Zd sa, e stle viac autorov a knh sa venuje alebo aspo spomna problematiku generanch priepast. Generanou priepasou oznaujeme komunikan nedorozumenia, i neschopnos sa jednoducho a jasne dohovori, na zklade vekovho rozdielu.

Generan priepas nie je len fenomnom dnenej doby; genercia baby-boomerov (anglick vraz pre loveka narodenho v GB i USA v dobe povojnovej populanej explzie) vytvorili pojem v neskorch 60-tych rokoch. Napriek tomu niektor experti tvrdia, e rozdiely s dnes omnoho hlbie a komplexnejie, o spsobuje akosti v pochopen sa pracovnkom rznych vekovch kategri.

Tme sa venuj viacer autori. Spomeme si vrok Claire Raines-ovej, spoluautorky knihy Generations at work: V dnenej dobe sa hovor o mnostve rozdielov medzi generciami, ktor je vie ako kedykovek pred tm." Je to jednoducho kvli tomu, e svet sa tak vemi zmenil za poslednch 50 a 80 roko! v."

alej, ako star zamestnanci odauj odchod na dchodok a mlad pracovnci prichdzaj, tak sa stle viac generci tvor hlavn pracovn silu. Stva sa tak, e na pracovisku sa mu stretva a 4 rzne genercie. Paul Storfer, prezident HR Technologies, hovor, e kad z tchto generci m svoj vlastn jazyk.

Naprklad pojem "komunikan schopnosti" me znamena formlny spsob psania a schopnos rozhovoru stariemu spolupracovnkovi. Ale na druhej strane pre dvadsa ronho to znamen psanie e-mailov v potovom programe.

Ak sme si vedom tchto zkladnch rozdielov, tak meme anticipova do akej miery mu vznikn komunikan problmy a ako upravi sprvu aby mala o najv efekt i u hadte prcu, predkladte nejak nov npad fovi alebo ke vediete tm.

Samozrejme, vek je len jednm s faktorov, ktor ovplyvuj spsob komunikcie. Rok narodenia sm o sebe neuruje smer mys! lenia alebo nzory. Teda neexistuje nejak vek, o by determinoval prslunos ku uritej generci. Napriek tomu experti tvrdia, e je treba ma na pamti niektor zkladn znaky na pamti pri komunikci rznych generanch skupn.

Tradicionalisti (naroden 1922-1943)

Vek hospodrska krza a Druh Svetov Vojna boli dleit udalosti pri formovan myslenia tejto genercie. Tto pracovnci prikladaj vek dleitos formlnosti a hierarchickmu (zhora-dolu) systmu prvomoc.

Tradicionalista urite radej nape odkaz ako by mal zakria cez miestnos. A pravdepodobne sa bude cti atakovan priamoiarym prstupom prslunka genercie X.

Repekt je tie dleit. tdie ukzali, e prve repekt je jednou zo zkladnch psychologickch potrieb. Mlad pracovnci bvaj zvyknut na rovn spoloensk truktru, ale mu si plhn u kolegov pouvanm titulov namiesto krstnho mena a rovnako plnovanm schdzok namiesto neohlsenho prchodu.

• Baby boomeri (naroden 1943-1960)

"Boomeri s udia, ktor pracuj aby ili," hovor Connie Fuller, spoluautorka knihy Bridging the Boomer-Xer Gap. S vekm potom lenov boomerskej genercie sa z nich stala saiv skupina, v ktorej vo veobecnosti jednotlivec je ochotn sa obetova kvli spechu.

Pre boomerov je vznamn uznanie a uprednostuj osobn prstup a spsob komunikcie, m chc docieli vybudovanie vzahu.

Podobne ako tradicionalisti uprednostuj a hierarchick prstup a via si repekt.

• Genercia X (naroden 1960-1980)

Vysok percento rozvodov a rastca tendencia pracujcich matiek spsobila viu samostatnos u det narodench v tomto obdob. Videli honbu svojich rodiov za karirou.
Vsledkom toho je, e s skeptick a maj tendencie robi veci individulne priom prca a ivot s u nich v rovnovhe. Viac sa poteia vonu ako postupu na rebrku spolonosti. Ak maj pracova naviac potrebuj vedie preo.

Tto genercia hodnot hlavne vkonnos a priamos. Star s nimi bud lepie komunikova ak sa vyhn zbytonm schdzam a bud s nimi jedna priamo.

• Milniov (naroden 1980-2002)

Zstupcovia tejto genercie sa prve dostvaj do pracovnch pomerov. asto s povaovan za mladiu verziu genercie X, ale v skutonosti s viac optimistick a orientovan na spoluprcu. Inak sa zhodn s X-ermi v draze na vyvenos ivota a prce a prcu s novmi technolgiami. Uili ich dva svoje city najavo. Preto je dleit da im monos sa prezentova. Vlastne ide o to, e ete len maj ukza akm bud skutone prnosom pre spolonos.