Odhodlanie

Edgar Allan Poe kedysi napsal: lovek je zvltny tvor. Stoj na vrchu brala a dobre vie, e keby skoil dolu, tak sa s istotou zabije. No napriek tomu je zvedav, ak by to bol pocit.... lovek je zvltny tvor, v ktorom sa nachdza diablik zvrtenosti. Potrebuje spravi nejak vec, na ktorej vyhotovenie m k dispozcii tde. Ale nie. On ak, ak a do asu, kedy je u dan zmer nemon uskutoni. A nakoniec ostva sklaman sm so seba. A to vetko iba pre ten nedefinovaten pocit, e rob nieo, o by nemal. Uspokojuje ho...

Toto je pravda, ktor platila v devtnstom storo a s tosou treba poznamena, e ani v dvadsiatom prvom sa na nej ni nezmenilo. Doba je vak hektick a oddvanie sa tomuto diabliku zvrtenosti me by hlavne v lohe CEO priam devastujce. Prinesiem vm dva rzne prbehy ud s rovnakm problmom. Rozdiel je vak v prstupe, ktor bol od jednho i druhho k danej veci zaujat. A na zver prostrednctvom komparanej metdy uvidte, ako by ste sa mali sprva aj vy, pokia vm ide hlava pukn z povinnost, no napriek tomu ste sa ete stle nepustili do rieenia.

Prbeh prv

Priiel som rno do kancelrie. Na stole sa u tde kopili rzne sprvy, ktor by prinajmenom potrebovali niekam zaradi. A tak som sa do toho pustil. Po dvoch hodinkch bolo vetko upratan a nastal as na samotn rieenie tejto agendy. Zavolal som si ku sebe vedcich oddelen a rozdelil som medzi nich hlavn lohy poda toho, o a kedy som uznal za vhodn. Preiel spomnan tde a polovica vec ete stle nebola hotov... Dorbalo sa po nadasoch, zaali sa vynra ist problematick oblasti, prca stagnovala. A stle jej pribdalo...

Situcia dos neprjemn. Problm bol v tom, e cel firma pravdepodobne fungovala takzvanm kapitolovm systmom, o zna, e rzne lohy boli ako keby samostatn jednotky a uzavretm jednej z nich sa uzavrela cel kapitola, ktor sa u neskr neotvrala. Neskr si ukeme, kde sa vlastne stala chyba.

Prbeh druh

Rno som priiel do kancelrie a na stole ma akali hlsenia o dokonench, polodokonench a zaatch projektoch. Postupne som si ku sebe zavolal vedcich oddelen, kde sme dorieili prpadn nezhody, mon budce konflikty a monosti ako alej postupova. Vybavili sa niektor reorganizcie v tmoch a kad alej pracoval na zleitosti, ktor bola prve aktulna...

Takto nejako by to malo aj vyzera. No pozrime sa vak na pr bodov, v ktorch sa oba scenre rapdne odliuj:

Na prvom mieste je to kontinuita prce. Ako som u spomnal na samom zaiatku, rozhba sa je niekedy ovea vm problmom ako vyriei aj ten najzvanej zdrhe. Uplatni pravidlo odsttych mylienok nie je vdy na mieste, pretoe najlepie npady prichdzaj prve vtedy, ke je lovek do nich ponoren a nevychdza zo svojho pracovnho tempa. Toto je prve otzkou pracovnej dynamiky. Je nutn, aby pracovn npl kontinulne ostvala na tej istej rovni, iba sa postupne a vemi operatvne menili ciele, ktor sa sname dosiahnu.

Samotn dynamika m vak svoje vlastn pravidl. Ide hlavne o skutonos podvedomho uplatovania nadobudnutch sksenost. lovek je schopn ovea efektvnejie manipulova s aktvnymi vedomosami ako s databzou poznatkov, ktor je nten zakadm nanovo vyvolva. To zna toko, e ke som prve dorieil jednu lohu, je vemi pravdepodobn, e ke mi vedci predostre lohu nov, budem ju schopn riei ovea lepie a rchlejie... Tm sa dostvame k aliemu bodu, podobnosti.

V prpade, e napr. kad tde stojme pred plne inm projektom, ktor si vyaduje zrove plne nov personlne vybavenie, vinu asu zabijeme zva tm, e sa sname zohna ud do tmu. A ke sa nm to konene podar, je nutn sa ete k tomu vetkmu aj skoordinova a preorientova na in problematiku. Od dynamickej prce sme nakoniec na mle aleko...

Vetky tieto poznatky sa daj zhrn do pr bodov, ktor predstavuj ablnu operanho vedenia manamentu:

1. Neustle sledujte situciu, aby ste v kadom jej bode presne vedeli, ako sa vyvja a v prpade potreby vedeli zasiahnu

2. Snate sa pracovn lohy kombinova na zklade spolonch stynch bodov, o zna, e ke ist skupina prve riei ist problm, ktor sa svojou podstatou dotka rieenia inho problmu, skombinujte tieto tmy. Odovzdaj si tak vemi cenn poznatky.

3. Udrujte stle pracovn tempo. Ovea aie sa toti zana ako pokrauje. Pri tomto bode si ale treba dva pozor, aby nroky na zamestnanca neboli privysok, i naopak prinzke.

4. Rozdva lohy hne rno ako prdeme do prce nie je prve tm najlepm npadom, pretoe potom budeme ma na mysli poas celho da, o ns ete ak a k tomu nebudeme ma iaden as, aby sme si premysleli ako na to, pretoe budeme prli zaujat vecou, ktor rieime teraz. Optimlny as je ku koncu pracovnho da docielime tm to, e za noc sa mylienky v hlave usporiadaj a rno u prdeme so skoro hotovm konceptom, ktor nebude nim rozptylovan.

Skrtka, udra pracovn tempo nie je vdy tou najahou lohou, ale rapdne podporuje pracovn vkon. Ak sa vm ho podar takto vedome docieli, mte polovicu nmahy z krku.