Tvorivos (aj kreativita) - z lat. creare = tvori, plodi, rodi

Systematick vedeck vskum tvorivosti sa datuje len od roku 1950, ke J. P. Guilford ako nastupujci prezident Americkej psychologickej spolonosti predniesol prejav na tmu Creativity. Odvtedy mono hovori o explzii vskumnch poznatkov a aktivt z oblasti tvorivosti.
Tmto pojmom by sme mohli oznai viacer aspekty:
1. nadraden nzov pre problematiku, ktor sa tka vetkch aspektov a initeov tvorivej innosti
2. vsledok tvorivej innosti, resp. jej druh
3. schopnos tvori nieo nov - invencia (vynachdzavos) - pouva sa aj na oznaenie mylienkovej schopnosti, vynachdzavosti myslenia
Od pojmu tvorivos sa odliuje pojem tvorba - znamen skr vsledok dlhodobej innosti, oznauje cel komplex tvorivch produktov. Tvorivos treba odli aj od produktivity, ktor sa vzahuje skr na kvantitu, mnostvo vytvorench produktov (ktor nemusia by tvorivmi), km tvorivos znamen vysok kvalitu zvltneho druhu.
L. uri (1997) rozliuje tyri zkladn komponenty psycholgie tvorivosti:
tvoriv produkt
tvoriv osobnos
tvoriv proces
tvoriv prostredie a klma

Tvoriv produkt
Tvoriv produkt meme chpa ako produkt, ktor jedinen, pokrokov, hodnotn a komunikovaten. Tvorivos produktov rzneho druhu me ma rozdielny stupe. Najvy stupe predstavuj epochlne objavy, vynlezy, vynikajce umeleck diela. Do najniieho stupa meme zaradi rzne mal zlepenia, modifikcie, zdokonalenia a nepatrn zmeny u existujceho produktu. Poda toho, i je produkt nov len z hadiska jednotlivca alebo spolonosti, sa rozliuje individulna a socilna, subjektvna alebo objektvna tvorivos.

Tvoriv osobnos
Tvoriv osobnos je oznaenie takho jednotlivca, ktorho shrn tvorivch vlastnost a schopnost umouje, i podporuje vznik novho originlneho, tvorivho produktu alebo postupov. Tvorivo nadan udia maj zvyajne vysok intelekt. Priama zvislos medzi intelektom a talentom vak nejestvuje, i ke A. N. Luk (1981) sa domnieva, e tvoriv potencil sa me naplno prejavi len u jedincov s IQ vym ako 120.
Hodnota tvorivho potencilu osobnosti sa uruje poda zskanch a samostatne vypracovanch schopnost a nvykov, poda pripravenosti na iny, poda realizcie vlh v oblasti innosti. Ak si vak polome otzku, ak m by tvoriv osobnos, meme jednoznane poveda, e u konkrtneho subjektu ns mus zaujma:
o vie a ako to vie,
o hodnot a ako to hodnot,
o tvor, ako to tvor a o u vytvoril,
s km spolupracuje a ako spolupracuje.
Osobnos me by teda tvoriv, ak je originlna, ak sa vyznauje tvorivm spsobom myslenia a konania a relnou tvorbou originlnych hodnt. Tvoriv lovek na rozdiel od tvorivej osobnosti vyuva len prirodzen, teda cielene a myselne ete nerozvinut tvoriv potencil. Tvoriv vlastnosti vznikaj vedomm odrazom objektvnej reality v procese aktvneho psobenia tvorivej osobnosti. Vlastnosti tvorivej osobnosti tvoria vdy ucelen, usporiadan a integrovan systm, ktor vak mono z psychologickho hadiska dekomponova na viacero psychickch subvlastnost, ako naprklad vlohy, schopnosti, spsobilosti, charakter, zujmy, motvy, sebarealizcia, postoje a alie.

Tvoriv proces
Tvoriv proces je aktulne prebiehajci dej alebo sled psychickch aktov, ktorch vsledkom je produkt, ktor m znaky novosti a vhodnosti. Tvoriv proces prebieha netandardne, ale predsa sa v om daj vyleni tri zkladn komponenty, ktorch model vypracoval Treffinger, Isaksen (1989): pochopenie problmu, generovanie npadov, plnovanie innost.
Pochopenie problmu obsahuje: orientovanie sa v nejasnch podmienkach, hadanie prleitost a postavenie irokho veobecnho ciea, hadanie dajov znamen preskmavanie situcie z mnohch hadsk a vber najdleitejch dajov, hadanie samotnho problmu berc do vahy mnoh mon formulcie problmu a formulovanie pecifickho problmu.
Druh as tvor generovanie npadov, produkovanie mnohch, rznych a neobvyklch npadov a nsledn vber subnch monost alternatv.
Tretiu as tvor plnovanie innosti. T zahrnuje: hadanie rieenia, vvoj kritri na analyzovanie a zjemnenie subnch monost, vber kritri a ich aplikovanie na najsubnejie rieenia, hadanie monost vyuitia, nvrh innost pre realizciu, formulovanie plnu innost.


Tvoriv prostredie a klma
Tvoriv klmu chpeme ako shrn vonkajch podmienok psobiacich priaznivo, i blokujco na tvoriv vkon jednotlivca alebo skupn. Tieto vonkajie vplyvy sa uplatuj v troch hlavnch smeroch: rodina, pracovn prostredie, kolsk prostredie. Ich psobenie je determinovan irokm spoloenskm prostredm, ktor vplva na vetkch prslunkov spolonosti a v najveobecnejej podobe utvra predpoklady na ich tvorivos, alebo ich svojimi inkami potla.
Rodina a tvorivos K vej podnetnosti rodinnho prostredia prispievaj: bohatie kontakty tvorivch osb v detstve s podnetnmi dospelmi osobami vhodnmi pre identifikciu, vyie vzdelanie rodiov, spenos rodiov v tvorivch innostiach a dobre vybaven kninice.
kolsk prostredie a tvorivos Tvoriv klma vo vyuovan predstavuje shrn kvalt koly a ich vzjomn interakciu, v ktorej prebieha proces vyuovania a vzdelvania. Medzi initele utvrajce tvoriv klmu patria: systm pravidiel, povaha uebnch loh, metdy vyuovania, uite a jeho interakcia so iakmi. E. P. Torrance (1962) zosumarizoval princpy vytvrania tvorivej klmy v kole nsledovne:
1. Vedomosti si iaci osvojuj samostatnm hadanm, skmanm, experimentovanm
2. Uite zaujma pozitvny postoj k tvorivm prejavom iakov, podporuje nezvyajn npady a odpovede
3. Pripaj sa individulne rozdiely, jednotlivci sa podporuj v postupovan spsobmi, ktor s pre nich najprijatenejie
4. Nevytvra bariry tvorivosti, naopak prekonvanie existujcich barir
5. Podpori zskavanie vedomost z rznych zdrojov
6. Ui sa vzjomne sa pova, repektova a akceptova, vytvra priestor pre diskusiu
7. Utvra motivciu, poznva a riei problmy, provokova myslenie
8. Uite je spolutvorcom, spoluobjaviteom
9. Spontnnos, mylienkov slobodu a hravos vyvaova pestovanm disciplinovanosti a zodpovednosti