Jednm z aiskovch princpov efektvnej prce tmu a zsadou zdravho fungovania profesionlnych a aj inch druhov vzahov je vmena informci. Medzi umi platia zloit pravidl tak pre obsah ako aj pre formu komunikcie. Zatia o obsah uruje tma dialgu pre formu s veobecnejie pravidl, ktorch by sme sa mali dra, aby sme inne dosiahli elan vsledok.

Obyajne komunikciu delme na verblnu a neverblnu. Verblny prejav referuje skr k naim nauenm schopnostiam ako s rtorika, schopnos rchlo a korektne preda informciu, i bohatos slovnej zsoby. Pre nae podvedomie je ale percentulne dleitejia re tela, ktor nm pomha ohodnoti hodnovernos podvanej informcia rovnako ako samotnho renka. Schopnosti, ktorou posudzujeme hodnovernos a subtlnejie prejavy partnera v komunikci, sa nazva intucia. Tto neverblna forma sa vyvja u od detstva, preto je menej ovplyvniten.

Verblna forma komunikcie

Zkladnmi faktormi zvyovania innosti rozhovoru s empatia, kongruencia a akceptcia. Prv z menovanch vlastnost je vznamn najm v tme, kde sa kladie draz na kompromis a dosiahnutie konsenzu. Znamen vctenie sa do inho pohadu ako je n vlastn. Tm zskame iriu predstavu o problme a asto vedie k zlepeniu sudku v prpade nho vlastnho sudku. S touto tmou uie svis aj pojem laterlneho myslenia.

Kongruencia hovor o slade nho slovnho s naimi pocitmi. Je dleit, aby sme svojm prejavom jasne ukzali n mysel a nepsobili rozporuplne.

Nemenej podstatn je dodrova bontn, sprvne oslovova partnera vzhadom na jeho postavenie, i uvedomova si autoritatvny rozdiel medzi nm a nami. Treba pracova na tom aby sa aj partner ctil v rozhovore prjemne a vedel, e diskusia m pre neho pozitvny prnos a zrove neopomen asertvnos svojho podania.

Vemi dleitou rovinou dialgu je aj obsahov strnka prejavu, kde sa hodnot re, kultivovanos vyjadrovania a bohatos nho slovnka.

A na koniec je s to aspekty zvukovej strnky prejavu, ako je sprvna artikulcia, intoncia, tempo, tn, farba hlasu, przvuk, vka a intenzita hlasu. Intoncia a intenzita hlasu by sa mali dynamicky meni vzhadom na vznam podvanej informcie. Tieto vlastnosti s predmetom skmania paralingvistiky a svojou povahou patria u skr do neverblnej formy komunikcie.

Neverblna komunikcia

Prve tto forma prejavu je poda psycholgov omnoho obsiahlejia a na podvedomej rovni aj viac akceptovan ako verblna. Je prvotnm spsobom dorozumievanie sa u ud. U od detstva sa teda vytvraj zklady pre neverblny prejav. Ten je naalej formovan prostredm, v ktorom ijeme a nakoniec vedome nami sammi. A teda aj ke s niektor aspekty sprvania dan mme monos ho do uritej miery ovplyvni a pomocou znalost sami hodnoti a zskava informcie, ktor s obyajne nie prli transparentn, skr nieo ako text medzi riadkami.

Postupne si ukeme zkladn typy neverblnej komunikcie, ktor majoritne prispievaj k nmu prejavu.

Proxemika sa zaober pribliovanm a vzaovanm sa loveka. Z toho pohyb, pri ktorom jeden pokro a druh ustupuje, sa nazva proxemick tanec. alou oblasou jej skmania s tzv. zny loveka. Rozdeuj sa poda vzdialenosti: intmna zna (14 45 cm, pri jej naruen nastvaj fyziologick prejavy ako benie srdca, potenie...), osobn zna (46 cm 1,22 m), spoloensk zna
(1,22 3,6 m) a verejn (3,6 m a viac). Plat pravidlo, m je lovek star, tm m vie nroky na priestor. Niekedy hovorme aj o vertiklnej proxemike, ktor hovor o preven o.

Haptika je o najastejom prejave pri komunikci o podvan rk. Sprvne podanie trv 6 seknd, je pevn ale nie prisiln a m by sprevdzan pohadom do o a smevom.

Fyzickmi postojmi pohybmi rk, tela, polohou nh sa zaober posturolgia. Naprklad sympatizujci udia maj rovnak dranie tela. Ak sa lovek cti prjemne, otvor si kabt d si dole koeu...

V nepriateskom prostred sa zapname. Uvonen postoj mvaj dominantn udia alebo priatelia. Podobnou oblasou sa zaober kinezika chdza, beh. Je znme, e chdza m aj priamy vplyv na nladu. A sama vypoved o nlade, ako sa momentlne ctime.

Vemi dleit s gestikulcia a mimika. Inteligentn a hierarchicky vyie postaven udia si vystaia so slabou gestikulciou. Jednm prkladom gesta a jeho vznamu s zopnut ruky a znamenaj frustrciu. Mimos z gr. jemne, citlivo napodobujc. Tvr vyjadruje mnostvo pocitov a dojmov ako rados, prekvapenie, strach, hnev zujem, odpor, smtok. Pomocou nich vieme vyjadri shlas alebo neshlas o je vznamn pre kongruenciu.

Viacer z prejavov nm poukazuj na autentinos a klamstvo. S to naprklad poahovanie goliera, dotkanie sa nosa, zakrytie st, hlasn hovor, kradm pohady...

Mnoh vedn odvetvia sa zaoberaj rznymi aspektmi formy komunikcie, o u samo o sebe poukazuje na ich dleitos. ijeme v informanom veku a preto je nevyhnutn ovlda zklady komunikcie, ktorej rove hovor o naej osobnosti, rozhadenosti a v neposlednom rade o inteligencii. To znamen, e zlepovanie komunikanch schopnost vo vekej miere ovplyvuje profesionlny a osobn rast.