Vzdelanos ako zkladn faktor ovplyvujci motivciu pri prci

udia by sa mali zamestnva priamo merne k tomu, na o si trfaj. Na tomto jednoduchom tvrden je zaloen kompletn trhov ekonomika a rozdelenie pracovnch sl do takzvanch kst. Napriek tomu vak zhruba dvadsap percent zamestnancov preva dos vek nezhody medzi svojou kvalifikciou a pracovnou pozciou ktor zastvaj. Pozoruhodn je, e vina pracovnkov je zamestnan v prci, ktor ich takpovediac podceuje, resp. ich kvalifikcia a znalosti siahaj omnoho vyie, ne s na nich kladen nroky.

U v roku 1966 sa pn Herzberg, ktor urite patr medzi autorov "manamentskej klasiky" Motivation to work , vyjadril, e na to, aby bol zamestnanec vo svojej prci motivovan, potrebuje nutne dva neodliten faktory: Faktor hygieny a tzv. Motivtory.

Dalo by sa poveda, e ide o aksi podmienku na to, aby vbec mohla by splnen druh as. Tento faktor obsahuje teda vetko to, o priamo nem do inenia s motivciou, no napriek tomu vytvra pre u priestor na realizciu. Na mysli mm body ako: veobecn firemn politika, administratvna prca, technick dozor a technick vybavenie, medziudsk vzahy a na samom konci, nie vak menej dleit, nm ostali pracovn podmienky a samozrejme vplatn pska.

Motivovanos pracovnka je toti do vekej miery otzkou okolitho prostredia. U samotn podvedomie me zapsobi na postoj k prci. Ak je to miesto, kam lovek chod rd a nem tam iadne problmy so iadnymi so zkladnch poiadaviek (ako s vyslen hore), je ovea pravdepodobnejie, e sa bude snai dan tandard udriava a zrove e v pozitvnej atmosfre sa dostavia aj pozitvne vsledky.

Motivtorom samm o sebe je aksi nadstavba na zkladnej bze podmienok, ktor musia by v prvom rade splnen, aby mohlo okovek nasledujce fungova. Tm chcem poveda, e len vemi ako sa niekomu podar napsa vborn lnok, pokia sa mu kadch p mint "zapeie" pota Medzi tie hlavn faktory patr ako som spomnal u samotn prca, zodpovednos (ktor je prve tm faktorom o spsobuje, e prca ud bav), monos nieo dosiahnu v zmysle spechu, uznanie a samozrejme profesijn postup.

Prepojenos oboch tchto faktorov je zrejm: Prca nebude uspokojujca, pokia ktorkovek spomnan as bude absentova. Pravda sce je, e pokia nm chba naprklad vdatn obed v prci, pracovnci nebud prve demoralizovan, na druhej strane ale ani nebud optimlne naladen. Poda Herzberga vak niektor podmienky treba elementrne dodra, bez nich nemaj vznam ani tie ostatn. S to hlavne motivan faktory na prci samotnej - zodpovednos, uznanie - jednoducho vetko o priamo svis s kontinulnym uenm sa.

No a v prpade, e monos nieo sa pri prci naui patr k zkladnm motivtorom, tak potom t drviv vina zamestnancov, ktor pracuj v zamestnan, ktor nie je pre ich schopnosti prve vyzvav, nie s len "podcenen", ale dokonca aj silne demotivovan. Ak to mm poveda vemi v skratke, tak lovek potrebuje strieda pokojn obdobia s "vzvou", aby na neho pracovn npl psobila zaujmavo.

asom sa spolonos zaala vyvja trocha inm smerom, ako bolo doteraz zvykom. Z bvalch "klasickch" zkladn pre moc a silu, ktor kedysi predstavovalo naprklad nsilie, sa vyvinula siln zvislos prve na vedomostiach. Odbornci varuj, e nech u akkovek priepas del chudobnch od bohatch, ete via hranica by sa dala postavi medzi ozbrojench a neozbrojench - medzi ignorantov a vzdelanch. Momentlne, v rchlo sa meniacom svete sa zvujca snaha dosiahnu moc zmen na snahu o distribciu a prstup k znalostiam.

Najvm "distribtorom znalost", ak by sa tak dal nazva, je v dnenej dobe internet. Mnoho edukanch programov prebieha prve na tejto digitlnej rovine, vek mnostvo z nich organizuje samotn vysok kolstvo. Dostvame sa vak do zaarovanho kruhu: Ak sme si na zaiatku rozdelili ud na tch, ktor maj ist potrebn vzdelanie a na tch, ktor vykonvaj iba mechanick prcu, prostrednctvom distribcie informci cez internet sa priepas medzi tmito dvoma vrstvami ete viac prehbi a my nebudeme len "na zaiatku" celho snaenia, dostaneme sa ete aleko za neho.

Je len prirodzen, e zamestnanci, ktor s vo svojej prci vystavovan vzve, sa snaia o jej zvldnutie. S si vemi dobre vedom internetu ako prakticky nevyerpatenho zdroja informci a "pomcok" a nleite ho aj vyuvaj. Lene t, ktor bu pracuj v "podceujcich" podmienkach a tm svoje schopnosti strcaj alebo t, ktor ich nikdy ani nenadobudli, sa bud len s vekou akosou dostva cez brny tohto digitlneho mdia. Je len na zamestnvateovi, aby prispsobil svoje kvalifikan/rekvalifikan snahy priamo merne svojej pracovnej sile. (Pre bliie informcie vi druh lnok)

Vzdelanie v sasnosti predstavuje obrovsk moc. Uenie sa je jednou z najzkladnejch monost, ako zaa s prevenciou proti vyleniu z pracovnho procesu a ako poskytn zamestnancom podmienky na zvenie ich efektivity prce.