Privilgiom prslov a porekadiel je, e ostvaj nezmenen v kadej dobe. Otzne je, i s aj platn? Pre kadho piateho obyvatea Slovenska v produktvnom veku je prslovie Prca acht loveka sprofanovanm pojmom.

Pokles zamestnanosti na Slovensku zkonite priniesli retrukturalizan opatrenia, ktor boli nevyhnutn na ozdravenie ekonomiky. Hospodrska politika v poslednch dvoch rokoch viedla k vraznmu zneniu domcej spotreby obyvatestva. To malo jednoznan dopad na obmedzenie pracovnch prleitost a likvidciu pracovnch miest. No miera znenia domcej spotreby bola tak vek, e nakoniec sa prejavila v dvadsiatich percentch nezamestnanosti.

Vlda SR v minulom roku pripravila Nrodn pln zamestnanosti, ktor koreponduje s odporaniami Eurpskej komisie. Pre jednotliv rezorty stanovuje niekoko desiatok opatren a loh, ktor maj koncepn dlhodob charakter. Termn prvho komplexnho vyhodnotenia plnu bol uren na 31. marec. Vsledky uku i opatrenia orientuj vvoj zamestnanosti v sprvnom smere alebo potrebuj korekciu. Nae ministerstvo sa zameralo na zosladenie podpory v nezamestnanosti, dvky socilnej pomoci a dvok ttnej socilnej podpory tak, aby sa nezneuvali. Klasickm prkladom toho bolo poberanie dvok socilnej pomoci zo subjektvnych dvodov. Zatia o v prvom polroku 1999 boli tieto dvody zohadnen u 7,8 percenta poberateov, koncom minulho roku sa ich poet enormne zvil na viac ako 53 percent. Kvli zneuvaniu tejto pomoci sa uskutonili pomerne razantn zsahy v rmci novely zkona o socilnej pomoci i zkona o zamestnanosti. Pozitvnym prvkom pri rieen problmu nezamestnanosti bolo zavedenie verejnoprospench prc.

Program doasnho zamestnvania dlhodobo nezamestnanch sa zaal realizova a vlani od augusta. Investin plny miest a obc sa vak schvaovali na zaiatku roka. Ostali teda minimlne monosti zosladi investin aktivity s financovanm verejnoprospench prc. Z plnovanch dvoch milird sa preto erpali iba 1,4 mld. Sk.

o je prinou pretrvvajcej stagncie vo vyuvan pracovnch sl?

Tu musme vychdza z toho, e vvoj Slovenska je odlin oproti ostatnm krajinm. Za uplynul desaroie vzrstol poet obyvatestva Slovenska o 2,1 percenta. Ale rast produktvneho obyvatestva dosiahol a 11 percent. To znamen, e podiel produktvneho obyvatestva sa u ns zvuje, ale priestor na jeho ekonomick innos sa znil. Pritom vieme, e nstrojmi prosperity s ekonomick prostredie a hospodrstvo. ia, to nae slovensk nem dostaton potencil na vyuitie zdrojov produktvnych pracovnch sl. To je vne kontatovanie, no v porovnan s eskou republikou, Poskom a Maarskom bol u ns rast produktvnej pracovnej sily omnoho dramatickej. Faktom je, e v 70. rokoch sme mali podstatne vyiu populan krivku ako Posko. Nememe sa porovnva ani s Maarskom, kde rone kles poet produktvneho obyvatestva.

Uni bez prce

U druh rok nm klesaj relne mzdy, take sa zniuje aj kpyschopnos obyvatestva. To spsobuje, e kles domca spotreba, do ktorej patria aj sluby. V truktre nezamestnanch absolventov s na tom najhorie dievensk koly, ktor vznikli po roku 1990. Dopyt na trhu prce je z takejto kvalifikcie nulov. Pretoe postavenie eny v slovenskej spolonosti je in ako bolo v povojnovch rokoch. Uritm anachronizmom s tie uovsk koly bez maturity, z ktorch po roku 1990 vychdzalo nemerne viac absolventov ne sme potrebovali. S to naprklad automechanici, anci a podobne. Na rozdiel od bench sluieb nemme vak v tch kvalifikovanch, ku ktorm patr naprklad aj tranzit plynu, dostaton mnostvo zamestnancov. Chbaj nm uni s maturitou v elektrotechnike, potaovej technike a programovan. Perspektvni s gymnazisti, ktor mu pokraova vo vysokokolskom tdiu. Aktulna je profesijn orientcia na softverov sluby. Na Slovensku pracuje v tomto odbore okolo 8 800 ud, o je v porovnan s inmi krajinami vemi mlo. Od septembra minulho roku je novm javom aj nezamestnanos absolventov dosia troch vysoko atraktvnych profesi lekrov, prvnikov a ekonmov. Ukazuje sa, e na trhu prce dolo k nasteniu aj v tchto odboroch.

Nakoko populan boom m u ns doznieva v rokoch 2004 2006 musme z hadiska dlhodobho rieenia zamestnanosti zvi podiel vysokokolsky vzdelanch ud. Z toho dvodu je nevyhnutn da peniaze na pokraovanie vzdelvania stredokolkov. To je najsprvnejia cesta, lebo len tak dosiahneme cie, e ke zane klesa poet produktvneho obyvatestva, bud mc nastpi na trh prce vysoko kvalifikovan udia, pripraven na nov modern dobu.

Celottny informan systm pracovnch sl

Ak sa chceme dosta do Eurpskej nie musme sa napoji na systm Eures, o je eurpsky systm o ponuke pracovnch sl a o hadan pracovnch miest. V rmci neho, pokia budeme ma von pohyb pracovnch sl, me n lovek zisti, e naprklad v Dnsku hadaj oetrovatea dojnc. Tto informan vymoenos stoj vea peaz, preto sme poiadali o ver Svetov banku a v sasnosti sme u v zverenej fze rokovan. Takto informan sie plnujeme vybudova v celom socilnom systme, kde as pripadne na databzu Nrodnho radu prce. Dokonca mme ambcie zriadi na vznamnch spoloenskch miestach tzv. informan pulty (podobne ako je to v Dnsku a v Holandsku), ktor umonia kadmu zujemcovi vyhada si v potai von pracovn miesta. No tento cie sa ned uskutoni z veera do rna.

Zmluva so Svetovou bankou hovor o realizcii tohto zmeru do troch rokov. To znamen, e v roku 2004 u bude u ns takto systm fungova.

Prehad nezamestnanosti poda jednotlivch reginov

Bratislava

Bratislavsk kraj je u dlhiu dobu charakteristick najnim potom nezamestnanch, ku koncu roka 2002 ich bolo len 18 351, o je miera nezamestnanosti 5,18%. Najviac nezamestnanch njdeme medzi obyvatemi vo veku od 20 do 24 rokov (3 276) a medzi vyuenmi bez maturity (4 694).

Bansk Bystrica

Je jednm z reginov, v ktorch je vysok potencil pracovnej sily (k 31. 12. 2002 a 81 795 nezamestnanch). Okres Rimavsk Sobota disponuje rekordnm potom nezamestnanch: 15 739 miera nezamestnanosti 37,22%. Najviac obyvateov bez prce (13 948) je vo veku od 20 do 24 rokov.

Koice

V Koickom kraji je najv poet vonej pracovnej slily, o dokazuje aj navyou mierou nezamestnanosti na Slovensku 24,26%. Najviac nezamestnanch je vo veku od 20 do 24 rokov a medzi vyuenmi bez maturity.

Nitra

Nitriansky kraj s 21,51% mierou nezamestnanosti patr medzi priemern kraje v pote vonej pracovnej sily. Priemer vysoko prevyuje okres Levice 25,90% mierovu nezamestnanosti. Najviu skupinu disponibilnej pracovnej sily tvoria obyvatelia s vyuenm bez maturity 29 968 lud.

Preov

93 409 nezamestnanch obyvateov Preovskho kraja vytvra mieru nezamestnanosti a 23,00%, o je tretia najvyia miera nezamestnanosti na Slovensku. V kraji meme njs a 2575 univerzitne vzdelanch obyvateov bez prce.

Trenn

V Trenianskom kraji bolo k 31. 12. 2002 registrovanch 36 743, o vytvra mieru nezamestnanosti 10,91%. Najv poet nezamestnanch je medzi vyuenmi bez maturity 15 502 obyvateov.

Trnava

Trnavsk kraj disponuje s 40 229 nezamestanmi obyvatemi (12,99% miera nezamestnanosti). Najviu skupinu tvoria nezamestan vo veku od 20 do 24 rokov.

ilina

Z celkovho potu evidovanch nezamestnanch 55 261 (miera nezamestnanosti 14,74%), je a 8 820 so skonenm stredokolskm odbornm vzdelanm s maturitou. Okres s najvym potencilom pracovnej sily je Doln Kubn (19,06% miera nezamestnanosti).