U sa to asi stalo kadej firme, e raz sa ocitla pred problmom zastaranosti svojho vybavenia. Skrtka, vkon pracovnkov u nie je to, o kedysi bval, pretoe prce je neporovnatene viac ako bvalo kedysi a technolgie spracovvania sa akosi nie a nie zmeni. Na jednej strane sa podnik vlastne ocitol pred obrovskou investciou do novch postupov a s tm spojenou investciou do novej techniky, na druhej strane mus ale eli novmu enormnmu zaaeniu pracovnkov, pokia ich bude nutn prekoova.

 

V sasnosti sa podniky delia na dve skupiny: Tie, ktor stavili na modern techniku a zamestnanci s priamo merne za tmto elom aj vybaven, take netreba nejak vek prekoovanie. Hlavn bod prce tu bol vykonan vlastne u pri samotnom recruitingu, kedy museli budci zamestnanci spa striktn poiadavky na kvalifikciu. Ale potom s tu ete aj tak podniky, a nie je ich mlo, ktor sa dostali na vslnie kedysi pred desiatimi rokmi, stle si udruj na trhu pikov postavenie, ale zanaj ho pomaly strca prve z dvodu zaostvajcej vbavy a nsledne nedostatone vyuitej pracovnej sily.  Chcel by som sa venova v prvom rade prve tmto prpadom.

 

Kadmu dobrmu manarovi mus by jasn, e predpotopnmi metdami sa mu urite nepodar dosiahnu spech, nakoko by sa na obrovskom poli konkurencie stratil. A t momentlne narstla do hviezdnych rozmerov. Rozhodne sa prve preto pre kompletn inovciu pracovnch postupov.  Dobrm prkladom na tomto poli je prve redakcia dennka Times, ktor svoju popularitu vychutnval vo Vekej Britnii. Prestne mienkotvorn noviny ostvali poas dlhej doby rodinnm podnikom a od ostatnej roviny benej tlae vynikali prve nadpriemernou kvalitou. Odrazu sa vak dostavil fenomn estkovej tlae, ltej tlae a kvalitu zaala postupne vytvra kvantita. Times neboli schopn sa tomuto trendu prispsobi a tak vemi rchlo stratili dominantn postavenie na trhu. Na prv miesta sa dostali menej kvalitn dennky, ktor boli ale vyzbrojen novmi tlaiarami a pokrokovmi metdami. Tu sa ned tvrdi, e by Times stratili na kvalite. Vbec nie, stala sa iba chyba v manamente. A to osudov. Skalopevnch itateov si sce pltok udral, ale nadobro sa musel rozli s tm, e by mohol sai v pote itateov s novmi novinami, ktor vznikali ako huby po dadi.

 

Zaiatok by sa teda mal vdy odohrva prve na rovine vedcich pracovnkov, pretoe poiadavku na renovciu nikdy neme prs zdola. lohou vedenia je okrem inho dobre a presne monitorova sasn trendy, vedie ich predvda s dostatonm asovm odstupom a operatvne reagova na zmenen podmienky boja. Druh krok je vypracovanie projektu. Najprv si firma mus stanovi, o presne chce robi, aby si svoje postavenie udrala, poprpade sa uchdzala o alie pracovn spechy. Zhodnoti sasn situciu nie je prve jednoduch, ale bez toho sa ete nikto nikam nedostal. Ak firma nebude vedie, z ktorho bodu presne zana, nikdy si nedoke vyti svoj cie, kam by sa rada so svojm manamentom dostala.

 

Akonhle je u projekt vypracovan, treba dba na nslednos jednotlivch loh. Je nutn ich zoradi tak, aby sa vsledn efekt dostavil naraz a po samotnej inovcii sa neakalo na zbytkov asti projektu, ktor u z akchkovek prin mekaj. Tomuto sa d vyhn nasledujcim postupom:

 

1. Stanovte si presne, ktor fza na ktor nadvzuje a o presne potrebuje na svoju realizciu
2. Uvedomte si, e technika sa d zavies ovea rchlejie, ako udsk pracovn sila. T potrebuje zakolenie na nov systm prce, a to vemi kvalitn. Bola by predsa koda pusti svojich expertov z brande na ulicu len preto, e nedoku ovlda MS Excel... Podrobn zakolenie si vyaduje vea asu a na toto je nutn aj myslie. Preto s celm procesom treba zaa ovea skr, ako k samotnej inovci vlastne prde. Za tmto elom stoja k dispozci mnoh kolenia pre menie firmy a tie vie by mali svojim pracovnkom zabezpei intern rekvalifikciu.
3. Ke sa u rozhodnete pre nkup techniky, treba v prvom rade myslie aj do budcnosti a zariadenia by mali ma urite svoju rezervu.
4. Po spenom ukonen celej prce je nutn ete ist dobu sledova vvoj pracovnej innosti, i prebieha poda naprojektovanch predstv a vychytva prpadn muchy, i chyby v systme.

 

Vemi rozumnou metdou je modernizciou poveri vlastnch pracovnkov a nie nejak extern firmu. (Samozrejme, e druh rieenie etr as a v neposlednom rade aj peniaze, najdleitejie vak je, aby sa vai zamestnanci stretli nakoniec s priazou voi novinkm a nepristupovali k nim ako k nutnmu zlu) Ak sa bud do vej i menej miery podiea sami na renovcich, pochopia nov metdy viac do detailov, ako keby si jednho da iba sadli pred hotov vec a museli by okamite prakticky uplatova svoje kolenm nadobudnut teoretick poznatky. Pri takchto postupoch sa asto v zverench fzach objavuj chyby, ktor poukazuj na nezohratos pracovnho kolektvu s pracovnm prostredm. A tieto dve veci by samozrejme mali do vekej miery vytvra jednotu.

 

Pri dodran vetkch zsad zdravho rozumu a logickho postupu by sa vak riziko chyby malo minimalizova a vaa firma sa pohrnie elom v strety novmu pracovnmu spechu...