www.hrweb.sk

Newsletter 18/2003

Newsletter HRweb.sk priamo do vaej e-mailovej schrnky.

Vydanie: 18/2003
Vylo: 1. mja 2003
Motto: "
udia, ktor nikdy nemaj as, robia najmenej."

Z obsahu:
1/ Editoril
Ako zvldnu prepanie
Migrcia HR
2/ Nali sme na internete
3/ Impressum

Navtvte www.ajg.sk informan portl venovan udskm zdrojom a poradenstvu v manamente.

Oboznmte sa so slubami prvej internetovej personlnej agentry na slovenskom trhu na adrese www.HumanAsk.com.

Vyuite bezplatn sluby karirovho portlu AskForJob.sk pre registrciu Vho e-CV v integrovanej databze kandidtov poradenskej skupiny AJG.

Navtvte nov portl EUjobs.sk venovan zujemcom o kariru v eurpskych intitcich a oblasti eurpskej integrcie.

1/ Editoril

Nosn tma aktulneho vydania: Transformcia HR
Na strnkach magaznu HRweb.sk njdete tento tde dva nov lnky:

  • Ako zvldnu prepanie
  • Migrcia HR

    Mte zaujmav sksenosti s aktulnou tmou? Pracujete v spolonosti, ktor vyuva princpy uiacej sa organizcie? Vemi radi by sme privtali vae prspevky a reakcie na nae lnky.

V budcnosti na tomto mieste vytvorme priestor pre vae nzory. Chceme tak prispie k efektvnej vmene vedomost naich itateov, odbornkov a zujemcov o oblas karirovho rozvoja, udskch zdrojov a manamentu.

Redakcia HRweb.sk

Nov lnok: Ako zvldnu prepanie

Zd sa, ako keby kad de nejak manar naiel nov zl spsob prepania vernch zamestnancov. Posla e-mail. Zavola si ich interkomom. Alebo prikza nejakmu chudkovi podriadenmu aby doruil zl sprvu predtm ne ho samotnho ak podobn osud.
 
Necitlivos a nekompetentnos nie s novm HR fenomnom. V Texas Instruments, manari kadorone hodnotia zamestnancov postavenm s ohadom na kolegov v rovnakej divzi. Ke si potom manar vymysl magick slo pre optimlnu produktivitu a profit, zane sa s prepanm poda postavenia od najniieho. V teri tento Darwinistick prstup uavuje manarom z ich emocionlnej prae efektvnou eliminciou najslabch lnkov. V skutonom svete ale neexistuje analgia.
 
Prepania s zniujcejie pre menie zraniten spolonosti ako pre gigantov ako Xerox i Chrysler. Ak mal spolonos ohlsi prepanie hroz tm, e odlka od seba potencionlnych zkaznkov, ktor zan pochybova o stabilite a solvencii spolonosti.  Simultnne  skupiny spolupracovnkov, ktor s odtrhnut od  svojich preivch kolegov, spsobia ich osamotenie a znenie morlky, o mva asto za nsledok odchod ku konkurencii.
Kvli podobnm zvestiam naproti tomu vina manarov zane trpie nespavosou a momentmi neistoty pri  rozhodovan, ktorch zamestnancov prepusti. Rovnako mu kolidova s kolegami, ktorch funkn skupiny s uetren irokmu pokodeniu poas procesu. V tch to prpadoch sa manar me cti vinn, lebo sklamal v ochrane svojich ud alebo spolonos podcenila jeho tm a ich prnos.


Vedenie me zmierni tieto problmy viacermi cestami.


Adresujte finann priority


Akokovek nepohodln me osobn komunikcia by, mus vedenie doda informciu o finannej pozci spolonosti svojim manarom a vytvori priority v budcom rozhodovan. Bez poriadnych, vyerpvajcich sprv o vkone mu manari vini extern faktory. Ak manar vid, e jeho vedenie trp stratou produktivity poas troch kvartlov, zatia o in oddelenia sa zlepili, mus sa vemi dobre pozrie na otzky vkonu vo svojom oddelen.


Nehrajte hru s slami


Prepanie me vylepi morlku v spolonosti ak vedenie nehr hru s slami. Radej ako nadiktova koko postov mus by eliminovanch by sa mali zamera na zistenie zhlukov funkci ktor nie s dostatone vyaen.

Pred pr rokmi Evolutionary Technologies International elila prieskumom svojich HR  redukci.  Prehodnocovala sa nevyhnutnos zamestnancov poda finannch cieov. Niektor nepracovali na 100%, in pracovali duplicitne na rovnakch lohch a tvorili tak nadbytok. V jednom prpade naprklad udia z dvoch skupn pracovali na rovnakej tatistike. Po takejto analze sa zistilo ako spravi prepanie efektvnym. A poas procesu si ostatn  zamestnanci uvedomili minul nedostatky a ctili sa posilnen zmenami.


Bute udsk


Pri urovan dleitosti v procese prepania by malo vedenie bra do vahy emocionlne potreby troch hlavnch skupn: manament, prepusten zamestnanci a zamestnanci, ktor ostvaj. Potreby manarov s prvorad. Bez toho aby pochopili preo je prepanie nutn ako bude situcia tmto zefektvnen nemu poriadne odvodni akciu obom skupinm zamestnancov. Ale ak to vedie tak informciu mu poda alej a obom skupinm vysvetli dvody, samozrejme kadej skupine zvl᚝. Mu ponknu vysvetlenia typu "Nklady spolonosti s prli vysok a V prnos vzahmi, ktor ste vytvorili nie s adekvtnym poiadavkm."

Nakoniec, ak je to mon, spolonos by sa mala posnai pomc zamestnancom pri hadan novej prce, i u dobrmi referenciami alebo priamo kontaktovanm inch firiem.

 

Vylepujte denno-denn disciplnu manamentu


Obas vonkajie podmienky veobecn spomalenie v ekonomike alebo v man peaz zkaznkmi zmenuj zisk. Ale aj nedbalos v manamente m za nsledok negatvny vplyv na dlhodob profit.

Je v udskej prirodzenosti manara sa zamera na pracovnkov, ktor s prnosom a odklada problmy s vkonom. Takto manari, ktor  prli rchlo pripravia listinu prepustench zrejme predtm nezvldli otzky vkonnosti.

Pre dobro spolonkov, spolonos by mala poadova spsobilos a znamenitos od svojej pracovnej sily. Ak sa manari zameraj na toto, zminimalizuje sa budca potreba prepania.

 

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=288
Reakcia na lnok: .

Nov lnok:  Migrcia HR

Pri rozvoji medzinrodnho podnikania zohrva vznamn lohu medzinrodn migrcia pracovnch sl.
Migrcia pracovnch sl v priestore svetovho hospodrstva stimuluje rozvoj medzinrodnho podnikania, priom zko svis najm s medzinrodnmi pohybmi tovaru, sluieb a kapitlu.
Cena prce migrujcich pracovnch sl je obvykle niia ako cena prce domcich pracovnkov.

1.1 initele ovplyvujce medzinrodn pohyb pracovnch sl

Prechod pracovnej sily z jednho ttu do inho ttu je motivovan ekonomickmi
a neekonomickmi initemi.

Ekonomick priny migrcia m zvyajne uvedomel a plnovit charakter. Cel tty vykazuj rchlej ekonomick rast, lepie podmienky realizcie pracovnej sily. Zdroje pracovnch sl pritom nie vdy zodpovedaj rozloeniu ekonomickej aktivity.
Neekonomick priny politick vojensk, rasov, nboensk, nrodnostn a in dvody. M zvyajne nhly, iveln, neplnovit charakter. O tom, kam smeruj migran pohyby podva obraz migran bilancia. Bilancia migrcie pracovnch sl je doplnen dajmi o absoltnych potoch migrantov.


1.2 Formy migranch pohybov

Poda prin migrcie ekonomick a neekonomick dvody.
Poda organizovanosti migrcie mono rozliova organizovan migrciu, ku ktorej
dochdza na zklade dvoj i viacstrannch medzittnych dohd, resp. v rmci realizcie programov rozlinch medzinrodnch organizci. Neorganizovan migrcia prebieha mimo rmca medzinrodnch zmlv.
Poda dky migrcie sa len na migrciu trval a doasn.
Poda kvalifikanej truktry sa migrcia del na kvalifikovan, polokvalifikovan a nekvalifikovan pracovn silu.
Poda profesnej truktry, ide o migrciu priemyselnch robotnkov, ponohospodrskych robotnkov, lekrov, ininierov a pod. osobitn skupinu migrantov tvoria frontieri (pendleri) => udia, ktor ij v jednej krajine a pracuj v inej.


1.3 Medzinrodn migrcia pracovnch sl v minulosti a v sasnosti

K rozsiahlym migranm pohybom dochdzalo najm v 19. storo. Migrcia vychdzala
predovetkm z eurpskych krajn a smerovala do troch svetovch oblast:
1. do Severnej Ameriky (USA, Kanada)
2. do junej Afriky, Austrlie a Ocenie
3. do Latinskej Ameriky (najm zo panielska, Portugalska a Talianska)

Obdobie medzi dvoma svetovmi vojnami vna do migranch pohybov nov prvky zavdzaj sa retriktvne opatrenia nepriazniv cyklick vvoj, nadvrobu, vysok domcu nezamestnanos a z toho vyplvajci nezujem o cudzie pracovn sily.

Po druhej svetovej vojne dali nov podmienky impulz migranm pohybom. Rozsiahle truktrne zmeny a prehlbovanie internacionalizanch procesov prispeli k intenzvnejm tovarovm a kapitlovm pohybom medzi ttmi => zaali sa premiestova pracovn sily tam, kde ich bol nedostatok.

Migrcia v zpadnej Eurpe
V prvch dvoch desaroiach, poznaench relatvne priaznivmi tendenciami v ekonomickom raste eurpskych ttov, otzky medzinrodnej migrcie vystupovali do popredia predovetkm v zpadnej Eurpe. Poet migrantov v zpadnej Eurpe podstatnejie neovplyvnili ani obdobia nepriaznivej konjunktry.

Migrcia v mimoeurpskych krajinch
Oblasou so silnejcimi migranmi prdmi sa od polovice 70. rokov stal Blzky a Stredn vchod a severn Afrika. Sviselo to s pohybom cien ropy na svetovom trhu. Tradinou prisahovaleckou krajinou sa stala aj Austrlia, a to napriek tomu, e prisahovalectvo je tu dne s prsne regulovan. Pracovn sily z zijskch krajn sa vyuvaj v Indonzii, na Filipnach, v Singapure, v Kuvajte...
Tradinmi prisahovaleckmi krajinami v Severnej Amerike s USA a Kanada. Od zaiatku 50. rokov sa stala cieom trvalej emigrcie mnohch obyvateov z rozvojovch krajn. Vznamnmi emigranmi krajinami s Bolvia, Kolumbia, Paraguaj, Uruguaj a Chile, imigranmi krajinami Argentna a Venezuela.


1.4 nik mozgov

Tento jav pripravuje rozvojov krajiny o znan as kvalifikovanho udskho
potencionlu. Rozvojov krajiny musia reagova na tto skutonos vzhadom na kody vznikajce v svislosti s nikom mozgov. Ponkaj sa akcie trojakho druhu:
 regulan, resp. retriktvne opatrenia brzdia odchod kvalifikovanch kdrov do rozvojovch krajn.
 stimulan opatrenia orientuj sa na zlepenie pracovnch podmienok pre kvalifikovan kdre priamo v rozvojovch krajinch, na podporu ich nvratu zo zahraniia.
 adaptan opatrenia - systm vchovy a odbornej prpravy sa dva do sladu s domcimi podmienkami. Rozvojovm krajinm sa uahuje vyuva domce kvalifikovan kdre.


1.5 Dsledky medzinrodnej migrcie pracovnch sl

Migranti vinou ij a pracuj v ovea ach podmienkach ako domci pracovnci.
Maj niie mzdy ako udia normlne ijci v krajine, kde pracuj.
Prisahovaleck krajina imigrciou riei nedostatok pracovnch sl, utvra podmienky na oivenie stagnujcich odvetv ekonomiky, zabezpeuje obsadenie zle platench a spolonosou nedoceovanch pracovnch miest.
Vysahovaleck krajina odchodom asti svojich pracovnch sl do zahraniia zmieruje tlak rastcej nezamestnanosti, zniuje nklady, ktor v svislosti s ou vznikaj (podpory), emigrcia zniuje socilne naptie a pomha uchova politick truktru, ktor prispela k nedostatonej rozvinutosti ekonomiky.

  

 
Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=289
Reakcia na lnok: .

2/ Nali sme na internete

Nielen obchodnk, ale aj perfektn poradca
Akciov spolonos R+V Poisova vstpila na n poistn trh celkom nedvno, avak s novou filozofiou. Po vzore svojej matky, Raiffeisen- und Volksbanken Versicherung AG, ktor sdli v Nemecku, venuje mimoriadnu pozornos odbornej prprave vetkch svojich pracovnkov. Ich vzdelvanie je zameran najm na rozvoj schopnosti pochopi zujmy a potreby klientov a potom ich aj s vysokou profesionalitou uspokoji.
tajte alej...

Ste nezamestnan? Hlavne nepodliehajte depresii
Odpovedala na dva-tri inzerty a akala na odpove. Ke po alch dvoch tdoch nedostala iadnu odpove, zatelefonovala na sla z inzertov a dozvedela sa, e neprela do uieho vberu na osobn pohovor. V alch tdoch napsala niekoko alch iadost a absolvovala aj jeden osobn pohovor, miesto vak nezskala. Zaala sa trpi e u nikdy prcu nenjde.
tajte alej...

35 Ways to Land a Job Online
Maybe you`re just out of college, looking for your first full-time job. Maybe you`re looking to change careers after years in the same job. Maybe you`re just curious about what`s out there. No matter. There`s only one place to start your search - on the Web.
read more...

Personalmanagement: Unternehmerisches Denken gefragt
Das Personalmanagement steht vor gravierenden Vernderungen. Der Druck der Unternehmensleitung auf die Personalabteilung, mehr zur Wertschpfung des Unternehmens beizutragen, steigt. Die klassische Rolle als "administrativer Dienstleister" und "Helfer der Mitarbeiter" verliert zu Gunsten der Rolle als "strategischer Partner" fr die Unternehmensfhrung immer mehr an Bedeutung. So sehen zumindest die Personalexperten selbst die nahe Zukunft.
lesen Sie weiter...


Fr die Arbeit im Team: Die Krtchenmethode
Vielleicht kennen Sie das ja: Wenn Sie in einer Teamsitzung Kritik uern wollen oder einen Vorschlag fr eine andere Arbeitsweise haben, dann kochen schnell die Emotionen hoch. Dann wird ein konstruktives Miteinander oft schwierig. Die Krtchenmethode wirkt solchen Entwicklungen entgegen und ermglicht den Mitgliedern eines Teams einen gewinnbringenden Austausch.
lesen Sie weiter...

3/ Impressum

Newsletter HRweb.sk

Kad tde vm zasielame aktulne informcie o novinkch na strnke www.hrweb.sk a o novch lnkoch, tipy pre v osobn rozvoj od medzinrodne uznvanch odbornkov, novinky zo sveta udskch zdrojov, zaujmav linky, to najlepie z monitoringu mdi a podnety na zamyslenie.

Ak chcete Newsletter dostva bezplatne priamo do vaej e-mailovej schrnky, kliknite sem. Kontaktn adresa: .


Copyright 2001 HRweb.sk