Momentlne situcia vyzer tak, e v oblasti informanch technolgi sa realizuje neprestajne pokrok a toto odvetvie sa stva vemi spenm. Netreba vak osta pri tomto presveden naveky a v sasnosti je celkom na mieste, aby si zamestnvatelia ako aj zamestnanci uvedomili, e situcia sa postupne oraz viac a viac men. oskoro zane toti tento obrovsk apart produkova nezamestnanch...
Firmy, ktor sa zaoberaj spracovvanm digitlnych dt, softvrovm programovanm, alebo nakoniec plne obyajnm vvojom hardvru sa oraz viac uberaj k politike orientcie sa na ponuku a k zniovaniu byrokratickho apartu. Viacerm spolonostiam sa tto transformciu u spene podarilo zvldnu, o m za nsledok nrast nadasov pre tzv. praktickch pracovnkov a na druhej strane zasa znenie pracovnkov v kancelrskych odvetviach. Spolonosti zanaj by viacej vyaen, o sa op odra na dvoch skutonostiach: V odvetv IT sa mierne zvyuj platy po prv, a po druh enormne stpaj profesionlne poiadavky na novch pracovnkov. Vsledok je tak, e kto sa u raz do brande dostane, tak v nej pravdepodobne aj zotrv, samozrejme, pokia spa podmienky, ktor s po novom stanoven na ovea vyej latke, ako boli doteraz. A ia, apiranti, ktor boli doteraz zvyknut na ist tandard, zanaj postupne strca pdu pod nohami. Pre mladch ud bez praxe sa stva prakticky nemon uplatni sa na sasnom IT trhu. Mlad krv ale nie je jedin, ktor m na tomto poli problmy. Rovnako aj star pracovnci, ktor doteraz vykonvali svoju prcu zodpovedne, sa stvaj neflexibiln. Nie vak pre ich neschopnos, ale prve pre aktne zvyovanie tandardov, ktor ete ani zaleka nedosiahlo svoj vrchol.
Nov technolgie
Smerovanie IT spolonost prechdza na trocha in ciele, ne na ak bol doteraj zkaznk zvyknut. Vea odbornkov vid pohonn bi nrastu nrokov prve v telekomunikanch slubch, na ak neboli nai pracovnci doteraz nauen. Niektor z tchto sluieb sa oraz markantnejie prejavuj v spolonostiach Orange a EuroTel a ben zkaznci to akceptuj. A hlavne si ptaj viac. Spolonosti pochopitene pociuj prirodzen tbu vyhovie a tak sa dostvame do situcie, ktor je nutn vemi rchlo a aktne riei.
V susednch krajinch sa pomaly zanaj spa prv UMTS siete, ktor ponkaj obrovsk potencil v oblasti bezkblovho surfovania po internete (W-Lan). Sasn inovan trend by mal okolo roku 2005 zabezpei skuton masov trh, na ktorom kad zo sasnch firiem zama ma podiel. S fixnmi pracovnmi asmi a prerastenm byrokratickm apartom to vak nebude mon. A tak sa oraz viac profesionlnych pracovnkov nachdza na ulici a systm nestha produkova nov hlavy, ktor by dan deficit pracovnej sily vyrovnali. Zklada udskej pracovnej sily sa v poslednej dobe skutone v oblasti IT zaala prelieva z jedenej ndoby do druhej. Nezmenila sa, naopak zaala pomaly vyteka zo svojho koryta, pretoe neustle do nej pribdaj bval zamestnanci firiem, ktor boli prepusten v rmci zvyovania efektvnosti firmy.
Paradox slovenskho trhu
A tak vznik na slovenskom trhu nepochopiten paradox enormne vekej zkladne zujemcov (hovorme iba o oblasti informanch technolgi) a prli mal odbyt. Recruitingov firmy rovnako zvyuj nroky a tak s ance novika skoro nulov. Jedna monos ako eliminova tto neprjemn situciu, je vypracova projekty rekvalifikcie do blzkej budcnosti, pretoe oblas IT je ako jedna z mla obchodnch oblast prli polymorfn a men sa kad okamihom. Druh monos by logicky bola pri sasnm zvench nrokoch trocha upravi aj pracovn podmienky. Ako som u vyie spomnal, nadasy sa stvaj benm javom a vyaenie pracovnkov sa zvuje, nakoko ubda ich poet (teda nie poet potencionlnych pracovnkov, ale pracovnkov aktvne innch).
Alternatvne monosti uplatnenia
Vyvstva nm tu celkom dleit otzka monosti uplatnenia pracovnkov s dlhoronou praxou a dobrmi pracovnmi sksenosami. Existuje pr alternatv ako naprklad poradensk firmy, kde by tto udia urite nali svoje uplatnenie. Za tmto elom je vak nutn vypracova poda monosti o najir pracovn profil, o mnoh z tchto zamestnancov z dvodu akejsi skostnatenosti nechpu.
A tak sa neblah situcia v oblasti IT neustle prehlbuje a je dos pravdepodobn, e s rozvjajcim sa trhom a sasnm prstupom bud dan firmy masovou fabrikou na nezamestnanch.
