Je pravdou, e pracovnci tvoria spolu nerozlun kolektv (aspo, pokia organizcia HR prebieha relatvne spene) a individualita vynik akurt v projektoch, ktor si vyaduj vyslovene pecifick alebo odborn vedomosti. Na druhej strane ale ete stle plat star mdros, e reaz je len tak siln, ako jej najslabie ohnivko. Z toho jednoduchm potom vyplva, e pokia nm v istej asti zamestnaneckej zkladne chba aksi tandard znalost, efektivita prce me zaa vemi nebezpene krva. tdie dokazuj, e situcia skutone nie je a tak ruov, ako to mono vyzer pod rkom neprehadnosti a chaosu. Dokonca a jedna tretina pracovnkov postrda dostaton vzdelanie, aby sa spene uplatnili v sasnej ekonomickej situcii.

 

My sa Vm poksime v naom lnku ponknu es metd, ako sa k danej problematike postavi, identifikova nedostatky a nakoniec vyriei, o rieenie potrebuje. Samozrejme, sstreovali sme sa na zamestnancov v informanom veku, od ktorch sa vyaduje vlastn tvoriv innos a priemern orientcia v technolgich, ako aj schopnos improvizcie na pracovnom poli.

o chce zamestnvate?

Roku 1995 publikovala OECD tdiu Literacy skills for the knowledge society, kde s porovnan rovne vzdelania pracovnkov na troch zkladnch rovniach. Toto delenie nebolo pochopitene nhodn sna sa zahrn zkladn kategorizciu pracovnkov, faktory, na zklade ktorch si zamestnvate vyber kam a ktorho zamestnanca obsad; a i ho vbec prjme.

 

1. Vzdelanie potrebn na spracovvanie przy.  Tto kategria v sebe zaha vemi jednoduch manipulciu s informciami a zkladn vyuitie poznatkov zskanch z materilov, akmi s naprklad lnky z novn, poviedky, bsne a rzne fikcie.

 

2. Vzdelanie potrebn na spracovvanie dokumentov. Zahruje v sebe spracovvanie dt, ktor s zskan z materilov rznych formtov, velijakm spsobom pokrten a nie celkom zreten. Skrtka, schopnos vedie ta medzi riadkami, doma si prdavn informcie (podotkam, e doma si ich sprvne!).

 

3. Schopnos spracovva dta kvantitatvne. Je to schopnos komplexne inplementova aj aritmetick zrunosti, ktor preduruj naprklad to, o ak vku platu bude ma zamestnanec zujem, ako bude schopn rozvrhn si as, i doke vybalancova rozpoet a podobne... 

Vetky tieto druhy schopnost boli znmkovan piatimi stupami:

1. rove prv zamestnanec m len vemi slab poznatky a prcu vykonva viac-menej mechanicky
2. rove druh zamestnanec doke pracova na vemi jednoduchch lohch, vyuvajc materil, ktor nie je komplikovan a vemi ahko interpretovaten
3. rove tretia tzv. zlat priemer, tto rove dosahuje vina priemernch zamestnancov v Eurpe
4. rove 4 a 5 udia s touto znmkou boli schopn riei komplexn problmy a vyuva rozdielne zdroje informci.

Faktory ako zinformatizovanie sasnho pracovnho procesu a technologick zmeny jednak v postupoch tak i pracovnch pomckach ved k zvenm poiadavkm na zamestnancov. Zamestnvatelia maj neustle oraz viac a viac zujem iba o stupne tri a vyie.

Obrovsk vedomostn priepas

Zamestnaneck zklada vak vyzer plne inak, ako by bolo mono elan. Krutou pravdou ostva, e ete stle nie vetci maj o i len maturitu a len minimum vlast vysokokolsk diplom, i ke treba poveda, e tendencia zvyovania sa potu vykolench potencionlnych zamestnancov stle stpa. Neeliminuje sa tm vak problm, ktor je na Slovensku jednm z najmarkantnejch nezamestnanos. Priepas v rozlinch rovniach vzdelania a stle vyie nroky zamestnvateov vytvraj tzv. eliminan faktor, kedy je vlastne vina zamestnaneckej zkladne plne odpsan od diania v pracovnom procese, ktor by bol priamo mern k sasnmu ekonomickmu stavu.

 

Druhm smutnm faktorom je, e plat jedno vemi jednoduch pravidlo: Ak u m niekto vysokokolsk diplom a zamestn sa na ist dobu v prci ktor po om nevyaduje vyie nasadenie ako 1 alebo 2, oskoro strat schopnos pracova na rovni 3 a vyie. Toto len prispieva k rozirovaniu vedomostnej priepasti a tm vlastne naalej obmedzuje monos vberu na vemi zko pecifikovan skupinu.

Ako zvi vzdelanostn rove

1. Ponuka vkendovch hodn. Vina ud, ktor u maj stly pracovn pomer nemaj prve najv zujem dokolova sa v priebehu tda, nakoko by to spsobovalo dos neprjemn asov deficit. Ochotn by boli iba dve percent zamestnancov. Problm je len v tom, e zatia sa neponkaj iadne kolenia v nedeu a rovnako sa nikto nikdy nesptal, i by mal zujem sa dokolova po nedeliach.
2. Recruiting uiteov na pln vzok. I ke tto alternatva signifikantne determinuje pracovn kvalitu, stle je tto innos praktizovan asi iba v jednej tretine prpadov. Pre vie firmy je minimlne na zvenie aj tto alternatva, pokia potaj so svojm budcim rozvojom.
3. Uenie sa na diaku.   Prostrednctvom internetu v sasnosti u nie je problm sa kontaktova  uiteom, ktor je z druhej strany zemegule. Tento proces markantne etr as a rovnako aj nklady existuje obrovsk poet takchto projektov, ktor sa na Slovensku stle dostatone ete nerozrili, pretoe im chba reklama.
4. Funding. Monos koliacich grantov nie je stle dostatone vyuit, i ke integran procesy do Eurpskej nie poskytuj rzne varicie tchto grantov; i u priamo pre tudentov, ktor sa chc poisti do budcnosti, alebo priamo u pre hotovch zamestnancov, pri ktorch je potrebn aktne zvenie kvalifikcie.
5. Intenzvne kolenie. Krtke a intenzvne hodiny vykazuj oraz lepie a lepie vsledky ako periodick kolenia. Je to rezultt sasnej zrchlenej doby, kedy s spenejie intenzvnejie dvky ako rozloen vstrebvanie vedomost.
6. Mentoring. Samotn zamestnvate zaplat kolenie na pracovisku pre svojich zamestnancov. Tto metda zaruuje vysok kvalifikciu uiteov a monos okamitho uplatnenia v praxi. 

 Alternatv na dokolenie je mnoho, my sme tu vyslili iba tie najpouvanejie a najosvedenejie. Problematiku chbajceho vzdelania vak urite netreba podceova a zatvra pred ou oi urite nepovedie k spenmu vedeniu firmy.