Sasn stav slovenskho vysokho kolstva je tak, e si vyaduje zsadn rozhodnutia strategickho charakteru. Jednoduchm dvodom je skutonos, e doteraz iadna stratgia rozvoja vysokch kl neexistovala (ak uznme potrebu existencie vbec nejakej stratgie). Za stratgiu samozrejme nepokladme pasienkov heslo "kad kraj m ma univerzitu". Tragdiou je, e toto heslo sa ako stratgia skutone realizovalo. Pokia niekomu nevad samotn fakt nahrdzania premyslenej koncepcie mtingovm heslom, spomenieme aspo dva "do neba volajce" aspekty.
Devalvcia pojmu univerzita
Pojem univerzity je v eurpskom kontexte, kde vznikol, spojen s takmi pojmami, ako je hadanie pravdy, pestovanie vzdelanosti, rozvoj vedy a poznania, akademick samosprva, tradcia. U v samotnom mene m zakdovan veobecnos, univerzlnos. Preto je naprklad univerzita, ktorej aiskovm tudijnm odborom je pecilna vroba nezmysel, jednoducho contradictio in adjecto. Na tomto fakte ni nezmen ani to, ak sa k zamanmu tudijnmu odboru pridaj dva i tri alie.
Zrod univerzity je proces. Je to proces nadvzovania na tradcie a sasne budovania tradcie. Postavi dnes univerzitu "na zelenej lke", umelo, bez trpezlivho budovania tradci (t.j. najm a predovetkm angaovania, sstreovania a dozrievania profesorskho zboru) je opovlivos. Je to ignorovanie zkonitost, popretie hodnt. Je to mimochodom aj neokrchanos voi existujcim univerzitm. Naprklad Slovensk vysok kola technick budovala vye pol storoia svoju tradciu, a nakoniec sa odhodlala premenova sa na ("len") technick univerzitu. Pritom mnostvom i kvalitou svojich absolventov si u dvno vydobyla zodpovedajce uznanie. Ak dnes vznikaj zo da na de univerzity dokonca bez prvlastku s omnoho um a pecilnejm vzdelvacm rozsahom, vznik pomtenie pojmov. Univerzitami s iba poda zkona; skuton autoritu im nijak zkon ani vlda nezabezpeia. Pojem univerzity sa na Slovensku takouto "koncepciou" devalvoval.
Vysokokolsk vzdelvanie v reginoch
Treba pritom zaznamena, e proces pribliovania sa univerzt k reginom prebiehal objektvne aj bez a dvno pred vyhlsenm onoho hesla, take tzv. "regionlny" argument neobstoj. Nelo o to, i bud aj v reginoch prtomn univerzity. Ilo aj (okrem alch aspektov) o vobu, i tam bud pracovisk (katedry, stavy, fakulty) existujcich (tradinch) univerzt, alebo i vznikn nov "univerzity" bez akejkovek tradcie. alm rozmerom problmu je implicitn zenie sstavy vyieho kolstva na ustanovizne, zvan univerzity. Tmto si ttna moc zila priestor pre hadanie rieen, ktor by vytvorili primeran monosti vysokokolskho vzdelvania v reginoch vrtane perspektvy ich rozvoja (napr. vysokokolsk ustanovizne, ktor by poskytovali bakalrske vzdelanie; t absolventi, ktor by mali zujem o alie tdium, by pokraovali v magisterskom tdiu na univerzitch, ktor ho poskytuj). Sasne si vak paradoxne znane rozrila priestor pre populistick zuitkovanie toho spsobu rieenia, ktor objektvne vykazuje zvan koncepn nedostatky. Zvolen alternatva koreponduje s intelektulnou rovou politickej elity, ktor ho realizovala. O strategickej vobe sa neudiala v akademickej obci zodpovedajca diskusia. Vznik podozrenie, e motvy uskutonenej voby nie s odborn, ale politick.
Treba vak sasne prizna, e ani samotn akademick obec nem v tchto veciach celkom jasno. Stle ete trpme na nedostatok informci a sksenost z prvej ruky. Aj naa nie vemi astn sksenos s tzv. fakultami odbornch tdi skr vvoj skomplikovala. Pritom ilo o pokus o implementciu jednho obmedzenho (len na nietor technick odbory), systmovo cudzorodho (bez faktickej monosti pokraovania v tdiu) iastkovho rieenia, kompromitujceho vo svojej podstate bakalrske vzdelanie a stavajceho vlastne prv, t.j. fundamentlny stupe vysokokolskho vzdelvania na vedajiu koaj.
Potrebuje Slovensko (pikov) univerzity?
Druhm aspektom spomnanho hesla, ktor ono implicitne obsahuje, je otzka, i m aj Slovensko ma univerzitu, kee Slovensko sa v hesle explicitne vbec nespomna. Doslova vzat, asi nie. Naozaj nm netreba kvalitatvnu diverzifikciu univerzt, netreba nm pikov univerzity, sta iba krajsk rove? Bohuia, heslo to vyjadruje sce implicitne, ale presne: netreba. Na vznik tokch kvalitnch novch univerzt toti nem Slovensko jednoducho dostaton intelektulny potencil, take v sasnosti sa organizuje vntro-slovensk npor na odliv mozgov z pikovch univerzt smerom na vidiecke "univerzity", prpadne sa hadaj schmy "lietajcich docentov" apod. Objektvne hroz tlak na znenie rovne tch lepch univerzt (nielen odlivom mozgov, ale naprklad aj zniovanm kritri na absolventov univerzity na Slovensku, na ich profesorov at.) na o v konenom dsledku doplatia tudenti - mlad genercia tejto krajiny. Pritom to, e na vye 20 univerzt nem papolmilinov krajina intelektulny potencil nie je hanba Slovenska, kee ide o vysoko nadpriemern hustotu univerzt vo svetovom meradle a nikto rozumn to ani neoakva. Je to skr hanba tch, ktor takto "koncepciu" realizuj, ktor Slovensko do takejto situcie dostali.
Je jasn, e situcia po vzniku viacerch krajskch univerzt je v istom zmysle stav fait acompli. Zmyslom predchdzajcej poznmky bolo upozorni, e tieto "univerzity" samotn i cel systm univerzt Slovenska m v sebe zakdovan (okrem inch) aj problm identity, s ktorm treba pota a ktor sa skr i neskr me ete vynori v dnes nepredvdanej podobe. Ich problmy (elementrne problmy zrodu, budovania pedagogickho zboru, vytvrania tudijnch programov, a vbec ich legitimita
a akreditcia) s v mnohom na plne inej rovni, ne maj typick slovensk univerzity. Spomenieme iba fakt, e vine "starch" slovenskch univerzt sa podarilo zapoji sa do eurpskych projektov vmeny sksenost v oblasti vysokokolskho vzdelvania Tempus. Mnoho ud pobudlo tdne a mesiace na univerzitch v "zpadnej" Eurpe, vymenilo si sksenosti. Prnos novch pohadov pre nau prax je nepopieraten. "Novm" univerzitm me zskan rozhadenos, sksenosti i kontakty chba. Zostva iba dfa, e to nebude brzdou vvoja systmu univerzitnho vzdelvania na Slovensku.
Napriek opsanmu dedistvu, ktor akoby predurovalo orientciu Slovenska na kvantitu namiesto kvality, treba sa k tejto otzke pri formulcii stratgie univerzitnho vzdelvania na Slovensku vrti. V prvom rade treba zopakova, e pasienkov hesl nie s stratgiou a ni podstatn nerieia. Ak sa chceme dosta alej, musme pomenova zkladn trendy, svislosti a z toho vyplvajce vzdelanostn potreby spolonosti na prahu 21. storoia. Zkladn trend vvoja smerom k "informanej" spolonosti a uvedomenie si globlnych svislost i eurpskych a transatlantickch integranch svislost by mali spoluurova stratgiu univerzitnho vzdelvania.
Uiaca sa spolonos
Vvojov svislosti mono interpretova z rznych pohadov, ale zrejme sa zhodneme na kontatovan, e spolonos speje k tomu, e bude oraz viac vzdelan, uen, a dokonca uiaca sa. Vzdelanie je tou hodnotou, ktor zvyuje ance obst v globlnej konkurencii. To plat ako pre vzdelan nrody tak aj pre "inteligentn" vrobky. Mimochodom, je to vemi optimistick kontatovanie zvl pre ns ako pre "mal nrod": aj v tomto zmysle mme svoj osud vo vlastnch rukch. Nrody, mal i vie, nie s hrakou v rukch vemoc, ale zodpovedaj samy za seba, ak odpove si na tto vzvu pripravia.
Financovanie vzdelvania
Prv, ne prejdeme k niektorm predsa len podrobnejm otzkam stratgie univerzitnho vzdelvania, treba spomen peniaze.
V istom zmysle naozaj ide o ne a v prvom rade aj tu: sebelepia koncepcia nem jednoducho ancu v saen s inou, ak in venuj na vzdelvanie povedzme 4% hrubho domceho produktu, km Slovensko iba 1%. Chcem ete pripomen, e samozrejme plne kad nrod m menej zdrojov ne by vedel spotrebova a e kad mus etri, priom so etrenm sa zana "tradine" u kolstva a zdravotnctva, ibae in pochopili, e miera etrenia nesmie by tak, aby ohrozovala strategick ance nroda dnes a v alom storo.
Podobn poiadavka porovnatenosti vdavkov plat aj pre vedu a vskum. Tu treba bohuia kontatova, e Slovensko nielen e nem ucelen koncepciu rozvoja vysokho kolstva a vedy, ale aj obe dlhodobo podfinancuje. Nsledky nedali na seba aka a u sa prejavuj: takmer ustala tvorba uebnc (neustal vak pokrok v tudijnch odboroch, prve naopak - v mnohch sa skr zrchuje, take uebnice u zastarali, ak vbec nejak boli), budovanie alebo o len obnova existujcich laboratri, drba budov a vbec majetku (vrtane interntov). Najhoria je vak prehlbujca sa priepas medzi sasnou (t.j. v zsade odchdzajcou) generciou vedcov a pedaggov a budcou, (ne-)nastupujcou generciou. Namiesto razantnho prlivu mladch, minulosou nezaaench a naopak voi svetu otvorench, so svetom komunikujcich ud s vlastnou sksenosou pobytu vo vyspelom zahrani mme zkladn problmy zska mladch pre najnronejie doktorandsk tdium a jeho spen dokonenie. Pri sasnej platovej mizrii je ich karira na univerzite skr fikciou ako skutonou alternatvou; urite je u tch, ktor sa pre u rozhodli, obeou. Slovom, ije sa (ne-)veselo z podstaty.
Uvediem jeden prklad, ktor dokumentuje, e medzi skromnosou a itm z podstaty je rozdiel. Pred desiatimi rokmi neexistoval Internet, t.j. globlna sie, spjajca prakticky neobmedzen mnostvo potaovch siet. Dnes si bez neho neviem prcu na modernej univerzite predstavi. Poskytuje neustle sa rozirujce spektrum nesmierne uitonch a efektvnych komunikanch sluieb. Kad katedra na Slovensku by mala by na pripojen. Mali by ho pozna vetci tudenti (a verte, oni ho mnoh poznaj a iadaj si prstup na). Prstup musia ma nie iba tudenti univerzt, ale aj strednch kl. Kad gymnzium by sa malo pripoji na Internet. Pri vetkej skromnosti sa daj tieto ciele postupne napa, ak uznme ich vysok prioritu. Dnes je vak faktom, e Slovensko sa vyznauje vrazne najniou mierou rozrenia Internetu v porovnan s okolitmi relevantnmi krajinami. Pri reime itia z podstaty ani vysok priority nestaia, alebo staia iba na vemi mlo.
truktrovanie vysokokolskho vzdelania
Jednm zo zkladnch poiadaviek budcej (aj dnenej, dodajme) spolonosti je rove vzdelania jej lenov. Aj ak hovorme o vysokokolskom vzdelan, nemono ho bra ako jedin krok, ale treba ho truktrova. Motvov je viacero a ich rozpoznanie je dleit. Uveme teda aspo dva.
Jednm motvom je fakt, e potreby tudentov a aj potreby spolonosti s rznorod. Nie vetci mlad chc i bud chcie prei v prostred univerzity (a pod tlakom nutnosti intenzvne tudova) dobu dlhiu, ne je nevyhnutne treba. Me sa nm to zda prli pragmatick, ale je to fakt a univerzity na to musia reagova, ak chc poskytova to, o sa od nich poaduje a nechc sa ambcie poskytova vzdelanie v tejto svislosti vzda. Nie vetci mlad si mu a bud mc dovoli tudova dlhie a bud kad rok i dva navye starostlivo zvaova. No a najm monosti uplatnenia v spolonosti s rznorod a lenia sa poda poadovanch nrokov na absolventov na zhruba tieto skupiny. Najmenia as absolventov sa d na vedeck i univerzitn drhu, kde s nroky na schopnos tvori pvodn poznatky najvie. Mal as absolventov by mala by pripraven na samostatn tvoriv prcu vo vskume, vvoji, kde by v pravom slova zmysle tvorila nov poznatky, prpadne na riadiacu innos. Najvia as absolventov vak urite vo vskume nikdy pracova nebude. Musia by pripraven na tvoriv aplikovanie poznatkov.
Druhm motvom je fakt, e aj schopnosti ud s rzne. Aj medzi tmi, o maj schopnosti tudova na univerzite a o to spene preukzali v prijmacom pokraovan, s schopnej i menej schopn, vytrval i vytrvalej at. Tm, e vetci z nich si uzavr prv etapu tdia aj formlne diplomom (Bc.), d sa monos tm menej schopnm alebo menej vytrvalm i ambiciznym skr a "so cou" a najm s ukonenm prvm stupom vysokokolskho vzdelania do praxe. Treba vak sasne vemi drazne podiarknu, e "uspokojenie sa" s prvm stupom vysokokolskho vzdelania je plne legitmna, normlna a v "normlnom" svete ben alternatva aj tch najschopnejch tudentov. Ve prve u nich kombincia ich vnimonch schopnost so soldnym vzdelanm im otvra monos skorho zaiatku ich profesionlnej kariry a tm zskania mono rozhodujceho nskoku voi mnohm vrstovnkom. Navye vzdelvanie sa oraz viac stva celoivotnou zleitosou. Mnoh z absolventov sa k ueniu sa skr alebo neskr vrtia, lebo to jednoducho bud potrebova. Vyaduje sa prunos od ud i od poskytovateov vzdelania.
Strategick cie: razantn zvenie podielu tudujcich
Jednou z monch formulci strategickho ciea v oblasti vysokokolskho vzdelania je vytenie percentulneho podielu tch, ktor tuduj na vysokej kole z prslunho populanho ronka (populcie osemnsronch). Vzhadom na sasn stav na Slovensku (cca 15%) a vo vyspelch krajinch, kde je vrazne vy, a vzhadom na trendy zvyovania tohto podielu, bude si treba vyti za cie dosiahnutie minimlne dvojnsobnho podielu v relatvne krtkom ase. Treba upozorni, e hoci klesajca populan krivka predpoved prchod slabch ronkov (a teda nejak relatvne zvenie podielu tudentov aj pri zachovan terajieho potu tudujcich na vysokch kolch), splnenie ciea sa nezaobde bez zvenia potu tudentov.
Vo vine krajn sveta sa poskytuj 3 stupne
Popri tom spolonom, o sa od univerzitnho vzdelvania oakva, t.j. aktvneho preitia jednho mimoriadne intenzvneho tvorivho obdobia zskavania vedomost v stimulujcom prostred, uspsobenom na pestovanie vzdelanosti v podmienkach akademickch slobd a samosprvy, rozpoznvame viacer rzne mon ciele vysokokolskho tdia. Poda rozsahu a hbky osvojenia si tudovanho odboru sa univerzitn vzdelvanie vo vine krajn truktruje (z dvodov tradcie, ale aj pragmatickch - ani vea stupov, ani mlo) na tri stupne. Dva stupne - t.j. stav, ktor u ns platil desaroia, a na nevhodnos ktorho sme niektor poukazovali dvno pred rokom 1989, je prli mlo. Pre tch, ktor sa v najvyom stupni tdia nechc zamera na vedu v doktorandskom tdiu, zostval iba jedin stupe (magister, ininier; ponechme zatia bokom plne netandardn zneuitie doktorskho titulu vo verzii RNDr., PhDr., PaeDr. na oznaenie niektorch absolventov v zsade na magisterskej rovni). Ak chceli skoni vysok kolu, museli ho ukoni, lebo ni medzi tm neexistovalo. Systm neumooval niektorm uchdzaom (dokonca z hadiska prirodzenho rozvrstvenia potrieb a schopnost vine tudentov) tudova kratie (3-4 roky) a zska ucelen vysokokolsk vzdelanie (titul bakalr), a sasne tm, ktor chc a s schopn pokraova v tdiu po zskan titulu bakalra ete 1-2 roky a zska vysokokolsk vzdelanie druhho stupa (al titul magister).
Monos poskytova takto lepie truktrovan vysokokolsk vzdelanie sa otvorila u ns v roku 1990 prijatm vysokokolskho zkona, ktor to zakotvuje. Okrem uvedenho motvu zvenia monosti truktrova vzdelanie (3 rovne poskytuj viac monost ako 2 rovne) je dleitm motvom vytvorenie predpokladov pre poskytnutie (kratieho voi typickm zhruba piatim rokom) ucelenho vysokokolskho vzdelania viemu potu tudentov. Druh motv m siln socilny aspekt, nakoko umouje sprstupni vzdelanie vej asti populcie, pre ktor by dlhie tdium bolo asovo, finanne i inak prli nron a z druhej strany pre budce profesionlne uplatnenie nie je nevyhnutn. Vemi dleit je aj to, e takto zvenie potu tudentov na prvom stupni pri sasnom predpokladanom postupnom relatvnom poklese potu tudentov na druhom stupni je pre univerzity relatvne mlo kapacitne nron, na rozdiel od vetkch ostatnch nutnch zmien.
3 stupne - via vertiklna prunos
Vrme sa k prvmu motvu. Koreponduje s typickou prevldajcou tradciou na rznych kontinentoch v rznych krajinch (v Eurpe napr. Vek Britnia, v Amerike USA i Kanada, Austrlia, India at.), kde sa v rznych obmench pouva lenenie na 3 rovne. Vetci tudenti, ktor nastpia na vysokokolsk tdium, absolvuj (ak s spen) prv stupe a zskaj titul bakalr vo zvolenom odbore. Potom sa mu rozhodn. Bu im zskan vysokokolsk vzdelanie sta, a oddu do "praxe", alebo sa rozhodn pokraova v tdiu. Tu je podstatn, e rozmer ich rozhodovania je mohutnej ne "bu - alebo". tudenti si volia odbor tdia aj na druhom stupni. Nemusia, a asto ani nepokrauj v tom istom odbore ako v bakalrskom tdiu. Ide o typick vzorec prunho, vlastnej predstave lepie zodpovedajceho nvrhu obsahu vzdelania, ako ho poznme zo ivotopisov ud, ktor tudovali "na Zpade". Naprklad Eugene Cernan tudoval elektrotechnick ininierstvo (je bakalr elektrotechniky), a potom tudoval aeronautick ininierstvo (je magister aeronautiky). Takto kombinovanie i prelnanie odborov je vznamnm, hoci urite nie jedinm nstrojom prunej individulnej voby obsahu vzdelania tudenta, ktor sm m monos urova, ako sa najlepie priprav na svoju profesionlnu kariru v slade s jeho predstavou.
Mobilita tudenta poas tdia - vntri univerzity aj medzi univerzitami
Sloboda individulnej voby je sasne tudentovou zodpovednosou. Univerzita stanovuje pravidl a garantuje, e na jednotlivch stupoch sa poskytuje vzdelanie na poadovanej rovni v slade s vytenmi ciemi. Opsan systm vbec nevyluuje, e by tudent tudoval jednotliv stupne na rznych univerzitch. Prve naopak, me to by skr typick postup. Je dokonca elaten, ak si osvojme cie, aby tudent zskal poas svojich vysokokolskch tdi o mono najstimulujcejiu sksenos z rznych prostred. Me by aj sasti nutn naprklad v situcii, ke tuduje na univerzite, ktor poskytuje len prv stupe vysokokolskho tdia. Predpokladom, ktor uahuje medziodborov vntrouniverzitn, alebo medziuniverzitn (na nrodnej alebo aj medzinrodnej rovni) tudentsk mobilitu je pouvanie systmu kreditov, ktormi sa vyjadruje absolvovan rozsah priamej vuby. Kompatibiln systm kreditov umouje tudentom prunos pri nvrhu tudijnho programu aj v rmci zvolenho tudijnho odboru.
Je prirodzen, e poiadavky na univerzitu v prpade, ak chce poskytova bakalrsky tudijn odbor s niie, ne v prpade, ak chce poskytova nielen bakalrsky, ale aj magistersk tudijn odbor. Samozrejme, e ete vyie s v prpade, e chce poskytova aj najvyie, doktorandsk tdium. Tto schma otvra aj v priestor pre akreditciu tudijnch odborov poda naplnenia poiadaviek. Vsledkom je prun, spravodliv a priehadn schma, ktor dva ancu aj menej schopnm univerzitm, pravda (doasne) na niom stupni.
Vedeck a vskumn innos - sine qua non
Samozrejme, e podstatnou poiadavkou na univerzitu je vykonvanie vedeckej a vskumnej innosti. Je to jej ivotnou potrebou. Stav vedeckho poznania v danom odbore musia jej pedaggovia pozna a prispieva skmanm k jeho rozvjaniu najm preto, aby zskan poznanie mohli odovzdva mladm. Rozsah a kvalita vedeckej a vskumnej innosti sa vyaduje tm vyia, m vy stupe vysokokolskho vzdelania sa poskytuje v danom odbore. Bez silnho vskumu si doktorandsk odbor tdia ani nemono predstavi, magistersk tie iba vemi ako. Ak sa v danom odbore nerob vznamnej vskum, postauje to zvyajne na bakalrsky odbor.
Ak by sme teraz porovnali tieto veobecn pravidl, ktor maj celkom prirodzen logick opodstatnenie a preto s vo vyspelch krajinch ben, so sasnm stavom na Slovensku, zistili by sme, e stupky voi tmto pravidlm nie s vzcnosou. Nie s vnimkou pracovisk, kde veobecn preaenos pedagogickou innosou a z toho vyplvajca asto niia vskumn innos je benm javom. Pridva sa k tomu aj veobecn nzka, v podstate zanedbaten rove financovania vskumu na univerzitch. Vzhadom na vyie povedan tto situcia ohrozuje zkladn dlhodob predpoklady samotnej existencie univerzt. Univerzity bez vskumu nie s univerzitami.
Tu je namieste spta sa, nakoko rozumne sa dnes na Slovensku vynakladaj i tie obmedzen vdavky na vskum. Vo svetle kontatovania, e via as z nich ide na rezortn vskum, a iba o t meniu sa delia univerzity s stavmi ttneho vskumu vrtane SAV, by sa dalo poveda, e vea by sa dalo napravi u len prostou zmenou tchto podielov. Treba vak ete poznamena, e bez jasnej vzie celospoloenskej elnosti financovania rezortnho, t.j. v konenom dsledku asto pre jednotliv firmy urenho vskumu (a vvoja) bude tto koncepciu oraz aie obhji pred daovmi poplatnkmi.
Potencil SAV treba integrova do siete univerzt
Podobn otzku si udia klad aj v prpade SAV. Nikto nem najmeniu vhradu voi SAV ako uenej spolonosti. Nikto nem vhradu voi tomu, e sa na Slovensku financuje vskum, ak je z toho itok, hoci aj nemus by vdy bezprostredn a hmataten. Prve optimalizcia itku vak nabda zsadne prehodnoti neorganick odtrhnutos pestovania vedy a vykonvania vskumu od priameho odovzdvania zskanch poznatkov alm adeptom poznania. Vek a vysoko kvalifikovan udsk potencil vedcov v SAV treba integrova do vysokokolskho vzdelvania, m by sa "automaticky" zvila spoloensk uitonos ich vedeckej a vskumnej innosti. udovo povedan, aj ak nezskaj v SAV Nobelove ceny, nebud robi vskum "nadarmo". Pritom kvli spravodlivosti treba poznamena, e re nie je o zopr doktorandoch na stave. Slovensko m dnes pribline 126 tisc tudentov vysokch kl, vina univerzt je predimenzovan a mme ambciu poet tudentov rdovo zdvojnsobi. Nevyui tak vznamn potencil, ako predstavuje SAV, si Slovensko jednoducho dlhodobo neme dovoli. Bude treba hada omnoho alekosiahlejie a radiklnejie spsoby integrovania stavov SAV do siete univerzt.
Granty - priehadn spsoby sae o financovanie vskumu
Inou otzkou je spsob prideovania prostriedkov na vskum. Prideovanie prostriedkov na konkrtne vskumn lohy prostrednctvom vskumnch grantov bolo krokom sprvnym smerom. Treba zvrazni priehadnos a demokratinos procesu, v ktorom m kad rovnak monos a rozhoduj objektvne kritri. Tento pohad treba aj v budcnosti zdrazni a posilova. Nevyhnutn vak je, aby sa uvedenm mechanizmom prideovala podstatn, a nie marginlna as celkovej sumy prostriedkov.
Pavol Nvrat, marec 1998
