| www.hrweb.sk |
Newsletter 44/2002 |
Vydanie: 44/2002
Navtvte www.ajg.sk informan portl venovan udskm zdrojom a poradenstvu v manamente. Oboznmte sa so slubami prvej internetovej personlnej agentry na slovenskom trhu na adrese www.HumanAsk.com. Vyuite bezplatn sluby karirovho portlu AskForJob.sk pre registrciu Vho e-CV v integrovanej databze kandidtov poradenskej skupiny AJG. Navtvte nov portl EUjobs.sk venovan zujemcom o kariru v eurpskych intitcich a oblasti eurpskej integrcie. 1/ Editoril Nosn tma aktulneho vydania: Ldri Na strnkach magaznu HRweb.sk njdete tento tde dva nov lnky:
V budcnosti na tomto mieste vytvorme priestor pre vae nzory. Chceme tak prispie k efektvnej vmene vedomost naich itateov, odbornkov a zujemcov o oblas karirovho rozvoja, udskch zdrojov a manamentu. Nov lnok: Vedenie tvorivch tmov
V sasnej dobe sa stalo prakticky nemonm, aby lovek vystupoval v tvorivom procese ako siln individualita; na jednej strane kvli silnej nivelizcii funknch postov, na druhej strane sa momentlne pracovn tempo ned porovnva s tm, o bolo pred desiatimi rokmi. Nutne sa formuj pracovn tmy, ktor by sa bez svojho pastiera rozpchli ako oveky. Ako vak udra pracovn skupinu v stave, kedy bude aj vlk sty aj ovca cel? Kad lder by mal ma v sebe sas tvorivej osobnosti, aby bol schopn pracovnkov motivova k adekvtnemu vkonu. Plat to samozrejme aj obrtene: bez tchto vlastnost sa lovek ldrom nikdy nestane. Medzi zkladn vlastnosti, ktormi by tto osoba mala disponova, patria 1) imagincia, intucia a fantzia 2) zvedavos, rka a hbka zujmov 3) odvaha, zmysel pre riziko a dobrodrustvo, impulzivita a radikalizmus 4) samostatnos, sebavedomie, ambcieschopnos Vinou ide o vlastnosti, ktor m lovek od malika. Nie je vak problm, aby sa nejedna z nich prebudila aj o nieo neskr. Sprvnou cestou je ich neustla stimulcia. Neprjemnm opakom je potom pasivita, kedy zanikaj aj tie najvraznejie charakterov rty. Prstup k tmu Jednou z najnutnejch vec v tvorivom pracovnom tme je pre ldra zskanie si autority. T me by dosiahnut formlne, kedy je tento stav dan radne, alebo neformlne, kedy si lder zskava loveka postupne. Takto meme rozdeli vedce osobnosti vlastne do dvoch kategrii, na skutonch ldrov a tch, ktor iba chodia okolo v rukavikch a jedin vec, ktor nasveduje ich postaveniu, je visaka na saku. Tento stav je samozrejme neelan a prve preto by mal by kad lovek na ele tmu orientovan v prvom rade na ud. Riadiace zrunosti Aby si lovek vybudoval neformlnu autoritu, mal by si osvoji pr zrunost, ktor potom dodvaj celmu tmu vsledn charakter efektvneho kolektvu. Lder v prvom rade potrebuje dobr uch, o znamen, e si doke vybra sprvnych ud na sprvne miesta. alej mus dokza sprvne delegova prvomoc a zodpovednos, rozhodne vies pracovnkov k vytenm cieom. Samozrejme, nie na poslednom mieste ostva vytvranie optimistickej atmosfry a adekvtna reakcia na pracovn konflikty. tl riadenia Monost, ako dizajnova vedcu pozciu je mnoho. Jednm z najzvanejch problmov je njs sprvnu cestu, ist priesenk medzi tlmi riadenia, ktor by ponkal efektivitu a kreativitu. Pokia sa rozhodneme pre tzv. demokratick tl, nemali by sme zabda zrove aj na prenesen aspekty demokracie, ktor je nutn uplatni: Rozdelenie prvomoci a zodpovednosti. Tto as je nutn, aby sa zaaenie rozloilo priamo merne na cel tm a nestalo sa to, e na jednom mieste bude ntlak tak vek, e bude spomaova cel pracovn skupinu. Rovnako vznamn je, aby lder udriaval komunikciu kadho s kadm. Pokia sa pracuje v tme, vemi astm nebezpeenstvom bvaj tzv. mtve body, kde sa komunikcia zastavuje a tak sa vlastne sas tmu oddeuje a stva sa neproduktvnou. Tu treba dba na spoluprcu pri formovan cieov, pritom vak ponecha monos voby k ich dosiahnutiu. Kad prca si ale vyaduje aj ist kontrolu, inak hroz postupn zniovanie jej kvality a nsledn degenercia. V demokratickom systme by samozrejme mala by prtomn kontrola, ktor vak nie je zdrazovan, aby nevytvrala pocit dusna a naptia. V sasnosti je demokratick systm najviac efektvnym prostriedkom na dosiahnutie pracovnch vkonov a je len na ldrovi, aby ho zachoval v dobrom stave. Mal by sa vyvarova, aby neskzol do nieoho, o sa nazva Laissez-faire, kedy dochdza k plnej samostatnosti pracovnkov od ldra a tak sa objavuje hroziv monos rozpadu skupiny. Pochvala a kritika Tu plat jedno zkladn pravidlo: Lder by nikdy nemal chvli tak, aby v kolektve vznikla zvistlivos. Na mieste je tu pochvala medzi tyrmi oami. To ist, mono ete s vm drazom, plat rovnako aj pre kritiku. Kritizova vak treba s mierou, nutn je ma neustle na zreteli osobnos kritizovanho a nepa sa do kritiky ete pod vplyvom emci a radej si vetko necha v hlave ulea o jeden de dlhie. Kritika by v prvom rade mala dosiahnu zlepenie vkonu, nikdy nie odradenie pracovnka. Tu by mal lder svoje slov prispsobi priamo osobnosti, s ktorou komunikuje, aby sa tak zvila ich innos. Jednoznane osvedenou metdou je tzv. sendviov prstup, kedy sa vlastne samotn jadro zabal do pozitvnych aspektov. Najprv by mal lder teda pracovnka pochvli, potom prednies svoje pripomienky a na zver op vetko zakoni pochvalou na odahenie situcie. Vies tvoriv tm nie je ani nhodou jednoduch, prve pre jeho tvorivos. asto sa kadekomu podar zamota do nekonenej spleti imaginrnych predstv o spechu a jeho dosiahnutiu. V skutonosti vetko funguje pod akmisi tvrdmi pravidlami a sprvnos tchto pravidiel sa ukazuje vtedy, ke navonok vetko vyzer hladko, jednoducho a uvonene. Zaujal vs lnok? Nov lnok: Komunikcia Jednm z aiskovch princpov efektvnej prce tmu a zsadou zdravho fungovania profesionlnych a aj inch druhov vzahov je vmena informci. Medzi umi platia zloit pravidl tak pre obsah ako aj pre formu komunikcie. Zatia o obsah uruje tma dialgu pre formu s veobecnejie pravidl, ktorch by sme sa mali dra, aby sme inne dosiahli elan vsledok. Obyajne komunikciu delme na verblnu a neverblnu. Verblny prejav referuje skr k naim nauenm schopnostiam ako s rtorika, schopnos rchlo a korektne preda informciu, i bohatos slovnej zsoby. Pre nae podvedomie je ale percentulne dleitejia re tela, ktor nm pomha ohodnoti hodnovernos podvanej informcia rovnako ako samotnho renka. Schopnosti, ktorou posudzujeme hodnovernos a subtlnejie prejavy partnera v komunikci, sa nazva intucia. Tto neverblna forma sa vyvja u od detstva, preto je menej ovplyvniten. Verblna forma komunikcie Zkladnmi faktormi zvyovania innosti rozhovoru s empatia, kongruencia a akceptcia. Prv z menovanch vlastnost je vznamn najm v tme, kde sa kladie draz na kompromis a dosiahnutie konsenzu. Znamen vctenie sa do inho pohadu ako je n vlastn. Tm zskame iriu predstavu o problme a asto vedie k zlepeniu sudku v prpade nho vlastnho sudku. S touto tmou uie svis aj pojem laterlneho myslenia. Kongruencia hovor o slade nho slovnho s naimi pocitmi. Je dleit, aby sme svojm prejavom jasne ukzali n mysel a nepsobili rozporuplne. Nemenej podstatn je dodrova bontn, sprvne oslovova partnera vzhadom na jeho postavenie, i uvedomova si autoritatvny rozdiel medzi nm a nami. Treba pracova na tom aby sa aj partner ctil v rozhovore prjemne a vedel, e diskusia m pre neho pozitvny prnos a zrove neopomen asertvnos svojho podania. Vemi dleitou rovinou dialgu je aj obsahov strnka prejavu, kde sa hodnot re, kultivovanos vyjadrovania a bohatos nho slovnka. A na koniec je s to aspekty zvukovej strnky prejavu, ako je sprvna artikulcia, intoncia, tempo, tn, farba hlasu, przvuk, vka a intenzita hlasu. Intoncia a intenzita hlasu by sa mali dynamicky meni vzhadom na vznam podvanej informcie. Tieto vlastnosti s predmetom skmania paralingvistiky a svojou povahou patria u skr do neverblnej formy komunikcie. Neverblna komunikcia Prve tto forma prejavu je poda psycholgov omnoho obsiahlejia a na podvedomej rovni aj viac akceptovan ako verblna. Je prvotnm spsobom dorozumievanie sa u ud. U od detstva sa teda vytvraj zklady pre neverblny prejav. Ten je naalej formovan prostredm, v ktorom ijeme a nakoniec vedome nami sammi. A teda aj ke s niektor aspekty sprvania dan mme monos ho do uritej miery ovplyvni a pomocou znalost sami hodnoti a zskava informcie, ktor s obyajne nie prli transparentn, skr nieo ako text medzi riadkami. Postupne si ukeme zkladn typy neverblnej komunikcie, ktor majoritne prispievaj k nmu prejavu. Proxemika sa zaober pribliovanm a vzaovanm sa loveka. Z toho pohyb, pri ktorom jeden pokro a druh ustupuje, sa nazva proxemick tanec. alou oblasou jej skmania s tzv. zny loveka. Rozdeuj sa poda vzdialenosti: intmna zna (14 45 cm, pri jej naruen nastvaj fyziologick prejavy ako benie srdca, potenie...), osobn zna (46 cm 1,22 m), spoloensk zna Haptika je o najastejom prejave pri komunikci o podvan rk. Sprvne podanie trv 6 seknd, je pevn ale nie prisiln a m by sprevdzan pohadom do o a smevom. Fyzickmi postojmi pohybmi rk, tela, polohou nh sa zaober posturolgia. Naprklad sympatizujci udia maj rovnak dranie tela. Ak sa lovek cti prjemne, otvor si kabt d si dole koeu... V nepriateskom prostred sa zapname. Uvonen postoj mvaj dominantn udia alebo priatelia. Podobnou oblasou sa zaober kinezika chdza, beh. Je znme, e chdza m aj priamy vplyv na nladu. A sama vypoved o nlade, ako sa momentlne ctime. Vemi dleit s gestikulcia a mimika. Inteligentn a hierarchicky vyie postaven udia si vystaia so slabou gestikulciou. Jednm prkladom gesta a jeho vznamu s zopnut ruky a znamenaj frustrciu. Mimos z gr. jemne, citlivo napodobujc. Tvr vyjadruje mnostvo pocitov a dojmov ako rados, prekvapenie, strach, hnev zujem, odpor, smtok. Pomocou nich vieme vyjadri shlas alebo neshlas o je vznamn pre kongruenciu. Viacer z prejavov nm poukazuj na autentinos a klamstvo. S to naprklad poahovanie goliera, dotkanie sa nosa, zakrytie st, hlasn hovor, kradm pohady... Mnoh vedn odvetvia sa zaoberaj rznymi aspektmi formy komunikcie, o u samo o sebe poukazuje na ich dleitos. ijeme v informanom veku a preto je nevyhnutn ovlda zklady komunikcie, ktorej rove hovor o naej osobnosti, rozhadenosti a v neposlednom rade o inteligencii. To znamen, e zlepovanie komunikanch schopnost vo vekej miere ovplyvuje profesionlny a osobn rast. Zaujal vs lnok? Vetrh prce a kariry Success 2002 podva pomocn ruku
Uchdzanie o prcu cez internet m vlastn pravidl
3/ Impressum |
| Copyright 2001 HRweb.sk |