Zdrojom dlhodobho rastu a zvyovania ekonomickej pridanej hodnoty podniku s inovcie. Kad spolonos, ktor chce by trhovou pikou, potrebuje podnikov kultru podporujcu na vetkch svojich rovniach inovatvny prstup. Zrove potrebuje prehodnoti svoj prstup a politiku v oblastiach inovanho manamentu a manamentu zmien a ma vytvoren spsob, na zklade ktorho si doke udra know-how vytvoren jej zamestnancami.
Pod inovciou sa veobecne rozumie kreatvny proces, teda vytvranie nieoho novho. V podnikoch to me znamena zdokonaovanie sasnch produktov, vvoj novch produktov alebo zdokonaovanie podnikovch procesov prostrednctvom organizanch inovci. Zmena je proces zavedenia nieoho kvalitatvne odlinho v porovnan s predchdzajcim stavom. Vedomosti s poznatky, ku ktorm dospeli zamestnanci na zklade svojej innosti.
Inovcia, zmena ani vedomos nie s samozrejmosou a ke z nich chce spolonos profitova, je potrebn aby premyslela svoju stratgiu v uvedench oblastiach a zaviedla programy na ich podporu.
Inovan proces a tvorba inovanho programu
Vskum uskutonen v 80. rokov Ekvallom zo vdska kontatuje, e najvplyvnejm faktorom na zapojenie zamestnancov do procesu tvorby inovci je vnmanie pracovnej atmosfry. Firemn kultra poda Ekvalla zaha veobecn rty, poda ktorch organizcia alebo podporuje alebo brzd inovcie. Na druhej strane m vybudovan urit formlne systmy a programy, ktor tvorbu npadov a ich vyuitie podporuj.
Organizan predpoklady
Firemn kultra podporujca inovcie poskytuje svojim zamestnancom:
- vzvu,
- slobodu,
- aktvnu podporu pri tvorbe a realizcii npadov,
- dveru,
- podporu dynamiky a aktivity,
- prostredie umoujce hra sa,
- monos otvorene komunikova a vymiea si nzory,
- akceptovanie uritej miery konfliktov vyplvajcich zo zavdzania inovci,
- preberanie rizika z nespechu,
- as vylenen na prcu s inovciami (pravidlo Immation nstupcu spolonosti 3M 15% pracovnho asu venovanho inovcim).
Oblasti podpory inovci, manamentu zmien a knowledge manamentu by mali ma v rmci top manamentu uren zodpovedn osobu. Zujmom kadej spolonosti je o najlepie vyui potencil svojich zamestnancov. Za tmto elom je potrebn vypracova stratgiu a program podpory inovci v podniku.
truktra Inovanho programu
Program by mal obsahova akm spsobom dochdza k formlnemu inovanmu procesu (loha oddelenia vskumu), akm spsobom dochdza k tvorbe prierezovch projektovch tmov, obsah aktvnej politiky podpory inovci (vzdelvanie a in aktivity podporujce inovan innos zamestnancov), formlne podmienky, ktor mus inovan projekt spa, aby mohol by realizovan a urenie kompetenci v oblasti schvaovania inovanch projektov a koordincii celho procesu inovci.
Takto formlne vyhotoven dokument je mono komunikova prostrednctvom existujcich internch komunikanch kanlov. Cieom komunikcie Inovanho programu by mala by predovetkm podpora iniciatvy zamestnancov. Znamen to vysvetlenie cieov a prostriedkov, ako bud ciele programu dosiahnut. Prostrednctvom premyslenej komunikcie sa otvra prleitos propagcie vzniku prierezovch projektovch tmov a pecifk pouitch na odmeovanie lenov projektovch tmov.
Vytvranie pracovnch tmov
Modern telekomunikan a informan technolgie vytvorili predpoklady k vytvraniu globlnych siet a pracovnch tmov v nadnrodnch korporcich. Mnoh spolonosti u ocenili vznam zapojenia odbornkov z celho sveta pri rieen problmov prostrednctvom relatvne lacnch informanch a komunikanch technolgi.
Napriek tomu existuj urit bariry vyplvajce z poskytnutej vonosti a z toho vyplvajceho obmedzenia priamej kontroly virtulne pracujcich zamestnancov. Prejavilo sa to v znenej produktivite prce. aliu oblas tvoria problmy spojen so zabezpeenm bezpenost dajov prenanch sieou, straty socilneho kontaktu a komunikanch problmov vyplvajcich z neosobnho kontaktu medzi lenmi pracovnho tmu. Vznamnou brzdou je neexistencia objektvnych systmov odmeovania zamestnancov pracujcich vo virtulnych pracovnch skupinch. Nezanedbaten s aj finann nklady obetovanch prleitost, ke zamestnanec v jednej krajine prispieva na rieenie problmu poboky korporcie v inej krajine. Zisky z obdobnej innosti nemusia plyn vetkm zastnenm stranm v rovnakej vke.
alm pecifikom inovanho manamentu je koncept horizontlnych organizci. Organizan truktra horizontlnych organizci je dostatone ploch a odstrauje tak negatvny vplyv byrokracie. Spolonos je takmer vhradne zloen z zkeho tmu manarov a zvyok tvoria pracovn tmy. Tie maj dokonca vplyv na tvorbu podnikovej stratgie. Takto spolonosti priamo podporuj inovan potencil jednotlivca a tmov, vyaduj vak maximlnu flexibilitu, prispsobivos a nasadenie.