Pri rozvoji medzinrodnho podnikania zohrva vznamn lohu medzinrodn migrcia pracovnch sl.
Migrcia pracovnch sl v priestore svetovho hospodrstva stimuluje rozvoj medzinrodnho podnikania, priom zko svis najm s medzinrodnmi pohybmi tovaru, sluieb a kapitlu.
Cena prce migrujcich pracovnch sl je obvykle niia ako cena prce domcich pracovnkov.

1.1 initele ovplyvujce medzinrodn pohyb pracovnch sl

Prechod pracovnej sily z jednho ttu do inho ttu je motivovan ekonomickmi
a neekonomickmi initemi.

Ekonomick priny migrcia m zvyajne uvedomel a plnovit charakter. Cel tty vykazuj rchlej ekonomick rast, lepie podmienky realizcie pracovnej sily. Zdroje pracovnch sl pritom nie vdy zodpovedaj rozloeniu ekonomickej aktivity.
Neekonomick priny politick vojensk, rasov, nboensk, nrodnostn a in dvody. M zvyajne nhly, iveln, neplnovit charakter. O tom, kam smeruj migran pohyby podva obraz migran bilancia. Bilancia migrcie pracovnch sl je doplnen dajmi o absoltnych potoch migrantov.


1.2 Formy migranch pohybov

Poda prin migrcie ekonomick a neekonomick dvody.
Poda organizovanosti migrcie mono rozliova organizovan migrciu, ku ktorej
dochdza na zklade dvoj i viacstrannch medzittnych dohd, resp. v rmci realizcie programov rozlinch medzinrodnch organizci. Neorganizovan migrcia prebieha mimo rmca medzinrodnch zmlv.
Poda dky migrcie sa len na migrciu trval a doasn.
Poda kvalifikanej truktry sa migrcia del na kvalifikovan, polokvalifikovan a nekvalifikovan pracovn silu.
Poda profesnej truktry, ide o migrciu priemyselnch robotnkov, ponohospodrskych robotnkov, lekrov, ininierov a pod. osobitn skupinu migrantov tvoria frontieri (pendleri) => udia, ktor ij v jednej krajine a pracuj v inej.


1.3 Medzinrodn migrcia pracovnch sl v minulosti a v sasnosti

K rozsiahlym migranm pohybom dochdzalo najm v 19. storo. Migrcia vychdzala
predovetkm z eurpskych krajn a smerovala do troch svetovch oblast:
1. do Severnej Ameriky (USA, Kanada)
2. do junej Afriky, Austrlie a Ocenie
3. do Latinskej Ameriky (najm zo panielska, Portugalska a Talianska)

Obdobie medzi dvoma svetovmi vojnami vna do migranch pohybov nov prvky zavdzaj sa retriktvne opatrenia nepriazniv cyklick vvoj, nadvrobu, vysok domcu nezamestnanos a z toho vyplvajci nezujem o cudzie pracovn sily.

Po druhej svetovej vojne dali nov podmienky impulz migranm pohybom. Rozsiahle truktrne zmeny a prehlbovanie internacionalizanch procesov prispeli k intenzvnejm tovarovm a kapitlovm pohybom medzi ttmi => zaali sa premiestova pracovn sily tam, kde ich bol nedostatok.

Migrcia v zpadnej Eurpe
V prvch dvoch desaroiach, poznaench relatvne priaznivmi tendenciami v ekonomickom raste eurpskych ttov, otzky medzinrodnej migrcie vystupovali do popredia predovetkm v zpadnej Eurpe. Poet migrantov v zpadnej Eurpe podstatnejie neovplyvnili ani obdobia nepriaznivej konjunktry.

Migrcia v mimoeurpskych krajinch
Oblasou so silnejcimi migranmi prdmi sa od polovice 70. rokov stal Blzky a Stredn vchod a severn Afrika. Sviselo to s pohybom cien ropy na svetovom trhu. Tradinou prisahovaleckou krajinou sa stala aj Austrlia, a to napriek tomu, e prisahovalectvo je tu dne s prsne regulovan. Pracovn sily z zijskch krajn sa vyuvaj v Indonzii, na Filipnach, v Singapure, v Kuvajte...
Tradinmi prisahovaleckmi krajinami v Severnej Amerike s USA a Kanada. Od zaiatku 50. rokov sa stala cieom trvalej emigrcie mnohch obyvateov z rozvojovch krajn. Vznamnmi emigranmi krajinami s Bolvia, Kolumbia, Paraguaj, Uruguaj a Chile, imigranmi krajinami Argentna a Venezuela.


1.4 nik mozgov

Tento jav pripravuje rozvojov krajiny o znan as kvalifikovanho udskho
potencionlu. Rozvojov krajiny musia reagova na tto skutonos vzhadom na kody vznikajce v svislosti s nikom mozgov. Ponkaj sa akcie trojakho druhu:
 regulan, resp. retriktvne opatrenia brzdia odchod kvalifikovanch kdrov do rozvojovch krajn.
 stimulan opatrenia orientuj sa na zlepenie pracovnch podmienok pre kvalifikovan kdre priamo v rozvojovch krajinch, na podporu ich nvratu zo zahraniia.
 adaptan opatrenia - systm vchovy a odbornej prpravy sa dva do sladu s domcimi podmienkami. Rozvojovm krajinm sa uahuje vyuva domce kvalifikovan kdre.


1.5 Dsledky medzinrodnej migrcie pracovnch sl

Migranti vinou ij a pracuj v ovea ach podmienkach ako domci pracovnci.
Maj niie mzdy ako udia normlne ijci v krajine, kde pracuj.
Prisahovaleck krajina imigrciou riei nedostatok pracovnch sl, utvra podmienky na oivenie stagnujcich odvetv ekonomiky, zabezpeuje obsadenie zle platench a spolonosou nedoceovanch pracovnch miest.
Vysahovaleck krajina odchodom asti svojich pracovnch sl do zahraniia zmieruje tlak rastcej nezamestnanosti, zniuje nklady, ktor v svislosti s ou vznikaj (podpory), emigrcia zniuje socilne naptie a pomha uchova politick truktru, ktor prispela k nedostatonej rozvinutosti ekonomiky.