Mentoringov programy sleduj rznymi konceptmi podobn ciele. Ktor koncept by mal by pouit, je iba otzkou podnikateskej kultry a organizcie. Mentoring bazruje na princpe koopercie, vzjomnej obojstrannej podpory a "partnerskosti". Predtm, ako je nejak program iniciovan, s na zvenie okrem inho aj tieto otzky:
- Zapad filozofia mentoringu do naej podnikateskej kultry?
- Ak ciele chce n podnik pomocou mentoringovho programu sledova?
- Ak itok by mal pre ns prinies mentoring?
- Mal by by vyvinut intern program, alebo by sme sa mali skr zastni na u existujcom externe obstarvanom programe?
- Ako by mal by tento program financovan?
- Ktor cieov skupina m by podporovan? Ako dlho m by tto sluba vykonvan?
- V akej oblasti by mala cieov skupina nadobudn zrunos?
- Doke naa firma sama o sebe zohna dos mentorov i uov, ktor by podporovali asov pln celho programu?
- Ako by mal by meran spech/vsledok mentoringovho programu?
- Existuj v podniku promtori tohto npadu?
- Mal by by tento program vyvinut interne, alebo chce firma neskr prejs na profesionlne poradenstvo?
V mentoringovom biznise rozliujeme nasledujce tri formy:
- Intern program, pecificky upraven pre firmu, v ktorej sa vykonva
- Extern, cross-mentoringov program s asou viacerch podnikov
- Otvoren mentoringov program
Obzvl vie firmy, sprvne rady alebo administratvy, s vhodn na efektvnu realizciu internho mentoringovho programu, pretoe disponuj potrebnmi udskmi ako aj finannmi kapacitami. Cel proces sa tu uskutouje vo vntri jednej firmy. Mentor i uite pochdzaj z rovnakej firmy, nemaj k sebe ale iaden priamy hierarchick vzah. Oproti vhodm karirovho vvoja uov stoja vak mon negatvne vnemy spolupracovnkov/ok, ktor nedostali prleitos dosta osobnho sprievodcu, i uitea. Odporanie pri tejto forme me znie iba takto: Cel program, astnkov ako aj podmienky treba dra u od zaiatku v transparentnej, ahko osvojitenej rovine.
Extern mentoringov programy (Cross-mentoring) s zasa preduren pre stredn a menie organizcie, pretoe mentor a ue pochdzaj z rozlinch firiem. Existuj cross-mentoringov koncepcie, ktor naprklad rzne firmy priestorovo spjaj, take mentori jednej firmy sa mu dosta do kontaktu s uami inej firmy bez vch asovch posunov. Takto sa naskytuje monos, e uni spoznaj rzne organizcie, organizan kultry a brane. Monos "dezertovania" uov je pri tomto koncepte minimlna. Pokia sa vak cross-mentoringu zastuj organizcie z tej istej oblasti (napr. cross-mentoring 2000/2001 medzi Robert Bosch GmbH, Commerzbank AG, Deutsche Bank AG, Deutsche Lufthansa AG, Deutsche Telekom AG, Fraport AG, Merck KgaA, Procter & Gamble GmbH), me sa psomne dohodn zkaz prechodu zamestnancov z jednej firmy do druhej.
Mentoringov program je iniciovan vybranou vedcou skupinou a veden na zklade pevne stanovenho rmcovho programu. Prostrednctvom externho programu sa daj vntrofiremn nezhody skoro plne vyli, pretoe dveryhodnos a neutralita mentorov s zkladnmi sasami tohto druhu mentoringu. A ete k tomu existuje pre uov aj uiteov monos nadviaza dlhodob profesionlne kontakty, kee tieto programy realizuj aj elementy networkingu, ako naprklad vo forme mentoringovch veierkov, kde s pozvan jednak mentori ako i iaci. Cross-mentoringov programy maj t vhodu, e lensk zklada mentorov sa neustle prostrednctvom verblnej propagandy zvuje a zrove aj oivuje o novch lenov. Avak pri spoluprci malho potu firiem si tto metda vyaduje viac nmahy pri formulcii spolonch cieov.
Forma otvorenho mentoringu podporuje v prvom rade karirov vvin mldee. Pri tejto metde sa kompetencie odbornkov a vedcich pracovnkov porovnvaj so zujmami mladch ud prostrednctvom online-burzy. Pry so zistenm najvm prienikom zujmov s nsledne kontaktovan a pozvona sa me zaa flexibilne koncipovan, von mentoring. Vzhadom na to, e otvoren verzia mentoringu si nevyaduje iaden organizan "balast", je tento program uspsoben pre podniky akejkovek vekosti, ktor maj zujem takpovediac zosynchronizova a zrove teda aj obojstranne obohati personlny vvoj a zodpovednos aktrov zastujcich sa na koleniach.
