| www.hrweb.sk |
Newsletter 40/2002 |
Vydanie: 40/2002 Navtvte www.ajg.sk informan portl venovan udskm zdrojom a poradenstvu v manamente. Oboznmte sa so slubami prvej internetovej personlnej agentry na slovenskom trhu na adrese www.HumanAsk.com. Vyuite bezplatn sluby karirovho portlu AskForJob.sk pre registrciu Vho e-CV v integrovanej databze kandidtov poradenskej skupiny AJG. Navtvte nov portl EUjobs.sk venovan zujemcom o kariru v eurpskych intitcich a oblasti eurpskej integrcie. 1/ Editoril Nosn tma aktulneho vydania: Krzov manament Na strnkach magaznu HRweb.sk njdete tento tde dva nov lnky:
V budcnosti na tomto mieste vytvorme priestor pre vae nzory. Chceme tak prispie k efektvnej vmene vedomost naich itateov, odbornkov a zujemcov o oblas karirovho rozvoja, udskch zdrojov a manamentu. Nov lnok: Profesionlny krzov manament: je vysoko systematick prstup manamentu. Vetky stratgie a procesy s v PKM starostlivo popsan a definovan. Navye s implementovan vzhadom na sasn situciu. Cel as je potrebn robi rozhodnutia pomocou rozhodovacch stromov a diagramov. PKM je prstup, v ktorom krok za krokom eliminujete tipovacie rozhodnutia, ktor s vinou typick pre sprvanie sa v krzach. Vsledne maj udia lepiu predstavu o tom o sa rob, o sa m robi a ako alej, a to aj v tch najzloitejch prpadoch
PKM je flexibiln systm, ktor sa ,ako ktorkovek in manament, d poui v mnohch organizcich. V sasnosti je PKM pouvan pri vzdelvan nadpriemerne nadanch det, pri starostlivosti o pecilnych pacientov, ale d sa poui aj v menej pecifickch podmienkach a s koly, ktor vyuvaj PKM aj pri benom vyuovan. PKM me zvlášť upraven pre deti a pre rodiov, aby sa dosiahlo lepieho efektu. PKM vak nie je univerzlne pouiten. Ned sa naprklad poui v npravnovchovnch zariadeniach, kde sa pracuje s agresvnymi jedincami.
Vetky postupy obsiahnut v PKM s stvoren na zskanie repektu voi udskej jedinenosti a prvu na vber. V PKM je neprpustn, aby konanie ohrozovalo alebo degradovalo inch ud. Navye, tento prstup sa sstreuje skr na prevenciu ako na intervenciu a sna sa uplatni o najetrnej spsob retrikci pri krze (najetrnej voi uom). Tento model predstavuje monos zasahovania do prce jednotlivcov len v tej miere, ktor je bezpodmienene nutn. Akonhle sa prejav, e lovek pochopil, o s oakvania, tak mu treba da dostatok vonosti, aby sm seba vnmal v celom procese ako tvoriv a dleit lnok, o je zkladnm kameom pre to, aby nm aj bol. Aj poas intervencie kvli krze, do prce ud, mus by neustle uom poskytovan monos robi rozhodnutia a vybra vhodnejie rieenia na niektor situcie.
Vetky techniky a postupy PKM s vytvran tak, aby sa minimalizovala boles, ktor niekedy spsobuje padok vntornej kultry. Tento postup silne kontrastuje s ostatnmi metdami krzovho manamentu, ktor s zaloen na jednanie z pozcie sily v domnen, e je to jedin cesta ako zvldnu krzu.
PKM si vak vyaduje nepretrit zskavanie informci pomocou sptnej vzby, aby sa zistila adekvtnos pouitch nstrojov. Rovnako sa vak mus poskytova rovnak sptn vzba uom, aby mali monos pochopi vae kroky a rozhodnutia a upravi svoje rozhodnutie do tej miery, aby vs podporili. Takto otvorenie komunikcie me postupne odhali aj in problmy vo vntri organizcie, ktor by boli in nezistiten, aj napriek tomu, e mu by vemi zvan.
Citlivejm prstupom pri rieen krz dosiahnete vyiu pracovn morlku a ochotu ud podstpi potrebn zmeny. T vyplva z faktu, e udia sa pri takomto spsobe riadenia stle viac stotouj so spolonosou a prestvaj by k jej problmom ahostajn.
Tento prstup je pomerne jednoduch poui pri mench krzach, ktor sa vas odhalia a zan sa riei. Pri vch krzach je tento prstup uplatovan zriedka, nie preto, e by nefungoval, ale ako si predstavi manara, ktor je zodpovedn za firmu v problmoch, e by mal extrmne vyvinut socilne ctenie. Rovnako pri kadodennej snahe odvrti hroziacu katastrofu mu neostva vea energie na pozorovanie duevnho stavu zamestnancov. Napriek tomu, by bolo vhodn ak by, hlavne poas krzy, viac otvoril komunikciu vo firme a podporil by iniciatvu ud. Vinu ud treba k ich vlastnej iniciatve trochu podstri, ale kadmu by sa v takomto kolektve urite lepie pracovalo. . Zaujal vs lnok? Nov lnok: Multiplikan efekt: Rastci poet organizci vytvoril zklady pre vzjomn vytvranie operanho a komunikanho chaosu ohadne obchodnch krz. Vznamn as krzovch plnov vysvetuje a rad ako na krzu reagova, vysporiada sa s ou a v neposlednom rade ako ju komunikova mdim. Napriek rznym prpravm, niektor krzy zskaj viu pozornos mdi ako ostatn.
Intitt krzovho manamentu vedie databzu, ktor je zaloen na vydanch novinkch v tlai o krzach obchodnch spolonost od roku 1990. Km cel databza je zloen iba zo zznamov z mdi, jednotliv zznamy slia na identifikciu pecifickch krz. Porovnanie priebehu niektorch krz ukzalo, e mdia sa mu sta multiplikatvnym faktorom krz.
Momentlne pouva Intitt iba tlaov sprvy. Samozrejme, e sa pracuje aj na monosti sledova aj ostatn mdi, ale vzhadom na nronos tejto lohy, nebola ete zrealizovan. Takto rozrenie by poskytlo aleko lep obraz o lohe mdi v krzach.
Intitt rozdelil svoju databzu do 14 kategri
Kad z tchto kategri predstavuje klu podobnch udalost, ktor s zaloen na jazyku pouvanom mdiami na opsanie krz v organizcich. Naprklad termny nhoda, vbuch, zemetrasenie, torndo, povode, vykoajenie, hurikn, poiar, potopenie s spojovan do jednho termnu obchodnch katastrf.
Databza pouva jazyk novinovch titulov a obsahu lnkov na zskanie predstavy o stupni prekvapenia z tejto krzy. Naprklad, niektor krzy sa stali bez varovania ako bombov tok v Oklahoma City, havria tankera Exxon Valdez alebo iastone aj toky z 11. septembra 2001. In krzy prichdzaj postupne a s oakvan ako krza vntornho obchodovania v AT&T.
Prina krzy sa d vinou zisti. Intitt rozliuje tri priny krz. Manament, zamestnanci a in (teroristick tok, prrodn kazy ako hurikn a pod.)
Eliminovanm dvojitch zznamov v databze sa podarilo zisti priblin poet krz, o ktorch mdi informovali.
Podarilo sa zisti, e mdi vemi radi informuj o sprenevere prostriedkov zamestnancami (a 21.6% lnkov o krzach organizci) , ktor vak nie s tak astou prinou krachu firiem ako zvan chyby manamentu alebo tunelovanie (ktor si v USA zskalo len 2.6% pozornosti mdi).
Prin pre takto sprvanie sa mdi je viac. V prvom rade je to slab komunikcia samotnej firmy s mdiami. Je znme, e ak sa u raz mdi zan zaujma o akkovek spolonos, resp. jej krzu, tak o tom napu (asto aj keby tam nebola). Na tto skutonos treba by pripraven a asto ochota poskytova informcie zabrni medializcii viac ako ich utajovanie (nie vdy to plat). Novinri sa v prvom rade sstreuj na konkrtnu osobu, potrebuj vinnka, obe, svedkov, komplicov a vetko o k tomu patr. V zujme tejto innosti mdi asto myselne vynechvaj kontext (politick, legislatvny alebo hospodrsky dvod danho konania).
Mdi vinou informuj o katastrofch cez prbeh o jednom loveku, ktor sa zachrnil. Je aj psychologicky dokzan, e udia s mimoriadne odoln voi stresu. Ke sa pozriete na situciu po ivelnej katastrofe, tak nevidte ud ako si fkaj rany, ale kmitaj z jednej strany na druh a snaia sa da o najviac vec, ke u nie do pvodnho, tak do pouitenho stavu. Tento faktor zva kontrastuje s vybranou osobou cez ktor informuj mdi o katastrofch.
Zaujal vs lnok?
(2) Stres pomha karire (3) Vzdelvanie zamestnancov (4) Slovensk odbornci s na trhu prce tichou hrozbou (5) The Secret Life of the CEO: Do they even know right from wrong? (6) The Secret Life of the CEO: Is the economy just built to flip? (7) Versprechen Sie sich lieber selbst nichts, was Sie nicht halten knnen
3/ Impressum |
| Copyright 2001 HRweb.sk |