V sasnej dobe sa stalo prakticky nemonm, aby lovek vystupoval v tvorivom procese ako siln individualita; na jednej strane kvli silnej nivelizcii funknch postov, na druhej strane sa momentlne pracovn tempo ned porovnva s tm, o bolo pred desiatimi rokmi. Nutne sa formuj pracovn tmy, ktor by sa bez svojho pastiera rozpchli ako oveky. Ako vak udra pracovn skupinu v stave, kedy bude aj vlk sty aj ovca cel?

Kad lder by mal ma v sebe sas tvorivej osobnosti, aby bol schopn pracovnkov motivova k adekvtnemu vkonu. Plat to samozrejme aj obrtene: bez tchto vlastnost sa lovek ldrom nikdy nestane. Medzi zkladn vlastnosti, ktormi by tto osoba mala disponova, patria

1) imagincia, intucia a fantzia

2) zvedavos, rka a hbka zujmov

3) odvaha, zmysel pre riziko a dobrodrustvo, impulzivita a radikalizmus

4) samostatnos, sebavedomie, ambcieschopnos

Vinou ide o vlastnosti, ktor m lovek od malika. Nie je vak problm, aby sa nejedna z nich prebudila aj o nieo neskr. Sprvnou cestou je ich neustla stimulcia. Neprjemnm opakom je potom pasivita, kedy zanikaj aj tie najvraznejie charakterov rty.

Prstup k tmu

Jednou z najnutnejch vec v tvorivom pracovnom tme je pre ldra zskanie si autority. T me by dosiahnut formlne, kedy je tento stav dan radne, alebo neformlne, kedy si lder zskava loveka postupne. Takto meme rozdeli vedce osobnosti vlastne do dvoch kategrii, na skutonch ldrov a tch, ktor iba chodia okolo v rukavikch a jedin vec, ktor nasveduje ich postaveniu, je visaka na saku. Tento stav je samozrejme neelan a prve preto by mal by kad lovek na ele tmu orientovan v prvom rade na ud.

Riadiace zrunosti

Aby si lovek vybudoval neformlnu autoritu, mal by si osvoji pr zrunost, ktor potom dodvaj celmu tmu vsledn charakter efektvneho kolektvu. Lder v prvom rade potrebuje dobr uch, o znamen, e si doke vybra sprvnych ud na sprvne miesta. alej mus dokza sprvne delegova prvomoc a zodpovednos, rozhodne vies pracovnkov k vytenm cieom. Samozrejme, nie na poslednom mieste ostva vytvranie optimistickej atmosfry a adekvtna reakcia na pracovn konflikty.

tl riadenia

Monost, ako dizajnova vedcu pozciu je mnoho. Jednm z najzvanejch problmov je njs sprvnu cestu, ist priesenk medzi tlmi riadenia, ktor by ponkal efektivitu a kreativitu. Pokia sa rozhodneme pre tzv. demokratick tl, nemali by sme zabda zrove aj na prenesen aspekty demokracie, ktor je nutn uplatni: Rozdelenie prvomoci a zodpovednosti. Tto as je nutn, aby sa zaaenie rozloilo priamo merne na cel tm a nestalo sa to, e na jednom mieste bude ntlak tak vek, e bude spomaova cel pracovn skupinu. Rovnako vznamn je, aby lder udriaval komunikciu kadho s kadm. Pokia sa pracuje v tme, vemi astm nebezpeenstvom bvaj tzv. mtve body, kde sa komunikcia zastavuje a tak sa vlastne sas tmu oddeuje a stva sa neproduktvnou. Tu treba dba na spoluprcu pri formovan cieov, pritom vak ponecha monos voby k ich dosiahnutiu.

Kad prca si ale vyaduje aj ist kontrolu, inak hroz postupn zniovanie jej kvality a nsledn degenercia. V demokratickom systme by samozrejme mala by prtomn kontrola, ktor vak nie je zdrazovan, aby nevytvrala pocit dusna a naptia.

V sasnosti je demokratick systm najviac efektvnym prostriedkom na dosiahnutie pracovnch vkonov a je len na ldrovi, aby ho zachoval v dobrom stave. Mal by sa vyvarova, aby neskzol do nieoho, o sa nazva Laissez-faire, kedy dochdza k plnej samostatnosti pracovnkov od ldra a tak sa objavuje hroziv monos rozpadu skupiny.

Pochvala a kritika

Tu plat jedno zkladn pravidlo: Lder by nikdy nemal chvli tak, aby v kolektve vznikla zvistlivos. Na mieste je tu pochvala medzi tyrmi oami. To ist, mono ete s vm drazom, plat rovnako aj pre kritiku. Kritizova vak treba s mierou, nutn je ma neustle na zreteli osobnos kritizovanho a nepa sa do kritiky ete pod vplyvom emci a radej si vetko necha v hlave ulea o jeden de dlhie. Kritika by v prvom rade mala dosiahnu zlepenie vkonu, nikdy nie odradenie pracovnka. Tu by mal lder svoje slov prispsobi priamo osobnosti, s ktorou komunikuje, aby sa tak zvila ich innos. Jednoznane osvedenou metdou je tzv. sendviov prstup, kedy sa vlastne samotn jadro zabal do pozitvnych aspektov. Najprv by mal lder teda pracovnka pochvli, potom prednies svoje pripomienky a na zver op vetko zakoni pochvalou na odahenie situcie.

Vies tvoriv tm nie je ani nhodou jednoduch, prve pre jeho tvorivos. asto sa kadekomu podar zamota do nekonenej spleti imaginrnych predstv o spechu a jeho dosiahnutiu. V skutonosti vetko funguje pod akmisi tvrdmi pravidlami a sprvnos tchto pravidiel sa ukazuje vtedy, ke navonok vetko vyzer hladko, jednoducho a uvonene.