdrnos, rovnovha, sstredenie pozornosti na kvadrant II., udsk dimenzia, prunos a prenosnos.
- Sdrnos: Slad a jednota medzi predstavou a poslanm, rolami a ciemi, prioritami a plnmi, elaniami a disciplnou.
- Rovnovha: Plnovac nstroj vm m pomc udra rovnovhu v ivote, identifikova rzne ivotn roly a pripomen, aby ste nezabdali na dleit oblasti (napr. zdravie, rodina, odborn prprava, osobnostn rozvoj a in).
- Sstredenie pozornosti na kvadrant II: Organizovanie ivota v tdennch cykloch je vhodnejie, pretoe vm poskytuje lep prehad o vyvenosti naplnovanch aktivt, naprklad medzi prcou, skromnm ivotom a oddychom. Taktie si mete ahie vimn, i ste do vho harmonogramu zaradili innosti tkajce sa vetkch dleitch rol, ktor v ivote zastvate. Cieom nie je stanovi poradie priort poda toho, o mte v pracovnom plne, ale zaradi do pracovnho plnu innosti s vysokou prioritou.
- udsk dimenzia: udia s dleitej ako veci, to znamen, e s dleitej aj ako pln. Pokia ide o ud, nemono hovori o hospodrnosti ako u vec. Vo vzahu k uom sa hovor o efektvnosti. Tu neplat, e m viac asu ste uetrili, tm lepie, posudzuje sa skr vsledok rokovania.
- Prunos: Plnovac nstroj je vam sluobnkom, nie pnom.
- Prenosnos: Prrun dir a plnova umouje nahliadnu a urobi zmeny poas celho pracovnho da.
Organizovanie z hadiska kvadrantu II. zaha tyri hlavn innosti: identifikcia rol, vber cieov, plnovanie a denn adaptcia.
- Identifikcia rol: Prvou lohou je spsanie vetkch hlavnch ivotnch rol. Roly sa mu tka oblast ako rodina a zamestnanie alebo oblast, do ktorch by ste chceli pravidelne investova as a energiu (psobenie v spoloenskch organizcich a pod.).
- Vber cieov: Stanovenie dvoch a troch dleitch vsledkov, ktor by ste sa mali usilova dosiahnu v kadej role poas nasledujcich siedmich dn. Oakvan vsledky predstavuj ciele na najbli tde a zapu sa veda rol.
- Plnovanie: Pozrime sa na vae ciele a na to, koko asu budete na ich dosiahnutie potrebova. Nemali by ste zabudn naplnova aj aktivity, ktor s uren na obnovu vaich sl. Predstavuj siedmy nvyk (S. R. Covey ich nazva nabrsenie ply").
- Denn adaptcia: Denn pravy, spresovanie priort jednotlivch innost, reagovanie na neoakvan udalosti.
Ak sa snate o urenie poradia dleitosti loh ete skr, ako poznte ich vzah k vmu osobnmu poslaniu a to, ako zapadaj do rovnovhy vho ivota, postupujete poda S. R. Coveyho neefektvne. Kontext tdennho plnovania tomu predchdza. Priority si stanovujete v slade s osobnou misiou, vytvrate rovnovhu pre vetky roly a plnujete aj oddychov aktivity. Zskate prehad o nasledujcom obdob, nie len o zajtrajom dni.
Aj pri dslednom plnovan tdennho programu nastan situcie, ktor vs bud nti podriadi v pln vym hodnotm. Ako osoba sstreden na hodnoty, ktor ste si sami stanovili, mete s vntornm pocitom uzmierenia tento pln zmeni.
P prednost tvrtej genercie asovho manamentu v porovnan s jej predchodcami: sstredenie na princpy, usmerovanie svedomm, definovanie jedinenho poslania, vyven ivot a poskytnutie irch svislost (tdenn kontext).
- Sstredenie na princpy: Kvadrant II. vytvra stredn paradigmu, na zklade ktorej mete v as posdi z hadiska toho, o je skutone dleit a efektvne.
- Usmerovanie svedomm: Svoj as organizujete v slade s vaimi najhlbmi hodnotami. Sasne mte vonos s pokojnm svedomm podriadi vae plny vym hodnotm a neoakvanm zleitostiam.
- Definovanie jedinenho poslania vrtane hodnt a dlhodobch cieov: Dva smer a zmysel tomu, ako trvite kad de.
- Pomha i vyvenm ivotom, pretoe identifikuje vae ivotn roly. Stanovuje ciele a plnuje innosti v kadej role v rmci kadho tda.
- Poskytuje irie svislosti vaka tdennmu plnovaniu.
Praktickm vsledkom piatich prednost je sstredenie pozornosti na vzahy a vsledky, as sa nachdza a na druhom mieste.
V vode ste mali monos preta si Steinbeckov citt o zskavan asu. Skste sa zamyslie nad vyuvanm asu, ktor mte k dispozcii. Pouvate ho na dleit veci? Stephen R. Covey ponka cestu, ktor do centra pozornosti stavia dleit, preventvne lohy. Komu sa podar postupne eliminova krzy a srne veci, me zska as na lohy, ktor skutone chce robi, a na ciele dlhodobho charakteru.
Zdroj: Stephen R. Covey: 7 nvykov pre spen a harmonick ivot, Open Windows 1993.
Prbuzn lnky:
Cesta k efektvnemu manamentu asu
Praktick tipy na lepie vyuvanie asu
asov typy poda Lothara J. Seiwerta