Multiplikan efekt

Rastci poet organizci vytvoril zklady pre vzjomn vytvranie operanho a komunikanho chaosu ohadne obchodnch krz. Vznamn as krzovch plnov vysvetuje a rad ako na krzu reagova, vysporiada sa s ou a v neposlednom rade ako ju komunikova mdim. Napriek rznym prpravm, niektor krzy zskaj viu pozornos mdi ako ostatn.

Intitt krzovho manamentu vedie databzu, ktor je zaloen na vydanch novinkch v tlai o krzach obchodnch spolonost od roku 1990. Km cel databza je zloen iba zo zznamov z mdi, jednotliv zznamy slia na identifikciu pecifickch krz. Porovnanie priebehu niektorch krz ukzalo, e mdia sa mu sta multiplikatvnym faktorom krz.

Momentlne pouva Intitt iba tlaov sprvy. Samozrejme, e sa pracuje aj na monosti sledova aj ostatn mdi, ale vzhadom na nronos tejto lohy, nebola ete zrealizovan. Takto rozrenie by poskytlo aleko lep obraz o lohe mdi v krzach.

Intitt rozdelil svoju databzu do 14 kategri

1. Obchodn katastrofa
2. Pokodenie ivotnho prostredia
3. Zkazncke konanie
4. Diskrimincia
5. Finann kody
6. Otzky pracovnej sily
7. Sexulne obaovanie
8. Trestn iny radnkov
9. Nhodn javy
10. Sdne spory
11. Chyby vo vrobe
12. Chyby manamentu
13. Agresvna akvizcia
14. Prepustenie vedenia

Kad z tchto kategri predstavuje klu podobnch udalost, ktor s zaloen na jazyku pouvanom mdiami na opsanie krz v organizcich. Naprklad termny nhoda, vbuch, zemetrasenie, torndo, povode, vykoajenie, hurikn, poiar, potopenie s spojovan do jednho termnu obchodnch katastrf.

Databza pouva jazyk novinovch titulov a obsahu lnkov na zskanie predstavy o stupni prekvapenia z tejto krzy. Naprklad, niektor krzy sa stali bez varovania ako bombov tok v Oklahoma City, havria tankera Exxon Valdez alebo iastone aj toky z 11. septembra 2001. In krzy prichdzaj postupne a s oakvan ako krza vntornho obchodovania v AT&T.

Prina krzy sa d vinou zisti. Intitt rozliuje tri priny krz. Manament, zamestnanci a in (teroristick tok, prrodn kazy ako hurikn a pod.)

Eliminovanm dvojitch zznamov v databze sa podarilo zisti priblin poet krz, o ktorch mdi informovali.

Podarilo sa zisti, e mdi vemi radi informuj o sprenevere prostriedkov zamestnancami (a 21.6% lnkov o krzach organizci) , ktor vak nie s tak astou prinou krachu firiem ako zvan chyby manamentu alebo tunelovanie (ktor si v USA zskalo len 2.6% pozornosti mdi).

Prin pre takto sprvanie sa mdi je viac. V prvom rade je to slab komunikcia samotnej firmy s mdiami. Je znme, e ak sa u raz mdi zan zaujma o akkovek spolonos, resp. jej krzu, tak o tom napu (asto aj keby tam nebola). Na tto skutonos treba by pripraven a asto ochota poskytova informcie zabrni medializcii viac ako ich utajovanie (nie vdy to plat). Novinri sa v prvom rade sstreuj na konkrtnu osobu, potrebuj vinnka, obe, svedkov, komplicov a vetko o k tomu patr. V zujme tejto innosti mdi asto myselne vynechvaj kontext (politick, legislatvny alebo hospodrsky dvod danho konania).

Mdi vinou informuj o katastrofch cez prbeh o jednom loveku, ktor sa zachrnil. Je aj psychologicky dokzan, e udia s mimoriadne odoln voi stresu. Ke sa pozriete na situciu po ivelnej katastrofe, tak nevidte ud ako si fkaj rany, ale kmitaj z jednej strany na druh a snaia sa da o najviac vec, ke u nie do pvodnho, tak do pouitenho stavu. Tento faktor zva kontrastuje s vybranou osobou cez ktor informuj mdi o katastrofch.