Krzov manament asto vyaduje zmeny v kapitlovej truktre spolonosti alebo stupky veriteov v splcan verov alebo zmeny podmienok piiek. Tieto zmeny nie s u veriteov vtan a obyajne s dosiahnut len vo vemi kritickch situcich. V hlavch vetkch, ktorm zle na zdrav spolonosti je otzka Ak s alternatvy?, v tchto situcich je iba jedna alternatva, bankrot.

Dvody nespechu spolonost

Existuje mnostvo dvodov preo spolonosti skrachuj a ich pochopenie me pomc pri hadan krokov na zchranu spolonosti. tdia Dun a Bradstreet z roku 1993 uvdza ako hlavn dvod krachu neprimeran nrast operatvnych nkladov. Vsledky prin krachu s uveden niie.

Nedbalos 3,9%

Podvod, sprenevera 3,8%

Katastrofa 6,3%

Nedostaton zisk 11,6%

Odvetvie a konkurencia 22,3%

Neprimeran predaj 2,2%

Neprimeran operatvne nklady 40,5%

Prlin zadenie 3,6%

Nedostatok kapitlu 3,2%

Nesplatenie faktr 0,8%

Vetky ostatn 1,8%

tdia Buccino a spol. spolu s Americkm Intittom pre Bankroty uskutonen v roku 1995 identifikuje ako hlavn priny krachu (z 86%) neefektvny manament, pod kapitalizcia a nenosn zadenie. Vetky tieto faktory s internho charakteru. Vonkajie vplyvy ako zmeny v hospodrstve, legislatvne zmeny s prinou v 14% krachov.

Donald Bibeault robil in tdiu, ktor poskytuje hlb pohad do problematiky bankrotov. Zistil, e aleko vyie mnostvo firiem v problmoch malo centralizovan manament. Problm je v tom, e centralizovan manament je prli aleko od zdrojov problmov, o sauje ich zvldanie. Zistenie, e 40% krachujcich spolonost s centralizovanm manamentom sa zachrnilo decentralizovanou lniovou truktrou zaloenou na produkte posilnilo tento nzor o lohe manamentu v prpade bankrotu.

Poda Bibeaulta 37% spolonost sa dostva do problmov kvli slabmu riadiacemu systmu rozpotu. Nezvldnutie nkladov je prinou krachu u 25% spolonost a u 15% spolonost je prinou podcenenie zodpovednosti. Zver tchto zisten je, e vea manarov rob rozhodnutia s neadekvtnymi a nekompletnmi informciami.

Spsob zmeny vedenia spolonosti je obyajne komplikovan proces, ktor ovplyvuje vetky zastnen strany ako majiteov, zamestnancov, veriteov, zkaznkov alebododvateov. Z tohto dvodu je priemern as ozdravovania spolonosti v USA trv 2 roky. Ke u raz spolonos zaiada o ochranu pred veritemi, tak je proces jasne definovan.

Kroky pri bankrote v USA

1. Spolonos poiada o ochranu pred veritemi
2. Akkovek akcie veriteov s automaticky zastaven a je spusten mnostvo administratvnych krokov na zabezpeenie vedenia organizcie poas konkurzu.
3. Sd spolu kurtormi veriteov ur sprvcu konkurznej podstaty.
4. Stretnutie vetkch zastnench strn ako veritelia, majitelia, sasn manament a zkaznci o princh problmov a monch rieeniach.
5. Vetky zmluvy a dohody spolonosti s preskman a v prpade potreby sa od nich odstpi.
6. Akkovek zleiotosti mimo rmec benej innosti, ako predvanie majetku spolonosti, s konzultovan s veritemi za asistencie sdu.
7. Dlnk m ist as exkluzvne prvo ponknu pln na reorganizciu v zujme vyriei vzniknut siutciu.
8. Pln je pretudovan sprvcom, ktor posdi, i pln spa potrebn atribty zkona o bankrote.
9. Strany, ktor maj na to prvo, shcauj pln.
10. Ak je pln schvlen, tak spolonos alebo je nstupca vystupuj z konkurzu ako ivotaschopn subjekt.
11. Ak je pln zamietnut, tak m dlnk prvo vytvori alternatvny pln. Sd me toto prvo zrui a ponknu veriteom monos vytvorenia konkurennho plnu reorganizcie.
12. Ak sa neschvli iaden pln, tak spolonos vstupuje do likvidcie.
13. V prpade schvlenia plnu prestan plati pvodn majetkov podiely a zan sa uplatova nov vzhadom na schvlen pln reorganizcie.

V zujme participovania na tomto procese musia by mnoh zujmy prezentovan v rznych vboroch. Je nepravdepodobn, e by sa vbor zabezpench veriteov staral o zujmy nezabepeench veriteov alebo e by sa prvnici daovho radu zaujmali o akcionrov. Bez pecifickch vborov alebo kurtorov je len na dlnkovi ako doke stri zujmy akcionrov a neprihlsench dlnkov.

V prpade spolonost, kde s vlastnctvo a manament toton sa bude manament spolonosti v padku stara aj o zujmy vlastnka. To vak neplat ak je spolonos ktovan na burze.

V prvom rade sasn manament je zva zodpovedn za stav spolonosti, take v prpade konkurzu sa u pravdepodobne nete tak silnej podpore akcionrov. Ak m spolonos prei v doterajej forme s doterjmi podielmi vlastnctva je zmena manamentu zva sprvne rozhodnutie.

Jedna z monost znenia dlhu je navenie zkladnho imania akcionrmi, o umouje menej schopnmu manamentu pokraova v innosti alebo schopnejiemu manamentu splni lohu zchrany firmy ovea ahie.

Veritelia maj zriedka priamo zujem na riaden firmy. Jedin o ich zujma je zabrnenie tomu, aby prili o peniaze, ktor maj v spoloonosti. Zmenu manamentu preto vnmaj skr ako ruiv element, ktormu sa snaia zabrni rznymi stupkami, len aby zachovali kontinuitu riadenia spolonosti, km nie je schvlen pln reorganizcie.

Proces bankrotu alebo konkurzu existuje hlavne preto, lebo zastnen strany nie s bez neho vyriei problmy. Tento proces zabezpeuje, aby jednotliv strany zaali bra ohad aj na druhch, aspo na zkonom chrnench a najsilnejch veriteov.