Newsletter 19/2003

Newsletter HRweb.sk priamo do vaej e-mailovej schrnky.

Vydanie: 19/2003
Vylo: 8. mja 2003
Motto: "Snaha sa naplno odmen a vtedy, ke zamietneme vzda sa."

Z obsahu:
1/ Editoril
Nov druh ekonmie potrebuje nov vzdelanie
Vzdelanos ako zkladn faktor ovplyvujci motivciu pri prci
2/ Nali sme na internete
3/ Impressum

Navtvte www.ajg.sk informan portl venovan udskm zdrojom a poradenstvu v manamente.

Oboznmte sa so slubami prvej internetovej personlnej agentry na slovenskom trhu na adrese www.HumanAsk.com.

Vyuite bezplatn sluby karirovho portlu AskForJob.sk pre registrciu Vho e-CV v integrovanej databze kandidtov poradenskej skupiny AJG.

Navtvte nov portl EUjobs.sk venovan zujemcom o kariru v eurpskych intitcich a oblasti eurpskej integrcie.

1/ Editoril

Nosn tma aktulneho vydania: Vzdelanie
Na strnkach magaznu HRweb.sk njdete tento tde dva nov lnky:

• Nov druh ekonmie potrebuje nov vzdelanie
• Vzdelanos ako zkladn faktor ovplyvujci motivciu pri prci
  
  Mte zaujmav sksenosti s aktulnou tmou? Pracujete v spolonosti, ktor vyuva princpy uiacej sa organizcie? Vemi radi by sme privtali vae prspevky a reakcie na nae lnky.

V budcnosti na tomto mieste vytvorme priestor pre vae nzory. Chceme tak prispie k efektvnej vmene vedomost naich itateov, odbornkov a zujemcov o oblas karirovho rozvoja, udskch zdrojov a manamentu.

Redakcia HRweb.sk

Nov lnok: Nov druh ekonmie potrebuje nov vzdelanie

Je pravdou, e pracovnci tvoria spolu nerozlun kolektv (aspo, pokia organizcia HR prebieha relatvne spene) a individualita vynik akurt v projektoch, ktor si vyaduj vyslovene pecifick alebo odborn vedomosti. Na druhej strane ale ete stle plat star mdros, e reaz je len tak siln, ako jej najslabie ohnivko. Z toho jednoduchm potom vyplva, e pokia nm v istej asti zamestnaneckej zkladne chba aksi tandard znalost, efektivita prce me zaa vemi nebezpene krva. tdie dokazuj, e situcia skutone nie je a tak ruov, ako to mono vyzer pod rkom neprehadnosti a chaosu. Dokonca a jedna tretina pracovnkov postrda dostaton vzdelanie, aby sa spene uplatnili v sasnej ekonomickej situcii.

My sa Vm poksime v naom lnku ponknu es metd, ako sa k danej problematike postavi, identifikova nedostatky a nakoniec vyriei, o rieenie potrebuje. Samozrejme, sstreovali sme sa na zamestnancov v informanom veku, od ktorch sa vyaduje vlastn tvoriv innos a priemern orientcia v technolgich, ako aj schopnos improvizcie na pracovnom poli.

o chce zamestnvate?

Roku 1995 publikovala OECD tdiu Literacy skills for the knowledge society, kde s porovnan rovne vzdelania pracovnkov na troch zkladnch rovniach. Toto delenie nebolo pochopitene nhodn sna sa zahrn zkladn kategorizciu pracovnkov, faktory, na zklade ktorch si zamestnvate vyber kam a ktorho zamestnanca obsad; a i ho vbec prjme.

1. Vzdelanie potrebn na spracovvanie przy.  Tto kategria v sebe zaha vemi jednoduch manipulciu s informciami a zkladn vyuitie poznatkov zskanch z materilov, akmi s naprklad lnky z novn, poviedky, bsne a rzne fikcie.

2. Vzdelanie potrebn na spracovvanie dokumentov. Zahruje v sebe spracovvanie dt, ktor s zskan z materilov rznych formtov, velijakm spsobom pokrten a nie celkom zreten. Skrtka, schopnos vedie ta medzi riadkami, doma si prdavn informcie (podotkam, e doma si ich sprvne!).

3. Schopnos spracovva dta kvantitatvne. Je to schopnos komplexne inplementova aj aritmetick zrunosti, ktor preduruj naprklad to, o ak vku platu bude ma zamestnanec zujem, ako bude schopn rozvrhn si as, i doke vybalancova rozpoet a podobne... 

Vetky tieto druhy schopnost boli znmkovan piatimi stupami:

1. rove prv zamestnanec m len vemi slab poznatky a prcu vykonva viac-menej mechanicky
2. rove druh zamestnanec doke pracova na vemi jednoduchch lohch, vyuvajc materil, ktor nie je komplikovan a vemi ahko interpretovaten
3. rove tretia tzv. zlat priemer, tto rove dosahuje vina priemernch zamestnancov v Eurpe
4. rove 4 a 5 udia s touto znmkou boli schopn riei komplexn problmy a vyuva rozdielne zdroje informci.

Faktory ako zinformatizovanie sasnho pracovnho procesu a technologick zmeny jednak v postupoch tak i pracovnch pomckach ved k zvenm poiadavkm na zamestnancov. Zamestnvatelia maj neustle oraz viac a viac zujem iba o stupne tri a vyie.

Obrovsk vedomostn priepas

Zamestnaneck zklada vak vyzer plne inak, ako by bolo mono elan. Krutou pravdou ostva, e ete stle nie vetci maj o i len maturitu a len minimum vlast vysokokolsk diplom, i ke treba poveda, e tendencia zvyovania sa potu vykolench potencionlnych zamestnancov stle stpa. Neeliminuje sa tm vak problm, ktor je na Slovensku jednm z najmarkantnejch nezamestnanos. Priepas v rozlinch rovniach vzdelania a stle vyie nroky zamestnvateov vytvraj tzv. eliminan faktor, kedy je vlastne vina zamestnaneckej zkladne plne odpsan od diania v pracovnom procese, ktor by bol priamo mern k sasnmu ekonomickmu stavu.

Druhm smutnm faktorom je, e plat jedno vemi jednoduch pravidlo: Ak u m niekto vysokokolsk diplom a zamestn sa na ist dobu v prci ktor po om nevyaduje vyie nasadenie ako 1 alebo 2, oskoro strat schopnos pracova na rovni 3 a vyie. Toto len prispieva k rozirovaniu vedomostnej priepasti a tm vlastne naalej obmedzuje monos vberu na vemi zko pecifikovan skupinu.

Ako zvi vzdelanostn rove

1. Ponuka vkendovch hodn. Vina ud, ktor u maj stly pracovn pomer nemaj prve najv zujem dokolova sa v priebehu tda, nakoko by to spsobovalo dos neprjemn asov deficit. Ochotn by boli iba dve percent zamestnancov. Problm je len v tom, e zatia sa neponkaj iadne kolenia v nedeu a rovnako sa nikto nikdy nesptal, i by mal zujem sa dokolova po nedeliach.
2. Recruiting uiteov na pln vzok. I ke tto alternatva signifikantne determinuje pracovn kvalitu, stle je tto innos praktizovan asi iba v jednej tretine prpadov. Pre vie firmy je minimlne na zvenie aj tto alternatva, pokia potaj so svojm budcim rozvojom.
3. Uenie sa na diaku.   Prostrednctvom internetu v sasnosti u nie je problm sa kontaktova  uiteom, ktor je z druhej strany zemegule. Tento proces markantne etr as a rovnako aj nklady existuje obrovsk poet takchto projektov, ktor sa na Slovensku stle dostatone ete nerozrili, pretoe im chba reklama.
4. Funding. Monos koliacich grantov nie je stle dostatone vyuit, i ke integran procesy do Eurpskej nie poskytuj rzne varicie tchto grantov; i u priamo pre tudentov, ktor sa chc poisti do budcnosti, alebo priamo u pre hotovch zamestnancov, pri ktorch je potrebn aktne zvenie kvalifikcie.
5. Intenzvne kolenie. Krtke a intenzvne hodiny vykazuj oraz lepie a lepie vsledky ako periodick kolenia. Je to rezultt sasnej zrchlenej doby, kedy s spenejie intenzvnejie dvky ako rozloen vstrebvanie vedomost.
6. Mentoring. Samotn zamestnvate zaplat kolenie na pracovisku pre svojich zamestnancov. Tto metda zaruuje vysok kvalifikciu uiteov a monos okamitho uplatnenia v praxi. 

 Alternatv na dokolenie je mnoho, my sme tu vyslili iba tie najpouvanejie a najosvedenejie. Problematiku chbajceho vzdelania vak urite netreba podceova a zatvra pred ou oi urite nepovedie k spenmu vedeniu firmy.

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=293
Reakcia na lnok: .

Nov lnok:  Vzdelanos ako zkladn faktor ovplyvujci motivciu pri prci

udia by sa mali zamestnva priamo merne k tomu, na o si trfaj. Na tomto jednoduchom tvrden je zaloen kompletn trhov ekonomika a rozdelenie pracovnch sl do takzvanch kst. Napriek tomu vak zhruba dvadsap percent zamestnancov preva dos vek nezhody medzi svojou kvalifikciou a pracovnou pozciou ktor zastvaj. Pozoruhodn je, e vina pracovnkov je zamestnan v prci, ktor ich takpovediac podceuje, resp. ich kvalifikcia a znalosti siahaj omnoho vyie, ne s na nich kladen nroky.

U v roku 1966 sa pn Herzberg, ktor urite patr medzi autorov "manamentskej klasiky" Motivation to work , vyjadril, e na to, aby bol zamestnanec vo svojej prci motivovan, potrebuje nutne dva neodliten faktory: Faktor hygieny a tzv. Motivtory.

Dalo by sa poveda, e ide o aksi podmienku na to, aby vbec mohla by splnen druh as. Tento faktor obsahuje teda vetko to, o priamo nem do inenia s motivciou, no napriek tomu vytvra pre u priestor na realizciu. Na mysli mm body ako: veobecn firemn politika, administratvna prca, technick dozor a technick vybavenie, medziudsk vzahy a na samom konci, nie vak menej dleit, nm ostali pracovn podmienky a samozrejme vplatn pska.

Motivovanos pracovnka je toti do vekej miery otzkou okolitho prostredia. U samotn podvedomie me zapsobi na postoj k prci. Ak je to miesto, kam lovek chod rd a nem tam iadne problmy so iadnymi so zkladnch poiadaviek (ako s vyslen hore), je ovea pravdepodobnejie, e sa bude snai dan tandard udriava a zrove e v pozitvnej atmosfre sa dostavia aj pozitvne vsledky.

Motivtorom samm o sebe je aksi nadstavba na zkladnej bze podmienok, ktor musia by v prvom rade splnen, aby mohlo okovek nasledujce fungova. Tm chcem poveda, e len vemi ako sa niekomu podar napsa vborn lnok, pokia sa mu kadch p mint "zapeie" pota Medzi tie hlavn faktory patr ako som spomnal u samotn prca, zodpovednos (ktor je prve tm faktorom o spsobuje, e prca ud bav), monos nieo dosiahnu v zmysle spechu, uznanie a samozrejme profesijn postup.

Prepojenos oboch tchto faktorov je zrejm: Prca nebude uspokojujca, pokia ktorkovek spomnan as bude absentova. Pravda sce je, e pokia nm chba naprklad vdatn obed v prci, pracovnci nebud prve demoralizovan, na druhej strane ale ani nebud optimlne naladen. Poda Herzberga vak niektor podmienky treba elementrne dodra, bez nich nemaj vznam ani tie ostatn. S to hlavne motivan faktory na prci samotnej - zodpovednos, uznanie - jednoducho vetko o priamo svis s kontinulnym uenm sa.

No a v prpade, e monos nieo sa pri prci naui patr k zkladnm motivtorom, tak potom t drviv vina zamestnancov, ktor pracuj v zamestnan, ktor nie je pre ich schopnosti prve vyzvav, nie s len "podcenen", ale dokonca aj silne demotivovan. Ak to mm poveda vemi v skratke, tak lovek potrebuje strieda pokojn obdobia s "vzvou", aby na neho pracovn npl psobila zaujmavo.

asom sa spolonos zaala vyvja trocha inm smerom, ako bolo doteraz zvykom. Z bvalch "klasickch" zkladn pre moc a silu, ktor kedysi predstavovalo naprklad nsilie, sa vyvinula siln zvislos prve na vedomostiach. Odbornci varuj, e nech u akkovek priepas del chudobnch od bohatch, ete via hranica by sa dala postavi medzi ozbrojench a neozbrojench - medzi ignorantov a vzdelanch. Momentlne, v rchlo sa meniacom svete sa zvujca snaha dosiahnu moc zmen na snahu o distribciu a prstup k znalostiam.

Najvm "distribtorom znalost", ak by sa tak dal nazva, je v dnenej dobe internet. Mnoho edukanch programov prebieha prve na tejto digitlnej rovine, vek mnostvo z nich organizuje samotn vysok kolstvo. Dostvame sa vak do zaarovanho kruhu: Ak sme si na zaiatku rozdelili ud na tch, ktor maj ist potrebn vzdelanie a na tch, ktor vykonvaj iba mechanick prcu, prostrednctvom distribcie informci cez internet sa priepas medzi tmito dvoma vrstvami ete viac prehbi a my nebudeme len "na zaiatku" celho snaenia, dostaneme sa ete aleko za neho.

Je len prirodzen, e zamestnanci, ktor s vo svojej prci vystavovan vzve, sa snaia o jej zvldnutie. S si vemi dobre vedom internetu ako prakticky nevyerpatenho zdroja informci a "pomcok" a nleite ho aj vyuvaj. Lene t, ktor bu pracuj v "podceujcich" podmienkach a tm svoje schopnosti strcaj alebo t, ktor ich nikdy ani nenadobudli, sa bud len s vekou akosou dostva cez brny tohto digitlneho mdia. Je len na zamestnvateovi, aby prispsobil svoje kvalifikan/rekvalifikan snahy priamo merne svojej pracovnej sile. (Pre bliie informcie vi druh lnok)

Vzdelanie v sasnosti predstavuje obrovsk moc. Uenie sa je jednou z najzkladnejch monost, ako zaa s prevenciou proti vyleniu z pracovnho procesu a ako poskytn zamestnancom podmienky na zvenie ich efektivity prce.  

Zaujal vs lnok?
On-line verzia lnku na HRweb.sk: http://www.hrweb.sk/main.php?tmpl=article&aid=294
Reakcia na lnok: .

2/ Nali sme na internete

V jazykoch zaostvaj najm tudenti technickch odborov
Stredokolsk uitelia jazykov hovoria, e situcia vo vyuovan cudzch jazykov u ns je kritick. Uiteov cudzch jazykov je nedostatok...
tajte alej...

Aj krtky internetov kurz m zmysel
Minul tde odtartoval na devtnstich slovenskch kolch projekt V kadom veku, ktor m da kadmu prleitos zoznmi sa s fungovanm internetu. Na dvojhodinovom kurze sa me ktokovek naui narba s e-mailom a vyhadva informcie.
tajte alej...

Takmer vade plat: treba to vedie s potaom
Potae s u samozrejmos aj v skladovom hospodrstve, hovor Marek Derzsi z Nrodnho radu prce. V kadej firme je u dnes vemi vea pozci, kde muste vedie pracova s potaom. Pcko urite dominuje v podmienkach na zskanie prce takmer vade.
tajte alej...

Sachzwnge und Pflichten
Knnen Sie einfach das tun, was Ihnen Spa macht? Die meisten werden hier wahrscheinlich mit "Nein" antworten. Wo wrden wir denn da auch hinkommen? Das geht einfach nicht, denn es gibt eine Menge Sachzwnge und Pflichten in unserem Leben...
Lesen Sie weiter...

Jeder zhlt
 Einst fragte die Tannenmeise ihre Freundin, die Wildtaube: "Sag mir was eine Schneeflocke wiegt."

"Nicht mehr als ein Nichts", antwortet die Wildtaube.

"Dann lass mich dir eine wunderbare Geschichte erzhlen." sagte da die Meise. "Ich sa eines Tages auf einem dicken Ast einer Fichte, dicht am Stamm, als es zu schneien anfing. Es schneite nicht heftig, sondern ganz sanft und zart, ohne Schwere...
Lesen Sie weiter...

Motivation Basics- Suggestion System Guide
Suggestion systems operate on the theory that the person best equipped to initiate improvements is the person closest to the job. Formats vary by company. Some use Web sites or telephone hotlines to gather suggestions; others rely on the time-tested suggestion box. But most follow this basic pattern...
read more...

3/ Impressum

Newsletter HRweb.sk

Kad tde vm zasielame aktulne informcie o novinkch na strnke www.hrweb.sk a o novch lnkoch, tipy pre v osobn rozvoj od medzinrodne uznvanch odbornkov, novinky zo sveta udskch zdrojov, zaujmav linky, to najlepie z monitoringu mdi a podnety na zamyslenie.

Ak chcete Newsletter dostva bezplatne priamo do vaej e-mailovej schrnky, kliknite sem. Kontaktn adresa: .