je vysoko systematick prstup manamentu. Vetky stratgie a procesy s v PKM starostlivo popsan a definovan. Navye s implementovan vzhadom na sasn situciu. Cel as je potrebn robi rozhodnutia pomocou rozhodovacch stromov a diagramov. PKM je prstup, v ktorom krok za krokom eliminujete tipovacie rozhodnutia, ktor s vinou typick pre sprvanie sa v krzach. Vsledne maj udia lepiu predstavu o tom o sa rob, o sa m robi a ako alej, a to aj v tch najzloitejch prpadoch
PKM je flexibiln systm, ktor sa ,ako ktorkovek in manament, d poui v mnohch organizcich. V sasnosti je PKM pouvan pri vzdelvan nadpriemerne nadanch det, pri starostlivosti o pecilnych pacientov, ale d sa poui aj v menej pecifickch podmienkach a s koly, ktor vyuvaj PKM aj pri benom vyuovan. PKM me zvlášť upraven pre deti a pre rodiov, aby sa dosiahlo lepieho efektu. PKM vak nie je univerzlne pouiten. Ned sa naprklad poui v npravnovchovnch zariadeniach, kde sa pracuje s agresvnymi jedincami.
Vetky postupy obsiahnut v PKM s stvoren na zskanie repektu voi udskej jedinenosti a prvu na vber. V PKM je neprpustn, aby konanie ohrozovalo alebo degradovalo inch ud. Navye, tento prstup sa sstreuje skr na prevenciu ako na intervenciu a sna sa uplatni o najetrnej spsob retrikci pri krze (najetrnej voi uom). Tento model predstavuje monos zasahovania do prce jednotlivcov len v tej miere, ktor je bezpodmienene nutn. Akonhle sa prejav, e lovek pochopil, o s oakvania, tak mu treba da dostatok vonosti, aby sm seba vnmal v celom procese ako tvoriv a dleit lnok, o je zkladnm kameom pre to, aby nm aj bol. Aj poas intervencie kvli krze, do prce ud, mus by neustle uom poskytovan monos robi rozhodnutia a vybra vhodnejie rieenia na niektor situcie.
Vetky techniky a postupy PKM s vytvran tak, aby sa minimalizovala boles, ktor niekedy spsobuje padok vntornej kultry. Tento postup silne kontrastuje s ostatnmi metdami krzovho manamentu, ktor s zaloen na jednanie z pozcie sily v domnen, e je to jedin cesta ako zvldnu krzu.
PKM si vak vyaduje nepretrit zskavanie informci pomocou sptnej vzby, aby sa zistila adekvtnos pouitch nstrojov. Rovnako sa vak mus poskytova rovnak sptn vzba uom, aby mali monos pochopi vae kroky a rozhodnutia a upravi svoje rozhodnutie do tej miery, aby vs podporili. Takto otvorenie komunikcie me postupne odhali aj in problmy vo vntri organizcie, ktor by boli in nezistiten, aj napriek tomu, e mu by vemi zvan.
Citlivejm prstupom pri rieen krz dosiahnete vyiu pracovn morlku a ochotu ud podstpi potrebn zmeny. T vyplva z faktu, e udia sa pri takomto spsobe riadenia stle viac stotouj so spolonosou a prestvaj by k jej problmom ahostajn.
Tento prstup je pomerne jednoduch poui pri mench krzach, ktor sa vas odhalia a zan sa riei. Pri vch krzach je tento prstup uplatovan zriedka, nie preto, e by nefungoval, ale ako si predstavi manara, ktor je zodpovedn za firmu v problmoch, e by mal extrmne vyvinut socilne ctenie. Rovnako pri kadodennej snahe odvrti hroziacu katastrofu mu neostva vea energie na pozorovanie duevnho stavu zamestnancov. Napriek tomu, by bolo vhodn ak by, hlavne poas krzy, viac otvoril komunikciu vo firme a podporil by iniciatvu ud. Vinu ud treba k ich vlastnej iniciatve trochu podstri, ale kadmu by sa v takomto kolektve urite lepie pracovalo.
