Newsletter 11/2003
Newsletter HRweb.sk priamo do vaej e-mailovej schrnky.
Vydanie: 11/2003
Vylo: 13. marca 2003
Motto: "Nasledujte svoje intinkty. To je jedin miesto, kde sa prejavuje skuton mdros."
Z obsahu:
1/ Editoril
Pokles zujmu o IT pracovnkov
Situcia teraz a v budcnosti
2/ Nali sme na internete
3/ Impressum
Navtvte www.ajg.sk informan portl venovan udskm zdrojom a poradenstvu v manamente.
Oboznmte sa so slubami prvej internetovej personlnej agentry na slovenskom trhu na adrese www.HumanAsk.com.
Vyuite bezplatn sluby karirovho portlu AskForJob.sk pre registrciu Vho e-CV v integrovanej databze kandidtov poradenskej skupiny AJG.
Navtvte nov portl EUjobs.sk venovan zujemcom o kariru v eurpskych intitcich a oblasti eurpskej integrcie.
1/ Editoril
Nosn tma aktulneho vydania: Nezamestnanos
Na strnkach magaznu HRweb.sk njdete tento tde dva nov lnky:
V budcnosti na tomto mieste vytvorme priestor pre vae nzory. Chceme tak prispie k efektvnej vmene vedomost naich itateov, odbornkov a zujemcov o oblas karirovho rozvoja, udskch zdrojov a manamentu.
Redakcia HRweb.sk
Nov lnok: Pokles zujmu o IT pracovnkov
Momentlne situcia vyzer tak, e v oblasti informanch technolgi sa realizuje neprestajne pokrok a toto odvetvie sa stva vemi spenm. Netreba vak osta pri tomto presveden naveky a v sasnosti je celkom na mieste, aby si zamestnvatelia ako aj zamestnanci uvedomili, e situcia sa postupne oraz viac a viac men. oskoro zane toti tento obrovsk apart produkova nezamestnanch...
Firmy, ktor sa zaoberaj spracovvanm digitlnych dt, softvrovm programovanm, alebo nakoniec plne obyajnm vvojom hardvru sa oraz viac uberaj k politike orientcie sa na ponuku a k zniovaniu byrokratickho apartu. Viacerm spolonostiam sa tto transformciu u spene podarilo zvldnu, o m za nsledok nrast nadasov pre tzv. praktickch pracovnkov a na druhej strane zasa znenie pracovnkov v kancelrskych odvetviach. Spolonosti zanaj by viacej vyaen, o sa op odra na dvoch skutonostiach: V odvetv IT sa mierne zvyuj platy po prv, a po druh enormne stpaj profesionlne poiadavky na novch pracovnkov. Vsledok je tak, e kto sa u raz do brande dostane, tak v nej pravdepodobne aj zotrv, samozrejme, pokia spa podmienky, ktor s po novom stanoven na ovea vyej latke, ako boli doteraz. A ia, apiranti, ktor boli doteraz zvyknut na ist tandard, zanaj postupne strca pdu pod nohami. Pre mladch ud bez praxe sa stva prakticky nemon uplatni sa na sasnom IT trhu. Mlad krv ale nie je jedin, ktor m na tomto poli problmy. Rovnako aj star pracovnci, ktor doteraz vykonvali svoju prcu zodpovedne, sa stvaj neflexibiln. Nie vak pre ich neschopnos, ale prve pre aktne zvyovanie tandardov, ktor ete ani zaleka nedosiahlo svoj vrchol.
Nov technolgie
Smerovanie IT spolonost prechdza na trocha in ciele, ne na ak bol doteraj zkaznk zvyknut. Vea odbornkov vid pohonn bi nrastu nrokov prve v telekomunikanch slubch, na ak neboli nai pracovnci doteraz nauen. Niektor z tchto sluieb sa oraz markantnejie prejavuj v spolonostiach Orange a EuroTel a ben zkaznci to akceptuj. A hlavne si ptaj viac. Spolonosti pochopitene pociuj prirodzen tbu vyhovie a tak sa dostvame do situcie, ktor je nutn vemi rchlo a aktne riei.
V susednch krajinch sa pomaly zanaj spa prv UMTS siete, ktor ponkaj obrovsk potencil v oblasti bezkblovho surfovania po internete (W-Lan). Sasn inovan trend by mal okolo roku 2005 zabezpei skuton masov trh, na ktorom kad zo sasnch firiem zama ma podiel. S fixnmi pracovnmi asmi a prerastenm byrokratickm apartom to vak nebude mon. A tak sa oraz viac profesionlnych pracovnkov nachdza na ulici a systm nestha produkova nov hlavy, ktor by dan deficit pracovnej sily vyrovnali. Zklada udskej pracovnej sily sa v poslednej dobe skutone v oblasti IT zaala prelieva z jedenej ndoby do druhej. Nezmenila sa, naopak zaala pomaly vyteka zo svojho koryta, pretoe neustle do nej pribdaj bval zamestnanci firiem, ktor boli prepusten v rmci zvyovania efektvnosti firmy.
Paradox slovenskho trhu
A tak vznik na slovenskom trhu nepochopiten paradox enormne vekej zkladne zujemcov (hovorme iba o oblasti informanch technolgi) a prli mal odbyt. Recruitingov firmy rovnako zvyuj nroky a tak s ance novika skoro nulov. Jedna monos ako eliminova tto neprjemn situciu, je vypracova projekty rekvalifikcie do blzkej budcnosti, pretoe oblas IT je ako jedna z mla obchodnch oblast prli polymorfn a men sa kad okamihom. Druh monos by logicky bola pri sasnm zvench nrokoch trocha upravi aj pracovn podmienky. Ako som u vyie spomnal, nadasy sa stvaj benm javom a vyaenie pracovnkov sa zvuje, nakoko ubda ich poet (teda nie poet potencionlnych pracovnkov, ale pracovnkov aktvne innch).
Alternatvne monosti uplatnenia
Vyvstva nm tu celkom dleit otzka monosti uplatnenia pracovnkov s dlhoronou praxou a dobrmi pracovnmi sksenosami. Existuje pr alternatv ako naprklad poradensk firmy, kde by tto udia urite nali svoje uplatnenie. Za tmto elom je vak nutn vypracova poda monosti o najir pracovn profil, o mnoh z tchto zamestnancov z dvodu akejsi skostnatenosti nechpu.
A tak sa neblah situcia v oblasti IT neustle prehlbuje a je dos pravdepodobn, e s rozvjajcim sa trhom a sasnm prstupom bud dan firmy masovou fabrikou na nezamestnanch.
Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=259
Reakcia na lnok: .
Nov lnok: Situcia teraz a v budcnosti
Privilgiom prslov a porekadiel je, e ostvaj nezmenen v kadej dobe. Otzne je, i s aj platn? Pre kadho piateho obyvatea Slovenska v produktvnom veku je prslovie Prca acht loveka sprofanovanm pojmom.
Pokles zamestnanosti na Slovensku zkonite priniesli retrukturalizan opatrenia, ktor boli nevyhnutn na ozdravenie ekonomiky. Hospodrska politika v poslednch dvoch rokoch viedla k vraznmu zneniu domcej spotreby obyvatestva. To malo jednoznan dopad na obmedzenie pracovnch prleitost a likvidciu pracovnch miest. No miera znenia domcej spotreby bola tak vek, e nakoniec sa prejavila v dvadsiatich percentch nezamestnanosti.
Vlda SR v minulom roku pripravila Nrodn pln zamestnanosti, ktor koreponduje s odporaniami Eurpskej komisie. Pre jednotliv rezorty stanovuje niekoko desiatok opatren a loh, ktor maj koncepn dlhodob charakter. Termn prvho komplexnho vyhodnotenia plnu bol uren na 31. marec. Vsledky uku i opatrenia orientuj vvoj zamestnanosti v sprvnom smere alebo potrebuj korekciu. Nae ministerstvo sa zameralo na zosladenie podpory v nezamestnanosti, dvky socilnej pomoci a dvok ttnej socilnej podpory tak, aby sa nezneuvali. Klasickm prkladom toho bolo poberanie dvok socilnej pomoci zo subjektvnych dvodov. Zatia o v prvom polroku 1999 boli tieto dvody zohadnen u 7,8 percenta poberateov, koncom minulho roku sa ich poet enormne zvil na viac ako 53 percent. Kvli zneuvaniu tejto pomoci sa uskutonili pomerne razantn zsahy v rmci novely zkona o socilnej pomoci i zkona o zamestnanosti. Pozitvnym prvkom pri rieen problmu nezamestnanosti bolo zavedenie verejnoprospench prc.
Program doasnho zamestnvania dlhodobo nezamestnanch sa zaal realizova a vlani od augusta. Investin plny miest a obc sa vak schvaovali na zaiatku roka. Ostali teda minimlne monosti zosladi investin aktivity s financovanm verejnoprospench prc. Z plnovanch dvoch milird sa preto erpali iba 1,4 mld. Sk.
o je prinou pretrvvajcej stagncie vo vyuvan pracovnch sl?
Tu musme vychdza z toho, e vvoj Slovenska je odlin oproti ostatnm krajinm. Za uplynul desaroie vzrstol poet obyvatestva Slovenska o 2,1 percenta. Ale rast produktvneho obyvatestva dosiahol a 11 percent. To znamen, e podiel produktvneho obyvatestva sa u ns zvuje, ale priestor na jeho ekonomick innos sa znil. Pritom vieme, e nstrojmi prosperity s ekonomick prostredie a hospodrstvo. ia, to nae slovensk nem dostaton potencil na vyuitie zdrojov produktvnych pracovnch sl. To je vne kontatovanie, no v porovnan s eskou republikou, Poskom a Maarskom bol u ns rast produktvnej pracovnej sily omnoho dramatickej. Faktom je, e v 70. rokoch sme mali podstatne vyiu populan krivku ako Posko. Nememe sa porovnva ani s Maarskom, kde rone kles poet produktvneho obyvatestva.
Uni bez prce
U druh rok nm klesaj relne mzdy, take sa zniuje aj kpyschopnos obyvatestva. To spsobuje, e kles domca spotreba, do ktorej patria aj sluby. V truktre nezamestnanch absolventov s na tom najhorie dievensk koly, ktor vznikli po roku 1990. Dopyt na trhu prce je z takejto kvalifikcie nulov. Pretoe postavenie eny v slovenskej spolonosti je in ako bolo v povojnovch rokoch. Uritm anachronizmom s tie uovsk koly bez maturity, z ktorch po roku 1990 vychdzalo nemerne viac absolventov ne sme potrebovali. S to naprklad automechanici, anci a podobne. Na rozdiel od bench sluieb nemme vak v tch kvalifikovanch, ku ktorm patr naprklad aj tranzit plynu, dostaton mnostvo zamestnancov. Chbaj nm uni s maturitou v elektrotechnike, potaovej technike a programovan. Perspektvni s gymnazisti, ktor mu pokraova vo vysokokolskom tdiu. Aktulna je profesijn orientcia na softverov sluby. Na Slovensku pracuje v tomto odbore okolo 8 800 ud, o je v porovnan s inmi krajinami vemi mlo. Od septembra minulho roku je novm javom aj nezamestnanos absolventov dosia troch vysoko atraktvnych profesi lekrov, prvnikov a ekonmov. Ukazuje sa, e na trhu prce dolo k nasteniu aj v tchto odboroch.
Nakoko populan boom m u ns doznieva v rokoch 2004 2006 musme z hadiska dlhodobho rieenia zamestnanosti zvi podiel vysokokolsky vzdelanch ud. Z toho dvodu je nevyhnutn da peniaze na pokraovanie vzdelvania stredokolkov. To je najsprvnejia cesta, lebo len tak dosiahneme cie, e ke zane klesa poet produktvneho obyvatestva, bud mc nastpi na trh prce vysoko kvalifikovan udia, pripraven na nov modern dobu.
Celottny informan systm pracovnch sl
Ak sa chceme dosta do Eurpskej nie musme sa napoji na systm Eures, o je eurpsky systm o ponuke pracovnch sl a o hadan pracovnch miest. V rmci neho, pokia budeme ma von pohyb pracovnch sl, me n lovek zisti, e naprklad v Dnsku hadaj oetrovatea dojnc. Tto informan vymoenos stoj vea peaz, preto sme poiadali o ver Svetov banku a v sasnosti sme u v zverenej fze rokovan. Takto informan sie plnujeme vybudova v celom socilnom systme, kde as pripadne na databzu Nrodnho radu prce. Dokonca mme ambcie zriadi na vznamnch spoloenskch miestach tzv. informan pulty (podobne ako je to v Dnsku a v Holandsku), ktor umonia kadmu zujemcovi vyhada si v potai von pracovn miesta. No tento cie sa ned uskutoni z veera do rna.
Zmluva so Svetovou bankou hovor o realizcii tohto zmeru do troch rokov. To znamen, e v roku 2004 u bude u ns takto systm fungova.
Prehad nezamestnanosti poda jednotlivch reginov
Bratislava
Bratislavsk kraj je u dlhiu dobu charakteristick najnim potom nezamestnanch, ku koncu roka 2002 ich bolo len 18 351, o je miera nezamestnanosti 5,18%. Najviac nezamestnanch njdeme medzi obyvatemi vo veku od 20 do 24 rokov (3 276) a medzi vyuenmi bez maturity (4 694).
Bansk Bystrica
Je jednm z reginov, v ktorch je vysok potencil pracovnej sily (k 31. 12. 2002 a 81 795 nezamestnanch). Okres Rimavsk Sobota disponuje rekordnm potom nezamestnanch: 15 739 miera nezamestnanosti 37,22%. Najviac obyvateov bez prce (13 948) je vo veku od 20 do 24 rokov.
Koice
V Koickom kraji je najv poet vonej pracovnej slily, o dokazuje aj navyou mierou nezamestnanosti na Slovensku 24,26%. Najviac nezamestnanch je vo veku od 20 do 24 rokov a medzi vyuenmi bez maturity.
Nitra
Nitriansky kraj s 21,51% mierou nezamestnanosti patr medzi priemern kraje v pote vonej pracovnej sily. Priemer vysoko prevyuje okres Levice 25,90% mierovu nezamestnanosti. Najviu skupinu disponibilnej pracovnej sily tvoria obyvatelia s vyuenm bez maturity 29 968 lud.
Preov
93 409 nezamestnanch obyvateov Preovskho kraja vytvra mieru nezamestnanosti a 23,00%, o je tretia najvyia miera nezamestnanosti na Slovensku. V kraji meme njs a 2575 univerzitne vzdelanch obyvateov bez prce.
Trenn
V Trenianskom kraji bolo k 31. 12. 2002 registrovanch 36 743, o vytvra mieru nezamestnanosti 10,91%. Najv poet nezamestnanch je medzi vyuenmi bez maturity 15 502 obyvateov.
Trnava
Trnavsk kraj disponuje s 40 229 nezamestanmi obyvatemi (12,99% miera nezamestnanosti). Najviu skupinu tvoria nezamestan vo veku od 20 do 24 rokov.
ilina
Z celkovho potu evidovanch nezamestnanch 55 261 (miera nezamestnanosti 14,74%), je a 8 820 so skonenm stredokolskm odbornm vzdelanm s maturitou. Okres s najvym potencilom pracovnej sily je Doln Kubn (19,06% miera nezamestnanosti).
Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=260
Reakcia na lnok: .
2/ Nali sme na internete
Vlda jednohlasne schvlila nvrh novely Zkonnka prce
Vlda SR dnes schvlila vldny nvrh novely Zkonnka prce s dodatkom, ktor obsahoval posledn dohody medzi zamestnvatemi a Konfederciou odborovch zvzov SR...
tajte alej...
Cena za najlep projekt prispievajci k rastu zamestnanosti
Podujatie organizuje spolonos Management Partners Group v spoluprci s partnermi AIESEC, Softip a Julius Meinl. Na zver prvho da je pripraven slvnostn galaveer, na ktorom prominentn hostia ocenia najlepie personlne projekty za rok 2002.
tajte alej...
Pozitvny trend vo zverejovan informci
Jednou z hlavnch zmien je zmena nzvu sae - oznaenie vron sprva nahradil termn ron sprva. Ako uviedol E. Jurzyca: "Napriek tomu, e legislatva hovor o vronch sprvach, oraz astejie sa v odbornch kruhoch pouva logickejie oznaenie ron sprva...
tajte alej...
Besser mit Kritik umgehen
Das mit der Kritik ist eine schwierige Sache. Feedback von auen ist wichtig, denn wir haben oft blinde Flecken und eine ehrliche Rckmeldung ist oft eine groe Hilfe, um unsere Probleme zu verstehen...
Lesen Sie weiter...
Find Work That Matters
Albion, a former Harvard Business School wunderkind and marketing consultant to Procter & Gamble and Coca-Cola, swallowed his career dissatisfaction for years before making a clean break from his comfortable paycheck and pursuing his professional dreams.
read more...
The Hard Life and Restless Mind of America`s Education Billionaire
Sperling is chairman of the Apollo Group Inc., a Nasdaq-traded holding company with a market cap of $7.5 billion, and founder of the University of Phoenix, the least by-the-book university imaginable.
read more...
3/ Impressum
Newsletter HRweb.sk
Kad tde vm zasielame aktulne informcie o novinkch na strnke www.hrweb.sk a o novch lnkoch, tipy pre v osobn rozvoj od medzinrodne uznvanch odbornkov, novinky zo sveta udskch zdrojov, zaujmav linky, to najlepie z monitoringu mdi a podnety na zamyslenie.
Ak chcete Newsletter dostva bezplatne priamo do vaej e-mailovej schrnky, kliknite sem. Kontaktn adresa: .
Copyright 2001-2005 HRweb.sk