Newsletter 16/2003
Newsletter HRweb.sk priamo do vaej e-mailovej schrnky.
Vydanie: 16/2003
Vylo: 17. aprla 2003
Motto: "Je lepie zodra sa, ako zhrdzavie."
Z obsahu:
1/ Editoril
Tvorivos
Psycholgia medziudskch vzahov
2/ Nali sme na internete
3/ Impressum
Navtvte www.ajg.sk informan portl venovan udskm zdrojom a poradenstvu v manamente.
Oboznmte sa so slubami prvej internetovej personlnej agentry na slovenskom trhu na adrese www.HumanAsk.com.
Vyuite bezplatn sluby karirovho portlu AskForJob.sk pre registrciu Vho e-CV v integrovanej databze kandidtov poradenskej skupiny AJG.
Navtvte nov portl EUjobs.sk venovan zujemcom o kariru v eurpskych intitcich a oblasti eurpskej integrcie.
1/ Editoril
Nosn tma aktulneho vydania: Dynamika prce
Na strnkach magaznu HRweb.sk njdete tento tde dva nov lnky:
V budcnosti na tomto mieste vytvorme priestor pre vae nzory. Chceme tak prispie k efektvnej vmene vedomost naich itateov, odbornkov a zujemcov o oblas karirovho rozvoja, udskch zdrojov a manamentu.
Redakcia HRweb.sk
Nov lnok: Tvorivos
Tvorivos (aj kreativita) - z lat. creare = tvori, plodi, rodi
Systematick vedeck vskum tvorivosti sa datuje len od roku 1950, ke J. P. Guilford ako nastupujci prezident Americkej psychologickej spolonosti predniesol prejav na tmu Creativity. Odvtedy mono hovori o explzii vskumnch poznatkov a aktivt z oblasti tvorivosti.
Tmto pojmom by sme mohli oznai viacer aspekty:
1. nadraden nzov pre problematiku, ktor sa tka vetkch aspektov a initeov tvorivej innosti
2. vsledok tvorivej innosti, resp. jej druh
3. schopnos tvori nieo nov - invencia (vynachdzavos) - pouva sa aj na oznaenie mylienkovej schopnosti, vynachdzavosti myslenia
Od pojmu tvorivos sa odliuje pojem tvorba - znamen skr vsledok dlhodobej innosti, oznauje cel komplex tvorivch produktov. Tvorivos treba odli aj od produktivity, ktor sa vzahuje skr na kvantitu, mnostvo vytvorench produktov (ktor nemusia by tvorivmi), km tvorivos znamen vysok kvalitu zvltneho druhu.
L. uri (1997) rozliuje tyri zkladn komponenty psycholgie tvorivosti:
tvoriv produkt
tvoriv osobnos
tvoriv proces
tvoriv prostredie a klma
Tvoriv produkt
Tvoriv produkt meme chpa ako produkt, ktor jedinen, pokrokov, hodnotn a komunikovaten. Tvorivos produktov rzneho druhu me ma rozdielny stupe. Najvy stupe predstavuj epochlne objavy, vynlezy, vynikajce umeleck diela. Do najniieho stupa meme zaradi rzne mal zlepenia, modifikcie, zdokonalenia a nepatrn zmeny u existujceho produktu. Poda toho, i je produkt nov len z hadiska jednotlivca alebo spolonosti, sa rozliuje individulna a socilna, subjektvna alebo objektvna tvorivos.
Tvoriv osobnos
Tvoriv osobnos je oznaenie takho jednotlivca, ktorho shrn tvorivch vlastnost a schopnost umouje, i podporuje vznik novho originlneho, tvorivho produktu alebo postupov. Tvorivo nadan udia maj zvyajne vysok intelekt. Priama zvislos medzi intelektom a talentom vak nejestvuje, i ke A. N. Luk (1981) sa domnieva, e tvoriv potencil sa me naplno prejavi len u jedincov s IQ vym ako 120.
Hodnota tvorivho potencilu osobnosti sa uruje poda zskanch a samostatne vypracovanch schopnost a nvykov, poda pripravenosti na iny, poda realizcie vlh v oblasti innosti. Ak si vak polome otzku, ak m by tvoriv osobnos, meme jednoznane poveda, e u konkrtneho subjektu ns mus zaujma:
o vie a ako to vie,
o hodnot a ako to hodnot,
o tvor, ako to tvor a o u vytvoril,
s km spolupracuje a ako spolupracuje.
Osobnos me by teda tvoriv, ak je originlna, ak sa vyznauje tvorivm spsobom myslenia a konania a relnou tvorbou originlnych hodnt. Tvoriv lovek na rozdiel od tvorivej osobnosti vyuva len prirodzen, teda cielene a myselne ete nerozvinut tvoriv potencil. Tvoriv vlastnosti vznikaj vedomm odrazom objektvnej reality v procese aktvneho psobenia tvorivej osobnosti. Vlastnosti tvorivej osobnosti tvoria vdy ucelen, usporiadan a integrovan systm, ktor vak mono z psychologickho hadiska dekomponova na viacero psychickch subvlastnost, ako naprklad vlohy, schopnosti, spsobilosti, charakter, zujmy, motvy, sebarealizcia, postoje a alie.
Tvoriv proces
Tvoriv proces je aktulne prebiehajci dej alebo sled psychickch aktov, ktorch vsledkom je produkt, ktor m znaky novosti a vhodnosti. Tvoriv proces prebieha netandardne, ale predsa sa v om daj vyleni tri zkladn komponenty, ktorch model vypracoval Treffinger, Isaksen (1989): pochopenie problmu, generovanie npadov, plnovanie innost.
Pochopenie problmu obsahuje: orientovanie sa v nejasnch podmienkach, hadanie prleitost a postavenie irokho veobecnho ciea, hadanie dajov znamen preskmavanie situcie z mnohch hadsk a vber najdleitejch dajov, hadanie samotnho problmu berc do vahy mnoh mon formulcie problmu a formulovanie pecifickho problmu.
Druh as tvor generovanie npadov, produkovanie mnohch, rznych a neobvyklch npadov a nsledn vber subnch monost alternatv.
Tretiu as tvor plnovanie innosti. T zahrnuje: hadanie rieenia, vvoj kritri na analyzovanie a zjemnenie subnch monost, vber kritri a ich aplikovanie na najsubnejie rieenia, hadanie monost vyuitia, nvrh innost pre realizciu, formulovanie plnu innost.
Tvoriv prostredie a klma
Tvoriv klmu chpeme ako shrn vonkajch podmienok psobiacich priaznivo, i blokujco na tvoriv vkon jednotlivca alebo skupn. Tieto vonkajie vplyvy sa uplatuj v troch hlavnch smeroch: rodina, pracovn prostredie, kolsk prostredie. Ich psobenie je determinovan irokm spoloenskm prostredm, ktor vplva na vetkch prslunkov spolonosti a v najveobecnejej podobe utvra predpoklady na ich tvorivos, alebo ich svojimi inkami potla.
Rodina a tvorivos K vej podnetnosti rodinnho prostredia prispievaj: bohatie kontakty tvorivch osb v detstve s podnetnmi dospelmi osobami vhodnmi pre identifikciu, vyie vzdelanie rodiov, spenos rodiov v tvorivch innostiach a dobre vybaven kninice.
kolsk prostredie a tvorivos Tvoriv klma vo vyuovan predstavuje shrn kvalt koly a ich vzjomn interakciu, v ktorej prebieha proces vyuovania a vzdelvania. Medzi initele utvrajce tvoriv klmu patria: systm pravidiel, povaha uebnch loh, metdy vyuovania, uite a jeho interakcia so iakmi. E. P. Torrance (1962) zosumarizoval princpy vytvrania tvorivej klmy v kole nsledovne:
1. Vedomosti si iaci osvojuj samostatnm hadanm, skmanm, experimentovanm
2. Uite zaujma pozitvny postoj k tvorivm prejavom iakov, podporuje nezvyajn npady a odpovede
3. Pripaj sa individulne rozdiely, jednotlivci sa podporuj v postupovan spsobmi, ktor s pre nich najprijatenejie
4. Nevytvra bariry tvorivosti, naopak prekonvanie existujcich barir
5. Podpori zskavanie vedomost z rznych zdrojov
6. Ui sa vzjomne sa pova, repektova a akceptova, vytvra priestor pre diskusiu
7. Utvra motivciu, poznva a riei problmy, provokova myslenie
8. Uite je spolutvorcom, spoluobjaviteom
9. Spontnnos, mylienkov slobodu a hravos vyvaova pestovanm disciplinovanosti a zodpovednosti
Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=280
Reakcia na lnok: .
Nov lnok: Psycholgia medziudskch vzahov
Najviac na ns vplvaj udia v najbliom okol, s ktormi trvime najviac asu. Prve preto by mali by tieto vzahy korektn, mali by obsahova zdvorilos a ctu. V udskej povahe je zakdovan, e kad lovek chce imponova a vyvola obdiv. Nae sebahodnotenie zvis od toho, ako ns hodnotia in.
Socilna interakcia:
je to vzjomn psobenie a umenie vychdza s umi, schopnos presadi sa medzi nimi, ale nie na kor inho
Empatia:
je to vctenie sa do pocitov druhho a zvis to od toho, ako ud poznme a ako ich vnmame
Konflikt (spor):
konfliktom je aie predchdza ako ich riei, najastejou metdou stretvania je sprvna vchova, taktn vedenie pracovnkov v kolektve a najm vzjomn sa repektovanie v kolektve. V konflikte nem s o to, aby sme ukzali svoju neomylnos a protivnka zniili, ale o to, aby sne jeden druhho presvedili a nali kompromis.
Delme ich na:
1. skupinov vo vntri danej skupiny
2. medziskupinov vznikaj medzi jednotlivmi skupinami alebo kolektvmi na pracovisku
3. skryt
4. otvoren
Kritika:
kritizujeme tak, aby sme nikoho neponiovali, nechceme ma z toho prospech, alebo aby sme sa chceli len zaskvie. Pri kritizovan sa treba vyjadrova konkrtne, kritika by mala by krtka a mala by sa tka zleitost, ktor sa udiali nedvno
kritiku treba vedie aj sprvne prija. Kad lovek m prvo robi chyby, ale mus by za ne aj zodpovedn. V kritike sa vdy d njs nieo, s m meme shlasi. Ak priznme chybu, neznamen to, e musme ma pocit viny. Pri kritizovan treba vdy pozorne pova a nie rozuova sa
Obbenos a neobbenos v kolektve:
zvis od znalost psycholgie, t. z. , e udia, ktor s obben si uvedomuj, e kad lovek chce by dleit a uznvan a preto prejavuj zujem o inch, t. z. , e ich vedia pova a z rozhovoru si pamta detaily, ktor pripomen vo vhodnom ase.
PSYCHOLGIA V PRCI
Pomha:
pochopi vlastn duevn ivot
pochopi povahu spolupracovnkov
lepie sa orientova v medziudskch vzahoch
zauja sprvny vzah k problmu
predvda konfliktn situcie
Interpersonlny vzah - vzah medzi vedcim pracovnkom a jeho podriadenm
Temperament:
ovplyvuje vo vekej miere nae sprvanie, je to stla vlastnos loveka a ide tu o silu vzruchu a tlmu vo vyej nervovej sstave
Typy ud poda temperamentu:
1. melancholik je v prci zodpovedn, usilovn a presn, potrebuje stabiln prostredie, je mlo odoln voi zmenm
2. flegmatik je pokojn, rozvny a vytrval, doke zvldnu aj ak zaov situcie, je mlo aktvny a nevie na seba upozorni
3. cholerik je energick, iniciatvny, ale ako prispsobiv, je vemi vbun a vemi ako sa d upokoji
4. sangvinik je schopn pracova a riei situcie s prehadom, doke sa rchle prispsobi zmenm, ale doke by vemi nestly v niektorch situcich
vajiarsky psycholg Jung rozdeuje ud poda zamerania duevnej energie na introvertov a extrovertov:
introverti s pokojn, pozorne povaj, chc pln informcie, ale ako dvaj sptn informciu, s zameran na svoje vntro
extroverti s spoloensk a praktick, pri rokovan neformlny a komunikatvny, s zameran na svoje okolie
Nemeck psycholg Freud skmal, o je podstatou osobnosti (psychoanalza) a dospel k tomu, e osobnos sa sklad z troch vrstiev:
Najhlbia vrstva ID (ono) sa sklad z pudov a intinktov = je to hybn sila osobnosti
Stredn vrstva EGO (ja) cenzuruje nae pudy potla alebo povzbudzuje = je to sprostredkovate medzi vonkajm a vntornm svetom
SUPER EGO (nad ja) je shrn spoloenskch noriem a pravidiel = osobn morlka loveka
tly riadenia:
1. panovan riadi kolektv mocensky, za ktor skrva svoje nedostatky alebo preaenos, charakterizuje ho prehnan prsnos, poklad sa za neomylnho a nezna ani dobre mienen rady
Presadme sa:
vecnou argumentciou, vkonnou prcou, nesmieme da najavo, e ns jeho sprvanie ura
2. individualista je dobrm, obmedzuje komunikciu a okolm, m podriadenm dva vemi mlo informci, nem rd nepodstatn osobn rozhovory
Presadme sa:
kvalitnou prcou, dobrmi vsledkami svojej prce s diskrtnymi pripomienkami a ptanm sa na svoju prcu
3. autokrat vydva vea prkazov a nariaden a ich neuposlchnutie trest, ver, e vo svojej funkcii sa udr iba tvrdosou a nestupnosou
Presadme sa:
budeme ctiiadostiv a zanieten, ak mu dme pocti, e s nm sympatizujeme v niektorch situcich
4. demokrat m rd schopnch spolupracovnkov, podporuje zujmy podriadench a motivuje ich v prospech firmy
Presadme sa:
ak mu dvame kontruktvne npady a lepie argumenty ako t druh
5. patriarcha riadi autoritatvnym tlom, ale je ochotn riei problmy podriadench, nezna svojvon konanie a vyhbanie sa komunikcie s nm
Presadme sa:
ak ho poiadame o radu, cti sa polichoten a svoje mylienky presadme tak, e ich podme ako logick rozvinutie jeho npadov
Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=281
Reakcia na lnok: .
2/ Nali sme na internete
spen ena ponka svoje sksenosti podnikatekm
Dnes vm predstavujeme Banskobystrianku IVANU PILKOV, ktor vo firme Team Training vedie kurzy manarskych zrunost a komunikcie, pripravuje personlnych manarov a riadiacich pracovnkov.
tajte alej...
Ako uspie pri vstupnom pohovore do zamestnania
Svoj ivotopis mete vhodne modifikova poda toho, ak s kritri pre uchdzaov na pozciu, o ktor mte zujem: nevynechajte ni podstatn, upozornite na svoje sksenosti a aj na zdanlivo nepodstatn veci...
tajte alej...
Umgang mit Killerphrasen
Killerphrasen! Bei diesem Wort zuckt die meisten von uns wohl allein beim Lesen zusammen. Auch Sie haben vielleicht schon Bekanntschaft gemacht, mit diesen dummen Stzen, mit denen unser Gesprchspartner versucht, ein Thema abzuwrgen oder uns zu verwirren.
Lesen Sie weiter...
Personalmanagement: Unternehmerisches Denken gefragt
Das Personalmanagement steht vor gravierenden Vernderungen. Der Druck der Unternehmensleitung auf die Personalabteilung, mehr zur Wertschpfung des Unternehmens beizutragen, steigt.
Lesen Sie weiter...
Good Ways to Deliver Bad News
The first job of a leader is to be a clear communicator. And one of the toughest challenges for a communicator is to deliver bad news. So leaders who want people to take them at their word in good times had better choose their words wisely during bad times.
read more...
3/ Impressum
Newsletter HRweb.sk
Kad tde vm zasielame aktulne informcie o novinkch na strnke www.hrweb.sk a o novch lnkoch, tipy pre v osobn rozvoj od medzinrodne uznvanch odbornkov, novinky zo sveta udskch zdrojov, zaujmav linky, to najlepie z monitoringu mdi a podnety na zamyslenie.
Ak chcete Newsletter dostva bezplatne priamo do vaej e-mailovej schrnky, kliknite sem. Kontaktn adresa: .
Copyright 2001-2005 HRweb.sk