Psycholgia medziudskch vzahov

Najviac na ns vplvaj udia v najbliom okol, s ktormi trvime najviac asu. Prve preto by mali by tieto vzahy korektn, mali by obsahova zdvorilos a ctu. V udskej povahe je zakdovan, e kad lovek chce imponova a vyvola obdiv. Nae sebahodnotenie zvis od toho, ako ns hodnotia in.

Socilna interakcia:
je to vzjomn psobenie a umenie vychdza s umi, schopnos presadi sa medzi nimi, ale nie na kor inho

Empatia:
je to vctenie sa do pocitov druhho a zvis to od toho, ako ud poznme a ako ich vnmame

Konflikt (spor):
konfliktom je aie predchdza ako ich riei, najastejou metdou stretvania je sprvna vchova, taktn vedenie pracovnkov v kolektve a najm vzjomn sa repektovanie v kolektve. V konflikte nem s o to, aby sme ukzali svoju neomylnos a protivnka zniili, ale o to, aby sne jeden druhho presvedili a nali kompromis.
Delme ich na:
1. skupinov vo vntri danej skupiny
2. medziskupinov vznikaj medzi jednotlivmi skupinami alebo kolektvmi na pracovisku
3. skryt
4. otvoren

Kritika:
kritizujeme tak, aby sme nikoho neponiovali, nechceme ma z toho prospech, alebo aby sme sa chceli len zaskvie. Pri kritizovan sa treba vyjadrova konkrtne, kritika by mala by krtka a mala by sa tka zleitost, ktor sa udiali nedvno
kritiku treba vedie aj sprvne prija. Kad lovek m prvo robi chyby, ale mus by za ne aj zodpovedn. V kritike sa vdy d njs nieo, s m meme shlasi. Ak priznme chybu, neznamen to, e musme ma pocit viny. Pri kritizovan treba vdy pozorne pova a nie rozuova sa

Obbenos a neobbenos v kolektve:
zvis od znalost psycholgie, t. z. , e udia, ktor s obben si uvedomuj, e kad lovek chce by dleit a uznvan a preto prejavuj zujem o inch, t. z. , e ich vedia pova a z rozhovoru si pamta detaily, ktor pripomen vo vhodnom ase.

PSYCHOLGIA V PRCI

Pomha:
pochopi vlastn duevn ivot
pochopi povahu spolupracovnkov
lepie sa orientova v medziudskch vzahoch
zauja sprvny vzah k problmu
predvda konfliktn situcie

Interpersonlny vzah - vzah medzi vedcim pracovnkom a jeho podriadenm

Temperament:
ovplyvuje vo vekej miere nae sprvanie, je to stla vlastnos loveka a ide tu o silu vzruchu a tlmu vo vyej nervovej sstave

Typy ud poda temperamentu:
1. melancholik je v prci zodpovedn, usilovn a presn, potrebuje stabiln prostredie, je mlo odoln voi zmenm
2. flegmatik je pokojn, rozvny a vytrval, doke zvldnu aj ak zaov situcie, je mlo aktvny a nevie na seba upozorni
3. cholerik je energick, iniciatvny, ale ako prispsobiv, je vemi vbun a vemi ako sa d upokoji
4. sangvinik je schopn pracova a riei situcie s prehadom, doke sa rchle prispsobi zmenm, ale doke by vemi nestly v niektorch situcich

vajiarsky psycholg Jung rozdeuje ud poda zamerania duevnej energie na introvertov a extrovertov:
introverti s pokojn, pozorne povaj, chc pln informcie, ale ako dvaj sptn informciu, s zameran na svoje vntro
extroverti s spoloensk a praktick, pri rokovan neformlny a komunikatvny, s zameran na svoje okolie

Nemeck psycholg Freud skmal, o je podstatou osobnosti (psychoanalza) a dospel k tomu, e osobnos sa sklad z troch vrstiev:


Najhlbia vrstva ID (ono) sa sklad z pudov a intinktov = je to hybn sila osobnosti
Stredn vrstva EGO (ja) cenzuruje nae pudy potla alebo povzbudzuje = je to sprostredkovate medzi vonkajm a vntornm svetom
SUPER EGO (nad ja) je shrn spoloenskch noriem a pravidiel = osobn morlka loveka

tly riadenia:
1. panovan riadi kolektv mocensky, za ktor skrva svoje nedostatky alebo preaenos, charakterizuje ho prehnan prsnos, poklad sa za neomylnho a nezna ani dobre mienen rady
Presadme sa:
vecnou argumentciou, vkonnou prcou, nesmieme da najavo, e ns jeho sprvanie ura

2. individualista je dobrm, obmedzuje komunikciu a okolm, m podriadenm dva vemi mlo informci, nem rd nepodstatn osobn rozhovory
Presadme sa:
kvalitnou prcou, dobrmi vsledkami svojej prce s diskrtnymi pripomienkami a ptanm sa na svoju prcu
3. autokrat vydva vea prkazov a nariaden a ich neuposlchnutie trest, ver, e vo svojej funkcii sa udr iba tvrdosou a nestupnosou
Presadme sa:
budeme ctiiadostiv a zanieten, ak mu dme pocti, e s nm sympatizujeme v niektorch situcich
4. demokrat m rd schopnch spolupracovnkov, podporuje zujmy podriadench a motivuje ich v prospech firmy
Presadme sa:
ak mu dvame kontruktvne npady a lepie argumenty ako t druh
5. patriarcha riadi autoritatvnym tlom, ale je ochotn riei problmy podriadench, nezna svojvon konanie a vyhbanie sa komunikcie s nm
Presadme sa:
ak ho poiadame o radu, cti sa polichoten a svoje mylienky presadme tak, e ich podme ako logick rozvinutie jeho npadov