Kdesi v Afrike s mlad mui zaan starmi lenmi kmea do tajomstiev lovu. Snaia sa osvoji si vetky schopnosti a zrunosti, ktor s potrebn na to, aby sa stali plnohodnotnmi lenmi skupiny. Po nejakej dobe dostan lohu vybavi sa iba kpiou a dokza, o sa stihli naui. Pred nimi stoj prv vnejia skka: ulovi leva. Starina, ktor im doteraz odovzdvala svoje vedomosti, ich nasleduje v istej vzdialenosti a dva na nich pozor. Pokia mlad mui zabili leva a tm dokzali svoje novonadobudnut schopnosti, s prijat za odrastenho lena ich kmea a cel proces sa me zopakova - op oni bud tmi, kto odovzdva vzcne informcie svojim potomkom
Takto nejako to vyzeralo kedysi v necivilizovanom svete. Skutonos je vak tak, e mentoring je zleitos, ktor sa v poslednej dobe udomcnila aj na pde manamentu. ia, zatia to nie je proces, ktor by bol v odbornch kruhoch vemi populrny. Poda GPM (Gruber & Partner Marketing und Consulting) iba 20% firiem na Slovensku uplatuje tto metdu ako monos vchovy svojich novch zamestnancov, poprpade ako alternatvnu metdu kolenia. 40% firiem pouvaj mentoring iba z asu na as.
Vo vslednom efekte sa spomnan tatistiky javia ako dos kontraproduktvne, pokia zoberieme do vahy podstatu mentoringu: Sksen pracovnk uahuje nesksenmu v rmci osobnho vzahu prstup k internm informcim firmy. Mentor otvra svojmu uovi dleit kontakty, je mu po boku pokia by potreboval poradi a pomha mu pri akch rozhodnutiach. Pokia mono, toto vetko by sa samozrejme malo odohrva poas dlhodobejieho programu, aby sa vsledn efekt javil ako dostaujci a vhodn. Zmysel takhoto programu spova v tom, mladm spolupracovnkom vtepi nepsan pravidl firmy, pre ktor bud pracova.
Doteraz ostva zhadou, preo sa zatia mentoringu nedostalo toko uznania, koko by si tto metda zasluhovala. 96% vedcich pracovnkov firiem je presvedench, e mentoring je vemi efektvna metda na zauenie novch spolupracovnkov a e tento systm poskytuje vemi flexibiln rieenia danej problematiky. Prax rovnako potvrdzuje dobr vsledky mentoringu ako vukovej metdy: 56% hovor o generlne zlepenom osobnom vvoji zamestnancov a 22% o zlepenom prenose osobnch vedomost.
Nao a ako sa sta mentorom?
Nevychdzajte z toho, e vetko viete a ovldate. Pozorujte okolie a sami pritom ostvajte nepozorovan. Kriujte odvne, pozorne a otvorene neprebdan chodnky, bute vetko, m ste, ale netvrte sa preto hne namyslene a nerobte z toho vek veci. Bute spokojn, ostvajte ist a naute sa ochraova ducha svojho zverenca tak, ako chrnite toho svojho. (Mentoring - das Tao vom Lehren und Lernen; Al Huang/Lynch; 1999) Obojstrann cta, dvera, repekt a spolon prianie sa navzjom obohati s zkladom konceptu mentoringu. Formy vzdelania s pritom vemi mnohorod: siahaj od zskavania novch sksenost, cez spoznvanie novch ud, rozrenie si vlastnho vnmania, a po reflexie skutkov a rozhodnut inch.
Sasnos postavila mnoh firmy bezpochyby pred otzku spsobilosti a schopnosti promptnej transformcie. Prakticky u neexistuj spolonosti, kde by vina pracovnej sily mala vekov priemer nad 40 rokov. Pokraovanie chodu firmy vak mu zabezpei iba mlad spolupracovnci, i u absolventi vysokch kl, alebo skrtka udia pln plnov a vzi. Medzi vziou a plnom je ale markantn rozdiel. lovek si me predstavi, e doke zhotovi najkrajiu sochu na svete, dokonca si me za tmto elom zaobstara aj potrebn nradie. Zrunos iste zska asom. Ale dobr radu nedostane od nikoho inho, ako od niekoho sksenho, kto sa na danom poli vborne vyzn a pohybuje u dlhiu dobu. Samozrejme nesmieme odhliadnu aj od faktorov, ktor ns kadodenne sprevdzaj, s vak iba tzv. bonmi javmi, ktor aktvne nevnmame. Napriek tomu maj na ns obrovsk vplyv a priam preduruj n vkon. Hovorm o vzahoch na pracovisku, o schopnosti sdrnosti a istej pracovnej zblenosti. Ke nastpi na miesto nov lovek, cti sa do vekej miery sm a jedin, o mu vlastne zaisuje postavenie, s jeho znalosti a takpovediac profesionlna osoba. Prve tu nastupuje do prce mentor, ist spojivo medzi novm ohnivkom a u zabehnutou reazou. (I tu plat toti znme prslovie, e reaz je iba tak siln, ako jej najslabie ohnivko.) Takto sa novik rchlo integruje do spolonosti a stane sa plnohodnotnou sasou tmu.
Mentoring ako tak patr medzi rozsiahlejie innosti, ktor sa snaia pokry kompletn know-how. Nesta by iba sksenm a zabehnutm pracovnkom. Prax je nutn naplni vo viacerch oboroch, ako naprklad
V strategickom zameriavan sa na cieov skupiny
Dtovom manamente a matchingu
Tvorivosti a vberovom procese
Spoloenskej prci
Medilnej prci
Evaluovan
Monost je vemi vea a konkrtny zamestnanec si vyaduje konkrtneho mentora s istou pecializciou. Jedno je vak ist: By mentorom znamen stle hada nov radu pre seba a by si vedom svojich vedomost ako aj nevedomost
