Budcnos internetu

Spolonos PricewaterhouseCoopers vydva Technologick vhad 20022004, Diel 2: Nov trendy vo vvoji internetovch technolgi. Publikcia analyzuje pokrok v oblasti operanch a komunikanch technolgi v reakcii na rastce nroky podnikov pri vyuvan IT a internetu. Kniha sa zameriava na predpokladan hlavn vvojov tendencie IT infratruktry pre budce roky. Vhad alej pojednva o dlhodobch trendoch vedcich k premene internetu z operanho nstroje, ako ho poznme dnes,  na globlnu sieov itkov slubu.

Nov trendy internetovch technolgi
Najpozoruhodnejm vstupom analzy je predpove, e budce vyuitie internetovch technolgi bude zaloen na konvergencii niekoko sasnch vvojovch prdov. Ide naprklad o tzv. maticov paraleln systmy, ktor umouj vekoobjemov agregciu a integrciu vpotovch, pamovch, sieovch a alch informanch zdrojov v rmci viacero organizci. V sasnosti s tak nstroje vyuvan jen pri vedeckch experimentoch, ktor vyaduj analzy vekch objemov dt. Podobne ako sa internet vyvinul v rmci akademickho vskumu v snahe zdiea informan zdroje a neskr sa uplatnil komerne a medzi skromnmi uvatemi, tak bud i maticov paraleln systmy skr i neskr vyuit v podnikovej sfre. Podstatnejia je vak skutonos, e vskum maticovch paralelnch systmov povedie k vytvoreniu softwaru schopnho vyriei zsadn problmy, ktorm dnes spolonosti el pri budovan distribuovanch vntropodnikovch aplikci.

Okrem maticovch paralelnch systmov bud vvoj internetovch technolgi urova ete alie trendy:

Poskytovanie vpotovch kapact spsob poskytovania IT, kedy sa spolonosti bud zaobera prevdzkovanm vlastnch informanch infratruktr asi tak, ako dnes spravuj napr. vlastn zdroj energie i vody. Namiesto toho bud poda potreby (a za poplatok) vyuva IT infratruktru pecializovanch poskytovateov.

Globlne vyuvanie IP protokolu pre hlasov komunikciu v okamihu, ke internet bude rovnako rozren a ahko dostupn ako telefnna sie, premen sa globlna telefnna sie zo svojej sasnej podoby navzjom neprepojen internetov protokoly (IP) pre telefnne hovory obklopen tradinmi telefnnymi sieami na systm, kde pre zaistenie hlasovch sluieb bude vhradne vyuvan IP protokol. Nakoniec bude kad subjekt disponujci pripojenm k internetu potencilnym poskytovateom sluieb, podobne ako dnes kad, kto m pripojenie k internetu, me spoluvytvra jeho obsah jednoducho tak, e spust svoje webov strnky.

Vadeprtomn nasadenie IT znamen stav, kedy informan technolgie bud univerzlne dostupn a stan sa benou, neviditenou sasou kadodennho ivota, prestupujcou plne vetkm. Zo vetkch rznych aspektov internetovch technolgi je tak preniknutie doposia najmenej realizovan. Jeho predpokladom je al pokrok vo vvoji uvateskch rozhran, systmovho softwaru, bezpenosti a pervazvnych siet (vtane tvorby elovch siet zloench z vekho potu senzorickch zariaden schopnch uri svoje umiestnenie a samostatne kona).

Krtkodob trendy v oblasti infratruktr IT
V krtkodobejom horizonte meme identifikova tri hlavn trendy vvoja informanch a komunikanch technolgi: neustle zvyovanie kapacity komoditnch technolgi, posilovanie drazu na prispsobitenos informanch a komunikanch technolgi a naalej tie draz na prunos, spoahlivos a ovldatenos tchto infratruktr.

Tieto trendy s analyzovan v prslunch astiach Vhadu:

Procesory a platformy tto as je venovan polovodiom, zabudovanm procesorom, tradinm a novo vznikajcim vpotovm platformm, pamtiam a displejom.

Komunikcia tto as zahrnuje kapitoly o inovcich v oblasti bezdrtovej a drtovej komunikcie, o telekomunikanch slubch a internetovch technolgich.

Sprva webovch aplikci tato as sa zaober technolgiami urenmi ku zveniu vkonnosti a dostupnosti webovch strnok a nstrojom na sprvu systmov a siet.

Trend komoditizcie technolgi zahrnuje:

Rastce nroky, ktor na tzv. high-end servery RISC/UNIX klad systmy zaloen na novch 64bitovch procesoroch Intel zo skupiny Itanium a podporujce operan systmy Microsoft Windows alebo Linux.

Posun smerom k pamti zaloenej na IP namiesto pecializovanej technolgie optickch vlkien uvan v tzv. pamovch sieach (SAN) spolu s nstrojmi Gigabit Ethernet a TCP/IP.

Vyuvan superpotaov zostavench z vekho potu komoditnch systmov podporujcich Linux ako sporn alternatva k benm superpotaom. Vvoj loklnych bezdrtovch siet (LAN) typu 802.11.

 Prunos, spoahlivos a ovldatenos s stle dleitej, pretoe podniky musia zvlda vemi rozdielne miery pracovnej zae, zaisti dostupnos systmov pre svojich zamestnancov, odberateov a partnerov a prevdzkova IT infratruktry o najspornejie. K dosiahnutiu tchto cieov mono vyui:

nstroje na riadenie zdrojov: v minulosti boli dostupn iba na potaoch typu mainframe, dnes s k dispozci tie v rmci distribuovanho IT prostredia,

dodaton kapacitn rezervy, ktor dodvatelia systmov v dsledku poklesu cien polovodiov a pamovch komponentov zabudovvaj do svojich systmov,

nov nstroje pre sprvu systmov a siet, ktor podnikom umouj ekonomicky vyjadri dopady nefunknosti systmov napr. z hadiska vnosov a ziskovosti, o umouje alokovat zdroje tak, aby najvyie zdroje na zvenie spoahlivosti boli investovan do oblast, ktor maj najv dopad na hospodrenie podniku,

nov architektry dtovch centier a webovch aplikci, ktor zvyuj flexibilitu a spoahlivos.

Analza obsahuje tie nzory odbornkov z oboru Vhad ponka rozhovory so tyrmi uznvanmi odbornkmi na IT, ktor hovoria o svojich nzoroch na vvoj v oblasti IT a komunikcie. S to:

Judy Estrin, generlna riaditeka spolonosti Packet Design, ktor predtm spolu-zakladala tri spen technolgick spolonosti a psobila i ako riaditeka pre technolgie u spolonosti Cisco Systems,

Dr. Leonard Kleinrock, profesor potaovch vied na University of California v Los Angeles, ktorho priekopncky vskum potaovch siet pomohol poloi zklady internetu a ktorho vskumn laboratrium sa v roku 1969 stalo sdlom prvho uzlu siete ARPAnet;

Dr. Richard F. Rashid, vedci viceprezident spolonosti Microsoft pre vvoj,

Dr. Irving Wladawsky-Berger, viceprezident skupiny Server Group spolonosti IBM pre technolgie a stratgiu, v ktorej zodpoved za iniciatvy IBM v oblasti operanho systmu Linux, maticovch paralelnch systmov a internetovch technolgi.