Laterlne myslenie priniesol Edward de Bono ako nhradu za pojem kreativita. Je zaloen predovetkm na tom, e myslitea odpta od tradinho spsobu, akm dosia uvaoval. Najastejie sa na to vyuije zlom v myslen, ktor v pohad prenesie do plne novej perspektvy, a tm otvor cestu novmu rieeniu, ktor by sa tradinm prstupom nedalo odhali.

Tradin myslenie je zaloen na logike, sudku a dichotmii: no, nie. Jeho cieom je uri najlepie rieenie, dokza jeho pravdivos. Sprvnos vsledku garantuje to, e kad jednotliv bod, ku ktormu sa dospelo, bol sprvny. Samozrejme, bez posdenia svislost. Toto vertiklne myslenie, hovor de Bono, je v pozcii sudcu. Akonhle ur sprvnu alternatvu, vetko ostatn sa skonilo. Myslitea takto vsledok doke natoko uspokoji, e zane ignorova vetky ostatn monosti. asto tak zakrva fakt, e najlepie nemus by vdy najlepie.

Laterlne myslenie je generatvnym myslenm. Sna sa odhali o najviac alternatv, neposudzuje sprvnos. Jeho zkladnou charakteristickou vlastnosou je, e po odhalen jednho pohadu na vec sa sstreuje na aliu. Had alie a alie alternatvne rieenia, generuje mylienky. Nekoncentruje sa na odpovede, skr kladie otzky. Nepouva odpovede typu no a nie, skr had, o je odlin od toho, o sme u pouli.

Tradin myslenie sa zaklad na kontinuite, laterlne na diskontinuite. Vo vertiklnom myslen postupujete logicky od jednho bodu k nasledujcemu bodu. V laterlnom myslen v uritch fzach urobte skok. Ke sa vak dopracujete k vsledku, dokete logicky zdvodni cel postup, akoby ste na to prili vertiklne. Najv rozdiel je v konenom vsledku. Rieenia odhalen laterlnym myslenm nemono dosiahnu vertiklnym spsobom. Pri vertiklnom postupe muste v kadom kroku logicky zdvodni nasledujci ah. V laterlnom myslen jednoducho urobte skok a nikto vs neobvin z kacrskych myslov.

Ako myslie?
Kee udsk myse si najskr zozbiera vetky informcie a a potom ich spracva, je sprvne, ak zanete laterlnym myslenm a a potom pouijete vertiklne myslenie. Najskr odhalte vetky monosti, ktor mte, a potom si vyberiete t sprvnu a najvhodnejiu.

Ako postupuje laterlne myslenie?

Pri laterlnom myslen s vetky npady relevantn, ni sa nezavrhuje. Nepotrebujete ni dokazova, ni obhajova. Mete tvrdi, e balkny by sa mali stava naopak (dospejete k tomu, e ste vdy chceli slnenk alebo altnok).

Laterlnym myslenm odhaujete veci, ktor s zdanlivo nemon. Neakceptujete, e star rieenie, ktor vetci pouvaj, je najlepie. Je to najlepie, pretoe to tak robia vetci.

Nakoniec, laterlne myslenie ni nesubuje. Nemuste odhali ni nov. Mono, e len stratte as. Napriek tomu budete ma ancu, e odhalte chybu tradinho myslenia, ktor stanov urit poznanie za neomyln a alej sa jeho pravdivosou nezaober. Laterlne myslenie postupuje inak. Urob (nelogick) skok a zru platnos automaticky akceptovanch prvd. Jeho rieenia ich nemusia bra ako aximu.

Techniky

Prvm krokom je urenie dominantnch mylienok a prvd, ktor vplvaj na vae myslenie. Tie ho asto ovplyvuj, avak ich vplyv si vinou neuvedomujete. Ak chcete zmeni spsob, akm ste na dan problm nazerali doteraz, potrebujete vedie, o vmu mysleniu dominuje. Ke si dokete tieto faktory uvedomi, ahie ich budete eliminova.

Zmete uhol pohadu. Najastejie sa odpora zaa problm prebera od konca. Inokedy vm charakter danej zleitosti umon zaa aj v strede. Naprklad vtedy, ak problm mono rozdeli na jednotliv fzy.

Vyuvajte provokcie typu balkny by mali by postaven naopak, robotu by mali presahova k uom domov, aby nestrcali as dochdzanm do prce, zamestnanci by mali riadi svojho fa a podobne.

Zmete poradie, v akom sa jednotliv daje skladaj do vety, vety do mylienky a mylienky do rieenia. Edward de Bono hovor o tom, e mylienka nikdy neme by najlepm usporiadanm prstupnch informci.

Snate sa objavi polarizujce faktory, ktor tvrdia: bu-alebo. Zmete ich na no-aj. Ak vnmate monos voby bu-alebo, ste obmedzen len na vber extrmu. Existuje vak aj mnostvo kombinci. Nie s nhodou vhodnejie?

Objavte rmcov podmienky, v ktorch mantineloch dan problm posudzujete. Skste otvori rieenie tak, e zrute mantinely a zanete uvaova v irch svislostiach. Znmy vrok hovor, e na Slovensku je to tak. Umelo vak vyvolva dojem, e inde to je lepie. Naozaj?

Kad myslenie je zaloen na domnienkach. Podobne ako rmcov podmienky oklieuj rieenie len na urit oblas, domnienky s umelo pridan informcie. Domnienky nemusia by zl, napriek tomu je vhodn ma na vedom monos, e predsa len nemusia by pravdiv, aj ke tak na prv pohad vyzeraj.

Ke uvaujete o nejakom problme a neviete sa dosta alej, skste na chvu ignorova fakt, ktor vm nedovol s alej. Uvaujte, akoby ste ho u odstrnili.

Optovne sa ptajte: Preo?. Nerobte to vak preto, aby ste potopili mylienky druhch ud: A nao to vlastne robte?. Skste sa radej spta: o vs viedlo k tomuto prstupu?.

Zamerajte pozornos aj na in oblasti, ktor sa teraz ete nepovauj za podstatn. Potrebujete sa na vec pozrie aj z inch uhlov.

Zmete koncept, o ktorom uvaujte. Aj rieite problm vo vrobe, skste na chvu prenies problmov situciu do oblasti distribcie. Skste ho vyriei tu a ak sa d, rieenie sptne aplikujte aj vo vrobe.

Ak uvaujete v prli irokch svislostiach, skste problm rozdeli na viacero oblast. Z nzkeho obratu sa nakoniec dostanete do problmu, ktor budete riei oddelene na rovni financi, marketingu, udskch zdrojov a kvality vrobku. Tak isto mete aplikova aj opan postup. Spojte jednotliv problmy do spolonho konceptu.

Urobte nezmyseln skok v myslen. V poslednom obdob mme klesajci odbyt tohto vrobku. Poda naich analz by pokraovanie vroby v budcom roku ohrozilo cash-flow tejto divzie. Som za to, aby sme trh opustili. Ani mne sa to nepozdva, mali by sme ustpi..., postupne sa pridvaj al lenovia tmu. Stop! Skok! Pozerali ste vera finle ligy? Jeden tm prehrval p mint pred koncom o dva gly. V zverenej pmintovke si vyntil predenie a v nadstavenom ase strelili zlat gl. T chlapci sa nevzdali? Urobme t chybu my?.

Skste otoi problm. Nedostaton odbyt spsob finann nestabilitu. Obrtene: Finann nestabilita spsobuje neatraktvnos vrobku? Stop! Koko ste investovali do reklamy a marketingu toho vrobku?

Skste sa pozrie na analgie vho problmu so situciami v minulosti alebo v inch oblastiach. Tie mu objavi inpiratvne mylienky.

Pouite metdu nhodnho slova zo slovnka (pouite podstatn meno). Skste objavi zopr svislost medzi nhodnm slovom a diskutovanm problmom.

PO

PO je symbolom laterlneho myslenia pre provokciu, podnet na tvorbu novho, podobne ako NO je symbolom vertiklneho myslenia pre zpor, detrukciu.

Ak chcete v tme myselne nahodi inpiratvnu mylienku, ktor m by chpan ako inpircia a nie ako urka i blzniv rieenie, pouite ho ako signl. Samozrejme, PO mono poui len v zohranch tmoch, ktor laterlne myslenie pravidelne vyuvaj.

PO: Preo by zamestnanci mali plati za monos chodi do prce? o vm napad pri tejto mylienke?
Inpirovan dielom Edwarda de Bona.